Kristus sa rodí, oslavujte ho! Kristus prišiel z neba, privítajte ho!

od autora: Ján Krupa · 29 decembra, 2022

Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu

Tradičné byzantské slávenie sviatku Narodenia Pána v prostredí rusínskej gréckokatolíckej cirkvi v USA.

„Kristus sa rodí, oslavujte ho! Kristus prišiel z neba, privítajte ho! Kristus je na zemi, jasajte! Spievaj Pánovi celá zem, radostne ho chváľte, všetky národy, lebo on sa stal slávnym!“

Týmito inšpiratívnymi slovami začal sv. Gregor Naziánsky († 390) svoju slávnu homíliu na Narodenie Pána, ktorú neskôr sv. Kozmas Maiumský († 760) začlenil do Kánonu Narodenia Pána. K tomuto zdroju môžeme vystopovať aj pôvod nášho tradičného vianočného pozdravu Christós raždájetsja! Slavite jeho! – Kristus sa rodí! Oslavujte ho!

Počas predvianočného obdobia, ktoré sa v našom obrade začína 21. novembra, máme možnosť nahliadnuť do tajomstva vtelenia, keď tieto slová slávnostne zaznievajú v našich chrámoch a zároveň nás pozývajú, aby sme sa radovali a jasali, keď v čase Vianoc privítame medzi nami Emanuela, Boha s nami.

Slová svätého Gregora sú živým svedectvom, že už na konci 4. storočia Byzantská cirkev celebrovala Vianoce mimoriadne slávnostne a radostne.

Predvianočné obdobie

V byzantskej liturgii sa obdobie prípravy na sviatok Narodenia Pána vyvinulo medzi 7. až 9. storočím, čo je dosť neskorý dátum. Štyridsaťdňové pôstne obdobie pred Vianocami, známe ako Filipovka, bolo zavedené v roku 1166.

V roku 1966 Svätá stolica dovolila Rusínskej byzantskej hierarchii v USA skrátiť toto pôstne obdobie na dva týždne, takže sa praktizuje od 10. do 24. decembra. Počas tohto obdobia sú veriaci vyzývaní pripraviť sa na príchod Spasiteľa a prijať ho vo svätej Eucharistii, aby mohli zmysluplnejšie spievať: „S nami Boh!“

Dve nedele pred Narodením Pána sú liturgicky späté s týmto sviatkom. Prvá, Nedeľa praotcov, je spomienkou na všetkých starozákonných svätých, ktorí úplne dôverovali Bohu a trpezlivo očakávali príchod Mesiáša. Druhá, Nedeľa otcov, je spomienkou na tých členov Kristovho rodokmeňa, ktorí sa stali nositeľmi mesiášskych prisľúbení.

Predprazdenstvo alebo predsviatok Narodenia Pána sa slávi päť dní, od 20. do 24. decembra. V liturgických knihách je predpísaný prísny pôst na Predvečer Narodenia Pána, čiže na 24. december, aby sme si pripomenuli útrapy a núdzu Márie a Jozefa pred Kristovým narodením. Dnes je tento pôst dobrovoľný, ale v duchu nášho obradu treba zachovať aspoň zdržanlivosť od mäsa.

Predvečer Narodenia Pána

Charakteristické pre Predvečer Narodenia Pána sú kráľovské hodinky, čiže bohoslužba celebrovaná verejne len trikrát v roku – v predpoludnia Predvečera Bohozjavenia (5. január), Svätého a veľkého piatku a Predvečera Narodenia Pána (24. december). Nazývajú sa „kráľovské“, pretože sa celebrovali veľmi slávnostne a za účasti kráľovskej rodiny.

V neskoré popoludnie Predvečera Narodenia Pána sa slávi večiereň s liturgiou svätého Bazila Veľkého a večer je voľný na tradičnú rodinnú celebráciu svätej večere (svjata večerja).

Svätá večera

Svätá večera si vyžaduje špeciálnu prípravu a prestretie. Jedálenský stôl sa ľahko posype senom alebo slamou a následne prikryje bielym obrusom.

V strede stola medzi dvoma sviecami, ktoré sú počas večere zapálené, je umiestnený veľký okrúhly bochník bieleho chleba, ozdobený tradičnými symbolmi podobnými veľkonočnej paske a nazývaný kračun. Toto vysvetľuje pôvod nášho ľudového názvu pre Vianoce Kračun.

Tradičné prestretie vianočného stola, zbavené všetkých pohanských či poverčivých implikácií, symbolicky predstavuje betlehemský výjav.

