Kristus naša Pascha II.: Modlitba (327 – 342)
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Modlitba Cirkvi
327 Druhá časť katechizmu predstavuje liturgický život Cirkvi, t. j. modlitbové zhromažďovanie Cirkvi v Kristovi. Toto zhromažďovanie alebo zhromaždenie sa uskutočňuje v moci Svätého Ducha, aby sa vzdávala chvála a vďaka Otcovi. Toto zhromaždenie predstavuje komunikáciu Boha so svojím ľudom. Tu Pán pokračuje v rozprávaní a tu obnovuje svoje spásonosné skutky pre svoj ľud. Zároveň je to aj odpoveď Cirkvi na všetky Pánove skutky a slová, ktoré boli zjavené v dejinách spásy a ktoré Cirkev uznala a prijala vo viere.
328 Prvá kapitola „Modlitba cirkevného spoločenstva“ opisuje nasledujúce aspekty liturgického života Cirkvi: božskú liturgiu, sväté tajomstvá (sviatosti) a liturgiu hodín, ako aj rôzne posvätenia a požehnania. Liturgické služby sprevádzajú každého kresťana od narodenia až po smrť. Svetlom Božej milosti prenikajú každú každodennú potrebu, materiálnu aj duchovnú. Skrze viditeľné, pozemské bohoslužby – neoddeliteľne spojené s neviditeľnými a nebeskými – vstupuje spoločenstvo veriacich do spoločenstva s Bohom a ukazuje sa ako jedna Božia rodina „s jedným srdcom a jedným hlasom“.
329 Druhá kapitola „Čas a priestor modlitby Cirkvi“ vysvetľuje, ako cirkevná modlitba, ktorá je úzko spätá s rytmom prírody, napĺňa denný, týždenný a ročný cyklus slávením sviatkov Pána a Bohorodičky, ako aj pamiatok svätých. Keď sa ľudia modlia, Boh vstupuje do času životov ľudí. Umiestňuje ich do dejín spásy, ktorých srdcom je tajomstvo Kristovej Paschy. Cerkev, posvätné miesta a domácnosti kresťanov sú priestorom, ktorý je určený pre modlitbu cirkevného spoločenstva. Zariadenie cerkvi, ikonografia, cirkevné nádoby, liturgický spev a domáci ikonový kút – to všetko je usporiadané tak, aby zjavovalo prítomnosť a konanie Boha medzi jeho ľudom. V tomto posvätnom čase a priestore kresťania prinášajú Bohu duchovnú obetu.
330 Tretia kapitola „Osobná modlitba kresťana“ vysvetľuje miesto modlitby kresťana v rámci modlitby celej Cirkvi. Každý kresťan, tak ako sa zúčastňuje na modlitbe cirkevného spoločenstva, napĺňa svoj každodenný život aj osobnou modlitbou. Práve takto sa odhaľuje naša úplná a oddaná odpoveď na naše povolanie od Otca, aby sme boli jeho synmi a dcérami. Svätý Duch inšpiruje kresťanskú modlitbu. Duch zjednocuje modliacich sa s Kristom a zjednocuje všetku osobnú modlitbu do jedného hlasu Cirkvi.
Sme stvorení pre dôvernosť a spoločenstvo s Bohom
331 Boh stvoril ľudí na svoj obraz a podobu. Takto ich povolal vstúpiť do spoločenstva s ním. Pán zjavil svojmu ľudu svoju túžbu komunikovať s nimi a jeho túžbou je počuť ich reagovať na jeho slovo. Pán túži po tom, aby ho jeho ľud spoznal v láske. Pán chce ľudí naplniť svojou láskou.
332 Celá Stará zmluva je vyjadrením túžby Boha pozdvihnúť ľudí k dôvernému vzťahu s ním. Starozmluvný zákon a prikázania, chrám a obety, sviatky – to všetko malo za cieľ vytvorenie vhodných podmienok pre dôverný vzťah človeka s Bohom.
333 V Novej zmluve Boh urobil človeka hodným vstúpiť do plného spoločenstva s ním. To sa uskutočňuje skrze Krista vo Svätom Duchu. Nová zmluva sa uskutočnila v Kristovi, vtelenom Božom Synovi. Kristus v sebe nedeliteľne zjednotil život Boha a život človeka. Náš život v Kristovi – naša modlitba – je prehlbovaním tohto daru spoločenstva.
334 Človek rastie v spoločenstve s Bohom v rámci spoločenstva veriacich, Cirkvi. Cirkev je Kristovo telo. Najplnším vyjadrením modlitby je teda cirkevná, liturgická modlitba, čiže bohoslužby. V týchto službách sme zjednotení Bohom a navzájom, a „s jedným srdcom a jedným hlasom“ tvoríme Božiu rodinu.
