Božská liturgia nášho otca svätého Jána Zlatoústeho

od autora: Ján Krupa · 23 novembra, 2022

Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu

Článok aktualizovaný 30.11.2022.

Byzantský obrad sa môže pochváliť dvomi formulármi eucharistickej obety.

Byzantský obrad sa môže pochváliť dvomi formulármi eucharistickej obety, a to božskou liturgiou svätého Bazila Veľkého a božskou liturgiou svätého Jána Zlatoústeho.

V tomto príspevku sa budeme venovať božskej liturgii svätého Jána Zlatoústeho, ktorá sa v súčasnosti zdá byť populárnejšia a častejšie sa slávi v byzantskom obrade.

Pred desiatym storočím to bolo práve naopak: Bazilova liturgia bola slávená častejšie. Ale časom prevládla Zlatoústeho liturgia pre svoju stručnosť.

Kto bol Ján Zlatoústy?

Svätý Ján Zlatoústy sa narodil okolo roku 345 v Antiochii, kolíske kresťanstva. Od svojej mladosti sa venoval štúdiu posvätných spisov, ktoré absolvoval pri slávnych učiteľoch Antiochijskej školy.

Aby svoje kresťanské vzdelanie uplatnil v každodennom živote, tento bystrý mladík sa uchýlil do susedných hôr, kde v jeho dobe prekvital veľmi aktívny asketický život. Tam jeden starý pustovník zasvätil tohto horlivého mladíka do mníšskeho života.

Po šiestich rokoch serióznej duchovnej prípravy sa Ján vrátil do Antiochie pod ochranu svojho duchovného otca, arcibiskupa svätého Meletia († 381), ktorý ho bezodkladne vysvätil za diakona.

Meletiov nástupca arcibiskup svätý Flavián († 404) vysvätil Jána za kňaza a ustanovil za kazateľa v najväčšom mestskom chráme. Tam tento mladý rečník kázal Božie slovo nepretržite dvanásť rokov (386 – 397) tak horlivo a schopne, že bol pozdravovaný ako „Zlatoústy“ (po grécky Chrysostomos).

Ján Zlatoústy je považovaný za najväčšieho kresťanského rečníka všetkých čias. V roku 398 na príkaz cisára Arkádia lišiacky previezli Jána do hlavného mesta a vysvätili za konštantínopolského arcibiskupa.

V arcibiskupskej pozícii sa Zlatoústy okamžite pustil do náboženskej reformy a popri inom obnovil poriadok a dôstojnosť liturgických obradov. Preto je svätý Ján Zlatoústy považovaný aj za reformátora byzantskej liturgie.

Bazilova liturgia v Konštantínopole

V Konštantínopole svätý Ján Zlatoústy našiel Liturgiu svätého Bazila Veľkého, ktorú tam zaviedol svätý Gregor z Nazianzu počas svojej krátkej správy Konštantínopolskej cirkvi (379 – 381).

Zlatoústy si všimol, že počas dlhých modlitieb Bazilovej liturgie veriaci začali byť roztržití a nedisciplinovaní. Preto zaviedol slávenie o niečo kratšej sýrskej liturgie, ktorá sa používala v jeho materskej Antiochijskej cirkvi a bola nazývaná Liturgia dvanástich apoštolov.

Zlatoústy ju len zrevidoval a niektoré modlitby nahradil svojimi vlastnými modlitbami.

Rukopis z 8. storočia, známy ako Codex Barberini, pripisuje Zlatoústemu len dve liturgické modlitby, a to: a) Modlitbu za katechumenov a b) Zaambónnu modlitba.

Až neskoršie rukopisy, počnúc 11. storočím, pripisujú svätému Jánovi Zlatoústému celú božskú liturgiu.

Z liturgických prameňov vyplýva, že svätý Ján Zlatoústy nevytvoril celú božskú liturgiu, dokonca ani jej hlavnú časť, nazývanú anafora.

Zlatoústeho liturgická rola sa obmedzila na revíziu už existujúceho formulára božskej liturgie a na zloženie niektorých vedľajších liturgických modlitieb.

Vďaka svoje praktickosti a Jánovej autorite tzv. božská liturgia svätého Jána Zlatoústeho do 13. storočia vytlačila všetky ostatné byzantské liturgie s výnimkou božskej liturgie svätého Bazila Veľkého, ktorá sa však posunula na druhé miesto.

Počas stáročí Zlatoústeho liturgia prešla určitým vývojom v texte aj v obrade.

