Veľký pôst z perspektívy Pravoslávnej cirkvi v USA (OCA)
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Predveľkopôstne obdobie
Paschálnemu obdobiu Cirkvi predchádza obdobie Veľkého pôstu, ktorému predchádza vlastná liturgická príprava. Prvé znamenie blížiaceho sa Veľkého pôstu prichádza päť nedieľ pred jeho začiatkom. V tú nedeľu sa číta evanjelium o mýtnikovi Zachejovi. Rozpráva o tom, ako Kristus priniesol spásu hriešnemu človeku a ako sa Zachejov život výrazne zmenil len preto, že „zatúžil vidieť Ježiša, kto to je“ (Lk 19, 3). Túžbou a snahou vidieť Ježiša sa začína celý pohyb cez pôst k Veľkej noci. Je to prvý pohyb spásy.
Nasledujúca nedeľa je Nedeľa o mýtnikovi a farizejovi. Zameriavame sa na dvoch mužov, ktorí sa išli modliť do chrámu – jeden, farizej, bol veľmi slušný a spravodlivý náboženský človek, druhý, mýtnik, bol skutočne hriešny vyberač daní, ktorý podvádzal ľudí. Prvý, hoci bol skutočne spravodlivý, sa pred Bohom chvastal a podľa Krista bol odsúdený. Druhý, hoci bol skutočne hriešny, prosil o milosť, dostal ju a bol ospravedlnený Bohom (Lk 18, 9). Meditujeme o tom, že nemáme ani náboženskú zbožnosť farizeja, ani pokánie mýtnika, vďaka ktorým jedine môžeme byť spasení. Sme pozvaní vidieť sa takí, akí skutočne sme vo svetle Kristovho učenia, a prosiť o milosť.
Ďalšia nedeľa v príprave na Veľký pôst je Nedeľa o márnotratnom synovi. Keď počúvame Kristovo podobenstvo o Božom láskyplnom odpustení, sme pozvaní „vstúpiť do seba“ ako márnotratný syn, vidieť sa ako „v ďalekom kraji“ ďaleko od Otcovho domu a urobiť krok návratu k Bohu. Učiteľ nám dáva všetky záruky, že Otec nás prijme s radosťou a veselosťou. Musíme len „vstať a ísť“ a vyznať svoje samospôsobené a hriešne odlúčenie od toho „domu“, kam skutočne patríme (Lk 15, 11 – 24).
Nasledujúca nedeľa sa nazýva Mäsopôstna mäsa, pretože je to oficiálne posledný deň pred Veľkou nocou, keď sa môže jesť mäso. Pripomína Kristovo podobenstvo o poslednom súde (Mt 25, 31 – 46). V tento deň si pripomíname, že nestačí, aby sme videli Ježiša, aby sme sa videli takí, akí sme, a aby sme sa vrátili domov k Bohu ako jeho márnotratní synovia. Musíme byť jeho synmi aj tým, že budeme nasledovať Krista, jeho jednorodeného božského Syna, a že budeme vidieť Krista v každom človeku a slúžiť Kristovi prostredníctvom nich. Naša spása a konečný súd budú závisieť od našich skutkov, nielen od našich úmyslov alebo dokonca od Božieho milosrdenstva postrádajúceho našu osobnú spoluprácu a poslušnosť.
„Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne” (Mt 25, 35).
Nie sme spasení len modlitbou a pôstom, nie iba „náboženskými cvičeniami“. Sme spasení tým, že slúžime Kristovi prostredníctvom jeho ľudu, ktorý je cieľom, ku ktorému smeruje v konečnom dôsledku všetka zbožnosť a modlitba.
Napokon v predvečer Veľkého pôstu, v deň nazývaný Syropôstna nedeľa a Nedeľa odpustenia, spievame o Adamovom vyhnaní z raja. Stotožňujeme sa s Adamom, oplakávame stratu krásy, dôstojnosti a radosti pôvodného stvorenia, smútime nad našou skazenosťou v hriechu. V tento deň počúvame aj Pánovo učenie o pôste a odpustení a vstupujeme do veľkopôstneho obdobia tým, že si odpúšťame navzájom, aby nám Boh odpustil.
„Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí. Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy“ (Mt 6, 14 – 15).