Okrúhly biely chlieb predstavuje novonarodeného Spasiteľa, ktorý sa nazval „chlebom života“ (Jn 6, 35); stôl pokrytý slamou alebo senom predstavuje jasle, v ktorých bol uložený; biely prikrytý stôl jeho plienky (Lk 2, 7) a zapálená svieca betlehemskú hviezdu.

Zasadací poriadok pri tejto večeri je taký, že otec ako hlava domácnosti sedí na čele stola a rodina sedí vôkol neho. Okrem sedenia pre celú rodinu je tam vždy jedno voľné miesto, ktoré je vyhradené pre nečakaného hosťa, pre ktorého v duchu slovanskej pohostinnosti má byť vždy miesto (porov. Lk 2, 7).

Pred začatím večere otec zapáli sviecu, ktorá symbolizuje objavenie sa hviezdy, a vedie spev sviatočného tropára (Roždestvo tvoje, Christe, Bože naš… – Tvoje narodenie, Kriste, Bože náš…) s celou rodinou zhromaždenou okolo stola. Potom povie svoje vianočné priania slovami podobnými týmto slovám:

„Pozdravujem vás pri príležitosti sviatku Kristovho narodenia a prajem vám, aby vás dieťa Ježiš zahrnulo svojimi najvyberanejšími požehnaniami. Nech všetci žijeme v zdraví, pokoji a šťastí a nech oslávime spoločne aj ďalšie Vianoce. Radostné a požehnané Vianoce! Kristus sa rodí!“

Následne otec objíme a pobozká každého člena rodiny, a keď vyslovuje svoje priania zdravia a šťastia, podáva každému kúsok chleba (prosfory) namočeného v mede. Táto spoločná účasť na chlebe symbolizuje spoločnú účasť na živote s Ježišom a med predstavuje Božie požehnanie (porov. Ž 81, 17), zdroj pravého šťastia.

Keďže predvečer sviatku Narodenia Pána je tradične pôstnym dňom, na svätej večeri sa nikdy nepodáva mäso alebo mäsové produkty. Na mnohých miestach zvyk diktuje, že sú vylúčené dokonca aj mliečne produkty.

Tradičné menu vždy obsahuje bezmäsité jedlá, ale veľmi rozmanité a pripravené veľmi starostlivo. Bezmäsité jedlá symbolizujú pokoru a chudobu, ktorá obklopovala Kristovo narodenie. Rozmanitosť a hojnosť jedla predstavuje rozmanitosť a hojnosť Božích milostí.

Počas večere, podávanej pokojne a pomerne slávnostne, prevláda radostná atmosféra, ktorá pripomína anjelské posolstvo odovzdané pastierom v prvý predvečer Vianoc: „Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán“ (Lk 2, 10 – 11).

Medzi podávaním tradičných jedál umocňuje sviatočnú radosť spievanie kolied, spomienky rodiny a rozprávanie zábavných príbehov. Svätá večera sa uzatvára tradičnou koledou.

Väčšinou sa dodržiava po večeri určitý rituál, ktorý pozostáva zo spievania kolied a otvárania darčekov. Nie je vhodné alebo zvykom ísť si skoro ľahnúť v predvečer Vianoc.

Napodobňujúc pastierov, všetci bdejú (Lk 2, 8) a potom, krátko pred polnocou, väčšinou všetci idú do chrámu, aby sa stretli s Emanuelom – „s Bohom s nami“.

Vianočný stromček

Vianočný stromček je takisto súčasťou byzantskej vianočnej tradície, ale má novší pôvod, svoju cestu do domácností byzantských katolíkov si našiel na konci 19. storočia z Nemecka. Aj vianočný stromček prináša so sebou veľa zmysluplnej symboliky.

Vždy zelený strom nám pripomína večný život, ktorý nám priniesol Ježiš Kristus, zatiaľ čo ozdoby stromčeka nám pripomínajú jeho duchovné dary a požehnania. Výmena darov spod stromčeka vyjadruje našu vzájomnú lásku v napodobňovaní nekonečnej lásky nášho nebeského Otca, ktorý „tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16).

Koledovanie

Koledovanie má v našom ľude stáročnú tradíciu. Prevzali sme ho z Kyjeva, rovnako ako mnohé ďalšie náboženské zvyky.

Koledovanie sa prvý raz spomína v Živote kyjevského kniežaťa svätého Vladimíra Veľkého (980 – 1015). Životopisec uvádza, že naši predkovia sa „počas vianočných sviatkov schádzali a spievali radostné piesne na pamiatku Kristovho narodenia“ (Nestor Kronikár).

Odpradávna bolo prevládajúcim zvykom, že skupina mladých ľudí, oblečených ako anjeli alebo pastieri, nosila vymodelovanú hviezdu a navštevovala dom za domom, aby priniesla radosť jeho obyvateľom svojím koledovaním. Títo sa nazývajú koledníci s hviezdou.