V 5. storočí bol Jánovej liturgie zavedený hymnus Trisagion. V nasledujúcom storočí bola obohatená Hymnom na Vtelenie (Jednorodený Synu), ďalej Cherubínskym hymnom a Symbolom viery.

Až 7. storočí bol obrad prípravy eucharistických darov (proskomídia) presunutý na začiatok bohoslužby a boli pridané antifóny. Koncom 8. storočia už máme definitívny formulár božskej liturgie svätého Jána Zlatoústeho, čo sa týka jej vonkajšej štruktúry a modlitieb.

Zlatoústeho liturgia v preklade svätých Cyrila a Metoda

V roku 1850 v gréckom monastieri svätej Kataríny na hore Sinaj bol objavený ďalší liturgický rukopis z 9. storočia, známy ako Porfýrov kódex.

Je to formulár božskej liturgie, ktorú v roku 863 preložili svätí Cyril a Metod do staroslovienčiny a stala sa spoločným dedičstvom všetkých kresťanských Slovanov.

Nanešťastie, z cyrilo-metodských čias máme len niekoľko úryvkov zo Svätého písma, ale nemáme k dispozícii žiadny staroslovanský text svätej liturgie.

Najstaršie staroslovanské liturgické texty sa nachádzajú v liturgikonoch Antona Romanoviča († 1147) a Barlaama Chutinského († 1192), obidva texty pochádzajú z 12. storočia.

S pribúdajúcimi liturgickými rukopismi pozorujeme veľkú rozmanitosť vo formulácii textu a rubrík. Dokonca aj obrad sa líšil od miesta k miestu a od storočia k storočiu.

Až do 14. storočia musíme vyčkať na úspešný pokus o štandardizáciu liturgického textu a rubrík, ktorý urobil patriarcha Filoteos Konštantínopolský († 1376) vo svojom slávnom Poriadku slávenia, nazývanom Diataxis (porov. PG, 154, 745 – 766).

Postupom času Filoteovu Diataxis prijali všetky miestne cirkvi byzantského obradu, takže sa stala zjednocujúcou silou slávenia božskej liturgie.

Filoteovu Diataxis takmer okamžite preložil do cirkevnej slovančiny kyjevský metropolita Cyprián Camvlak (1390 – 1406) a zaviedol ju v slovanských krajinách, ktoré nasledovali byzantský obrad.

Takže Diataxis znamenala veľmi dôležité obdobie vývoja byzantského obradu a stala sa vzorom pre tlačené liturgikony v nasledujúcich storočiach.

Liturgické komentáre

Liturgické komentáre sú veľmi dôležité pre náležité chápanie svätej liturgie. Hovoria nám, ako sa vyvíjali rozličné liturgické obrady a činnosti. Vysvetľujú nám, prečo sa tieto činnosti a obrady vyvíjali takýmto osobitným spôsobom. A odhaľujú nám ich pôvodný liturgický význam.

Prvé liturgické komentáre sú stručné a venujú sa len dôležitejším častiam božskej liturgie. Taký je komentár svätého Cyrila Jeruzalemského († 386), zachovaný v jeho piatej mystagogickej katechéze (porov. PG, 33, 1109 – 1128).

Pseudo-Dionýzovo dielo Cirkevná hierarchia, vzniknuté pravdepodobne v 5. storočí, nám poskytuje mystický a symbolický výklad božskej liturgie (porov. PG, 3, 423 – 446).

Podobný komentár napísal svätý Maxim Vyznávač († 622) vo svojom úvode k tajomstvám liturgie, nazvanom Mystagógia (porov. PG, 91, 657 – 718). Toto je najstarší komentár ku konštantínopolskej forme božskej liturgie. Svätý Maxim ako prvý aplikoval Pseudo-Dionýzovu symboliku na byzantskú liturgiu.

Mystická teória

Najlepší komentár k byzantskej liturgii sa pripisuje konštantínopolskému patriarchovi svätému Germanovi († 740) a nesie názov Mystická teória (porov. PG, 98, 383 – 454), ktorý je trocha neskorší. V tomto komentári je svätá liturgia prvý raz vysvetľovaná ako symbolické podanie života Ježiša Krista.

Život Ježiša Krista sa zvyčajne delí na tri obdobia, a to: 1) skrytý život, 2) verejný život a 3) spásonosný život alebo Kristovo dielo spásy. S týmito troma obdobiami Kristovho života korešponduje božská liturgia, ktorú možno rozdeliť na tri po sebe nasledujúce časti: a) Proskomídia – obrad prípravy posvätných darov (chleba a vína) na bočnom oltári, ktorý symbolizuje Ježišov skrytý život; b) Liturgia slova s čítaniami Svätého písma a kázňou symbolizuje Ježišov verejný život; a nakoniec c) Liturgia Eucharistie, ktorá symbolizuje spásonosné dielo nášho Pána, jeho utrpenie, smrť na kríži, slávne vzkriesenie a nanebovstúpenie.