Zdroj: Thomas Hopko: The orthodox faith. Worship. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa.
https://www.oca.org/orthodoxy/the-orthodox-faith/worship/the-church-year/pre-lent
Veľký pôst
Obdobie Veľkého pôstu je časom prípravy na sviatok Kristovho zmŕtvychvstania. Je živým symbolom celého ľudského života, ktorý sa má naplniť v jeho vlastnom zmŕtvychvstaní s Kristom. Je to čas obnovenej zbožnosti: modlitby, pôstu a almužny. Je to čas pokánia, skutočnej obnovy našej mysle, srdca a skutkov v súlade s Kristom a jeho učením. Je to čas predovšetkým nášho návratu k veľkým prikázaniam lásky k Bohu a blížnym.
V Pravoslávnej cirkvi nie je Veľký pôst obdobím pochmúrnosti a skľúčenosti. Naopak, je to čas radosti a očisty. Sme povolaní „pomazať si tvár“ a „očistiť svoje telo, ako si očisťujeme dušu“. Už prvé hymny prvej bohoslužby Veľkého pôstu udávajú náležitý tón tohto obdobia:
Začnime veľkopôstny čas s radosťou… Postime sa od vášní tak, ako sa postíme od jedla, tešiac sa zo slov Ducha, aby nám bolo dopriate vidieť sväté umučenie Krista, nášho Boha, a jeho svätú Paschu, duchovne sa radujúc.
Tvoja milosť sa zjavila nad nami, Pane, osvietenie našich duší sa ukázalo, hľa, teraz je prijateľný čas, hľa, teraz je čas pokánia (večierňový hymnus).
Boh si želá naše pokánie, nie naše výčitky. Ľutujeme svoje hriechy, ale robíme to v radosti z Božieho milosrdenstva. Umŕtvujeme svoje telo, ale robíme to v radosti z nášho vzkriesenia do večného života. Počas Veľkého pôstu sa pripravujeme na vzkriesenie, Kristovo i naše vlastné.
Zdroj: Thomas Hopko: The orthodox faith. Worship. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa
https://www.oca.org/orthodoxy/the-orthodox-faith/worship/the-church-year/great-lent
Veľkopôstne postenie
Osobitné slovo treba povedať o postení počas Veľkého pôstu. Pôst je vo všeobecnosti základným prvkom kresťanského života. Kristus sa postil a učil ľudí postiť sa. Požehnaný pôst sa koná v skrytosti, bez okázalosti alebo obviňovania druhých (Mt 6, 16; Rim 14). Jeho cieľom je očistiť náš život, oslobodiť naše duše a telá od hriechu, posilniť naše ľudské sily lásky k Bohu a človeku, osvietiť celú našu bytosť pre spoločenstvo s Najsvätejšou Trojicou.
Pravoslávne pravidlá pre veľkopôstne postenie sú mníšske pravidlá. Po Mäsopôstnej nedeli nie je dovolené žiadne mäso a po Syropôstnej nedeli žiadne vajcia ani mliečne výrobky. Tieto pravidlá neexistujú ako farizejské „bremená, ktoré nemožno uniesť“ (Lk 11, 46), ale ako ideál, o ktorý sa treba usilovať; nie ako cieľ sám osebe, ale ako prostriedok k duchovnej dokonalosti korunovanej láskou. Samotné pôstne bohoslužby nám to neustále pripomínajú.
Postime sa pôstom, ktorý sa páči Pánovi. Toto je ten pravý pôst: odvrhnutie zla, uzda jazyku, odrezanie hnevu, zastavenie žiadostí, zlých rečí, lží a zlorečení. Ich zastavenie je pravým a prijateľným pôstom (Pondelková večiereň Prvého týždňa).
Pôstne bohoslužby tiež nesporne poukazujú na to, že by sme sa nemali pýšiť vonkajším pôstom, pretože diabol tiež nikdy neje!
Asketický pôst Veľkého pôstu trvá od Mäsopôstnej nedele do Veľkonočnej nedele a preruší sa až po paschálnej božskej liturgii. Kresťania, vedomí si veľkého úsilia, ku ktorému sú povolaní, by mali vynaložiť všetko úsilie, aby sa postili čo najlepšie, v skrytosti, aby ich Boh videl a požehnal ich otvorene svätým životom. Každý človek musí vo svetle daného ideálu urobiť všetko, čo je v jeho silách.
Popri asketickom pôste vo veľkopôstnom období praktizujú pravoslávni ako jediní z kresťanov aj tzv. eucharistický alebo liturgický pôst. Tento pôst sa nevzťahuje na bežnú zdržanlivosť v príprave na prijatie svätej eucharistie; znamená pôst od samotnej svätej eucharistie.