Trojičný charakter bohoslužieb
335 Modlitba Cirkvi sa zvyčajne obracia na Otca skrze Syna vo Svätom Duchu. „Na Otca skrze Syna“, pretože nikto nemôže prísť k Otcovi inak ako skrze Syna. „Vo Svätom Duchu“, pretože Duch sa modlí v našom vnútri „nevysloviteľnými vzdychmi“ (Rim 8, 26). Pôsobením Svätého Ducha modlitba Cirkvi stúpa k Otcovi skrze Syna. Zakaždým, keď na začiatku svojich modlitieb alebo každodenných záležitostí vzývame meno Najsvätejšej Trojice, vyznávame našu jednotu s Otcom, Synom a Svätým Duchom a celý náš život napĺňame svetlom Najsvätejšej Trojice.
Cirkevný charakter bohoslužieb
336 Kristus učil svojich učeníkov obracať sa na Boha spoločne ako spoločenstvo Božích detí so slovami: „Otče náš…“ (porov. Mt 6, 9n). Modlitby bohoslužieb pochádzajú od celého spoločenstva veriacich. Modlitba Cirkvi ako Kristovho tela zjednocuje všetkých veriacich. Cirkev na zemi je zjednotená s nebeskou Cirkvou skrze modlitby k svätým a uctievanie ich ikon.
337 Liturgické spoločenstvo je bohato obdarené darmi Svätého Ducha. Vďaka týmto darom každý veriaci je aktívnym účastníkom na bohoslužbách. Všetky dary a všetky služby sa navzájom prelínajú a dopĺňajú, takže všetky sú zamerané na rast celého spoločenstva ako jedného tela.
Eschatologický charakter bohoslužieb
338 Liturgia bohoslužieb Cirkvi zjavuje Božie kráľovstvo, ktoré je už medzi nami (porov. Lk 17, 21), a ktoré zároveň ešte len príde. Vskutku sa modlíme: „Príď kráľovstvo tvoje…“ Bohoslužby v sebe zjednocujú už uskutočnenú plnosť kráľovstva a očakávanie jeho zjavenia v „budúcom veku“. Cirkevné spoločenstvo sa už nachádza v plnosti Božej prítomnosti. Zároveň, vedomé si svojich obmedzení a slabostí, vzýva Pána: „Zmiluj sa nad nami“ a „Spas nás.“
339 V tomto nepretržitom raste (zažívania Božej prítomnosti) božské už prevyšuje ľudské ešte nie. Toto je evidentné napríklad v liturgii. Eucharistická modlitba pripomína druhý a slávny príchod ako niečo, čo sa už udialo. Toto vidíme aj na ikone Spasiteľa v sláve. Nádhera liturgických rúch, obradov a nádob už poukazuje na zažívanie nebeskej slávy, odráža „nebo na zemi“ a „anjelskú, nebeskú liturgiu“.
340 Loď cerkvi („chrám veriacich“) je obrazom plnosti kresťanského spoločenstva ako Kristovho tela. A tak veriaci sú orientovaní v očakávaní na svätyňu. Tento priestor okolo svätého stola predstavuje plnosť Božieho kráľovstva – to, čo „ani oko nevidelo“ (1 Kor 2, 9). Ikonostas cerkvi zjavuje túto plnosť a zároveň naznačuje, že musíme pokračovať v ceste do kráľovstva.
Kozmický charakter bohoslužieb
341 „Mnoho ráz a rozličným spôsobom“ (Hebr 1, 1) sa neviditeľný Boh zjavil ľudstvu skrze slová božsky vyvolených osôb a skrze stvorenie. „V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi“ (Hebr 1, 2), ktorý je jeho vteleným Slovom. Čo sa týka stvorenia, svet bol stvorený ako dobrý (porov. Gn 1), a preto je prostriedkom našej komunikácie s Bohom. Avšak tento svet potrebuje ľudskú osobu, pretože netrpezlivo očakáva zjavenie Božích detí (porov. Rim 8, 19. 22), prostredníctvom ktorých môže celé stvorenie úplne naplniť svoj účel.
342 Sám Kristus ukazoval, že stvorený svet je prostriedkom, skrze ktorý Boh koná: uzdravil slepého od narodenia potretím mu očí blatom; uzdravil ženu trpiacu na krvotok, ktorá sa dotkla obruby jeho odevu; a pri Premenení jeho odev žiaril božským svetlom (porov. Mt 17, 2). Všetko to, čo Kristus urobil počas svojho života, naďalej koná skrze bohoslužby svojej Cirkvi a skrze sväté tajomstvá.[1] Preto Cirkev skrze bohoslužby počas svätých tajomstiev a vo sviatky požehnáva a posviaca hmotné predmety, skrze ktoré dosvedčuje Kristovu prítomnosť a spásonosné pôsobenie.
Zdroj: Christ – our Pascha. Preložil o. Ján Krupa Verzia z 19. januára 2025
[1] Lev Veľký, Homília 74, 2: PL 54, 398.
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Kristus naša Pascha II.: Komentár k celej božskej liturgii – tri liturgie v byzantskom obrade (343 – 402)