Čaro a originalita prístupu Mystickej teórie spôsobili, že tento komentár sa stal veľmi populárnym a duchovne prospešným pre veriacich. Od jeho výskytu prevládol symbolický výklad svätej liturgie nielen na Východe, ale aj na Západe.

Len nedávno začali liturgisti používať vedecko-historickú metódu v snahe objaviť skutočný teologický význam eucharistickej obety, ako ju prezentujú rôzne liturgické formuláre.

Rusínske komentáre k liturgii

Najstarší karpatsko-rusínsky komentár k božskej liturgii patrí baziliánskemu otcovi Joanikovi Bazilovičovi († 1821), má názov Výklad svätej liturgie ako skutočnej a nekrvavej novozákonnej obety a spísaný bol v roku 1815.

Nanešťastie, z dôvodu zásahu úradného uhorského cenzora v Budíne toto vynikajúce dielo nikdy nebolo vytlačené a zostalo v rukopise. Ten sa v súčasnosti uchováva v Univerzitnej knižnici v Užhorode.

Vo svojom komentári sa otec Bazilovič opieral o také významné liturgické autority, akými boli svätý German, Simeon Solúnsky a Jacques Goar. Vo svojom originálnom diele načrtol aj počiatky a rozšírenie byzantského obradu medzi slovanskými národmi.

V polovici 19. storočia nachádzame ďalšie dve diela o svätej liturgii, a to:

Liturgický katechizmus od kanonika Alexandra Duchnoviča, vydaný v Budíne (1851) a vo Ľvove (1854); a Liturhiku alebo Výklad bohoslužieb z pera kňaza Eugena Fencika, vydaný v Budapešti (1878).

V roku 1902 kanonik Simeon Szabo publikoval v latinčine svoj komentár k liturgii svätého Jána Zlatoústeho, ktorý napísal pre seminaristov Eparchiálneho seminára v Užhorode.

Zďaleka najlepší karpatský komentár k svätej liturgii pochádza z pera Mons. Mikuláša Russnáka. Má názov Liturgie Východnej cirkvi a bol vydaný v maďarskom jazyku v roku 1915 v Budapešti. Prof. Russnák vo svojom vynikajúcom diele opísal všetky tri liturgie, čiže Liturgiu svätého Jána Zlatoústeho, Liturgiu svätého Bazila Veľkého a Liturgiu vopred posvätených darov. A okrem toho porovnával byzantskú liturgiu s latinskou omšou.

Tropár sv. Jána Zlatoústeho (8. hlas)

Milosť, ktorá vychádzala z tvojich úst, ako jasná žiara ohňa osvecuje celý svet, odhalila svetu poklad v nezištnosti ukrytý a nám zasa ukazuje vznešenosť pokory. Svojím slovom nás, otče Ján Zlatoústy, poučuj a pros Krista, Božie Slovo, aby našim dušiam spásu daroval.

Modlitba obetovania

Pane, Bože všemohúci, jediný svätý, ty prijímaš obetu chvály od tých, ktorí ťa vzývajú celým svojím srdcom. Prijmi ich modlitby a nás hriešnych priveď k svojmu svätému žertveníku. Dovoľ nám prinášať ti dary a duchovné žertvy za naše hriechy i za nevedomosti ľudu, aby sme našli milosť pred tebou. Nech ti je naša obeta príjemná a nech Duch tvojej milosti spočinie na nás a na týchto predložených daroch i na celom tvojom ľude. Štedrosťou tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom teraz i vždycky i na veky vekov (Svätá božská liturgia nášho otca svätého Jána Zlatoústeho).

Modlitba

„Keď vidíš Pána obetovaného a položeného na oltár a kňaza stojaceho a modliaceho sa nad obetou a všetkých veriacich očistených tou vzácnou Krvou, môžeš si myslieť, že si ešte medzi ľuďmi stojacimi na zemi? (Ján Zlatoústy, O kňazstve, 111, 4)

Pôvodne publikované na internetovej stránke rusínskej Pittsburskej archieparchie. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa. Na Slovensku publikované v denníku Postoj.

Zdroj obrázka: https://catalog.obitel-minsk.com/blog/2020/11/why-did-saint-john-chrysostom-call-to-beat-the-blasphemers

Pozrite aj články na Postoj.sk https://www.postoj.sk/autor/jan-krupa