Počas pracovných dní Veľkého pôstu sa v pravoslávnych chrámoch neslávi riadna eucharistická božská liturgia, pretože božská liturgia je vždy paschálnym slávením spoločenstva so zmŕtvychvstalým Pánom. Keďže pôstne obdobie je prípravou na Pánovo zmŕtvychvstanie prostredníctvom spomienky na hriech a odlúčenie od Boha, liturgický poriadok Cirkvi vylučuje eucharistickú bohoslužbu vo všedné dni Veľkého pôstu. Namiesto toho sú neeucharistické bohoslužby rozšírené o ďalšie čítania zo Svätého písma a hymnológiu pôstneho charakteru. Aby však veriaci neboli v pôstne dni úplne ochudobnení o sväté prijímanie, v stredu a v piatok večer sa slávi liturgia vopred posvätených darov.
Aj počas Veľkého pôstu zostávajú sobota (sabat) a nedeľa (Pánov deň) eucharistickými dňami a slávi sa božská liturgia. V sobotu je to normálna liturgia svätého Jána Zlatoústeho, zvyčajne s modlitbami za mŕtvych. V nedeľu je to dlhšia liturgia svätého Bazila Veľkého.
Známe učenie, že soboty a nedele nie sú v Pravoslávnej cirkvi nikdy dňami pôstu, čo sa zdôrazňovalo pred stáročiami, keď vznikol spor s Latinskou cirkvou, sa týka len tohto eucharisticko-liturgického pôstu. Počas Veľkého pôstu, aj keď sa eucharistický pôst v sobotu a nedeľu prerušuje, asketický pôst pokračuje aj cez víkendy, pretože tento pôst je predĺženým úsilím, ktoré sa vykonáva od Mäsopôstnej nedele až po samotnú Veľkú noc.
Zdroj: Thomas Hopko: The orthodox faith. Worship. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa
https://www.oca.org/orthodoxy/the-orthodox-faith/worship/the-church-year/lenten-fasting
Veľkopôstne bohoslužby
Bohoslužby vo všedné dni Veľkého pôstu sa vyznačujú špeciálnymi pôstnymi melódiami kajúcneho charakteru. Kráľovské dvere do oltárneho priestoru zostávajú zatvorené na znak oddelenia človeka hriechom od Božieho kráľovstva. Cirkevné rúcho je pochmúrnej farby, zvyčajne purpurovej. Denné tropáre majú tiež príhovorný charakter a prosia Boha, aby sa prostredníctvom svojich svätých zmiloval nad nami hriešnikmi.
Na utierni dlhé Aleluja nahrádza žalm: Boh je Pán… počet žalmov sa zväčšuje. Hymnológia odkazuje na pôstne úsilie. Čítania zo Svätého písma z kníh Genezis a Prísloví sú pridané k večierni a Izaiášovo proroctvo k Šiestej hodinke. Každá z týchto kníh sa počas veľkopôstneho obdobia číta takmer celá. Čítania z listu a evanjelia chýbajú, pretože sa nekonajú božské liturgie.
Pri všetkých veľkopôstnych bohoslužbách sa číta modlitba svätého Efréma Sýrskeho. V nej prosíme Boha o cnosti, ktoré sú pre kresťanský život zvlášť potrebné.
Pane a Vládca môjho života, odním od mňa ducha lenivosti, mdlého srdca, túžby po moci a prázdnych rečí.
Ale udeľ svojmu služobníkovi radšej ducha čistoty, pokory, trpezlivosti a lásky.
Áno, Pane a Kráľu, daj mi vidieť vlastné chyby a neodsudzovať svojho brata, lebo ty si požehnaný až na veky vekov. Amen.
Večiereň, ktorou sa začína veľkopôstne obdobie, sa nazýva Večiereň odpustenia. Pri tejto bohoslužbe je zvykom, že veriaci prosia o odpustenie a odpúšťajú si navzájom. Pri bohoslužbe Povečeria v prvom veľkopôstnom týždni sa číta kánon svätého Andreja Krétskeho. Ide o dlhý rad kajúcich veršov na biblické témy, na ktoré ľud odpovedá: Zmiluj sa nado mnou, Bože, zmiluj sa nado mnou. Tento kánon sa opakuje pri utierni vo štvrtok piateho týždňa Veľkého pôstu.