Súčasťou vianočnej tradície nášho ľudu sú aj koledníci s betlehemom. Títo sa vyvinuli zo stredovekých „tajomných hier“ (t. j. z náboženskej drámy založenej na udalostiach zo života nášho Pána).

Betlehem je zbožným vykreslením prvých Vianoc v podaní hercov, ktorí stvárňujú pastierov a anjelov. V závislosti od scenára môžu byť stvárnené aj ďalšie postavy, napríklad Herodes, traja mudrci, diabol atď.

Stredobodom tohto vykreslenia Vianoc je malý model chrámu so scénou Ježišovho narodenia vnútri. Zvyčajne ho nosia dvaja mládenci oblečení ako anjeli a kladú ho na stôl navštíveného domu. Okolo tohto chrámu sa rozvíja dráma narodenia Pána s jej dialógmi, koledovaním a hudbou.

Betlehemská hra sa zvyčajne končí tým, že jeden z členov skupiny prednesie vianočné priania a zaspieva všetkým členom rodiny Mnohaja lita – Mnoho rokov.

Za svoje šľachetné gesto a návštevu bývajú koledníci odmeňovaní dobrotami alebo peňažnými darmi.

Veľké povečerie s litiou

Jedným z vrcholných bodov sviatku Narodenia Pána je slávnostné celebrovanie Veľkého povečeria s litiou (Povečerije velikoje).

Dlho pred polnocou, za zvuku prvého zvonenia pozývajúceho veriacich na bohoslužby, sa veriaci ponáhľajú do slávnostne vyzdobeného chrámu.

Zatiaľ čo pozorne vyčkávajú na príchod hodiny Spasiteľovho narodenia, svoju skutočnú duchovnú radosť prejavujú spievaním tradičných vianočných kolied.

Presne o polnoci začnú radostne zvoniť všetky zvony a oznámia svetu, že sa narodil Vykupiteľ. Začína sa slávnostné celebrovanie Veľkého povečeria s litiou (čiže posvätením chleba, vína, oleja a pšenice).

Po pochmúrnej recitácii vybraných žalmov náhle zaznie radostný spev Izaiášovej piesne S nami Boh. Veriaci odpovedajú s radosťou a jasotom, ktorý napĺňa chrám, ohlasujúc tajuplné narodenie Božieho Syna.

Liturgické hymny a piesne litie a utierne, ktoré nasledujú, sú skvostmi a majstrovskými dielami byzantskej hymnografie.

Skomponovali ich takí veľkí hymnografi ako sv. Roman Sladkopevec († 560), sv. Sofrón Jeruzalemský († 644), sv. German Konštantínopolský († 733), sv. Ján Damaský († 749), sv. Kozmas Maiumský († 760), sv. Štefan Sabaita († 794) a ďalší.

Svojimi inšpiratívnymi skladbami naplnili našu vianočnú liturgiu hlbokým zmyslom tajomstva, dojemnou poéziou, duchovnou radosťou a hlbokou vďačnosťou.

Polnočné bohoslužby sa vhodne uzatvárajú slávnostným spevom anjelského chválospevu „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2, 14).

S pokladnicou takýchto tradícií niet divu, že veriaci byzantského obradu sa tak horlivo pripravujú pred veľkým sviatkom Narodenia Pána a čerpajú toľko radosti a duchovného pomazania zo slávenia samotného sviatku.

Kristus sa rodí! Oslavujte ho!

Tropár, 4. hlas

Tvoje narodenie, Kriste, Bože náš, prinieslo svetu svetlo poznania; lebo cezeň sa tí, čo sa klaňali hviezdam, naučili od hviezdy klaňať sa tebe, Slnku spravodlivosti, a uznávať ťa ako Východ z výsosti, sláva tebe, Pane. (sv. Štefan Sabaita)

Kondák, 3. hlas

Dnes Panna rodí dokonalú Podstatu a Zem ponúka jaskyňu Neprístupnému; anjeli ho oslavujú s pastiermi; mudrci putujú s hviezdou; lebo sa nám tam narodilo nemluvňa, večný Boh. (sv. Roman Sladkopevec)

Kánon, 8. óda

Kriste, náš obranca, keď si vzal na seba podobu človeka, poskytol si mu (človeku) potešenie stať sa podobným Bohu! (sv. Ján Damaský)

Pôvodne publikované na internetovej stránke rusínskej Pittsburgskej archieparchie. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa. Na Slovensku publikované v denníku Postoj.

Zdroj obrázka: https://en.wikipedia.org/wiki/Twelve-dish_Christmas_Eve_supper