V piatok večer toho istého piateho týždňa Veľkého pôstu sa spieva hymnus Akathistos k Bohorodičke a sobotňajšia božská liturgia tiež uctieva Bohorodičku.
Prvá sobota Veľkého pôstu je venovaný pamiatke svätého Teodora z Týru. Druhá, tretia a štvrtá sobota sa nazývajú Spomienkové soboty, pretože sú venované pamiatke zosnulých.
V spomienkové soboty sa liturgické hymny modlia všeobecne za všetkých zosnulých, a utierne za zosnulých, ľudovo nazývané parastas alebo panychída, sa slúžia s konkrétnou zmienkou zosnulých podľa mien. K božskej liturgii sa pridávajú aj prosby a modlitby, pri ktorých sa čítania z Svätého písma vzťahujú na zosnulých a ich spásu Kristom.
Sobota je aj v období mimo Veľkého pôstu dňom, keď si Cirkev pripomína zosnulých. Je to tak preto, lebo sobota, sabat, je dňom, ktorý Boh požehnal pre život na tomto svete. Pre hriech však tento deň teraz symbolizuje celý pozemský život ako prirodzene naplnený smrťou. Aj Kristus Pán ležal mŕtvy v sobotu, „odpočívajúc od všetkých svojich skutkov“ a „smrťou pošliapal smrť“. A tak v novozákonnej Kristovej cirkvi sa sobota stáva náležitým dňom na spomienku na zosnulých a na modlitby za ich večnú spásu.
Zdroj: Thomas Hopko: The orthodox faith. Worship. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa
https://www.oca.org/orthodoxy/the-orthodox-faith/worship/the-church-year/lenten-services
Liturgia vopred posvätených darov
Ako sme už videli, eucharistická božská liturgia sa v Pravoslávnej cirkvi neslávi vo veľkopôstne všedné dni. Aby veriaci podporili svoje pôstne úsilie účasťou na svätom prijímaní, slúži sa liturgia vopred posvätených darov. Táto bohoslužba je v Pravoslávnej cirkvi starobylá. Oficiálne sa o nej počujeme v kánonoch zo siedmeho storočia, čo zjavne poukazuje na jej vývoj v oveľa skoršom období.
Vo všetky dni svätého Veľkého pôstu, s výnimkou soboty, Pánovho dňa a sviatku Zvestovania Pána, sa má slúžiť liturgia vopred posvätených (52. kánonon, Quinisext, r. 692).
Liturgia vopred posvätených darov je večerná bohoslužba. Je to slávnostná veľkopôstna večiereň, ku ktorej sa pridáva podávanie svätého prijímania. Pri liturgii vopred posvätených darov sa nekoná konsekrácia eucharistických darov. Sväté prijímanie sa podáva z eucharistických darov posvätených v predchádzajúcu nedeľu pri slávení božskej liturgie, samozrejme, ak do toho nezasahuje sviatok Zvestovania Pána; odtiaľ pochádza jej názov „vopred posvätených darov“.
Liturgia vopred posvätených darov sa slúži v stredu a v piatok večer, hoci niektoré chrámu ju slávia možno len v jeden z týchto dní. Prichádza večer po dni duchovnej prípravy a úplnej zdržanlivosti. Veriaci, ktorí však pre slabosť alebo prácu nemôžu vynaložiť úsilie na úplný pôst, zvyčajne jedia ľahké pôstne jedlo skoro ráno.
Počas žalmov večierne sa pripravujú vopred posvätené dary na sväté prijímanie. Prenesú sa z oltárneho stola, kde boli uložené od božskej liturgie, a položia sa na žertveník. Po večierňovom hymne sa prečítajú starozákonné texty z kníh Genezis a Príslovia, medzi ktorými celebrant požehná kľačiace zhromaždenie zapálenou sviecou a slovami: „Kristovo svetlo osvecuje všetkých“, čím sa naznačuje, že všetku múdrosť dáva Kristus v Cirkvi prostredníctvom Svätého písma a sviatostí. Toto požehnanie bolo pôvodne určené predovšetkým katechumenom – tým, ktorí sa pripravovali na krst na Veľkú noc –, ktorí sa zúčastňovali na bohoslužbe len do času pre svätým prijímaním veriacich.
Po čítaniach sa opäť slávnostne spieva večerný Žalm 141 [Moja modlitba] a obetuje sa kadidlo. Následne, po prosebnej ekténii a tých prosbách, pri ktorých sa kedysi prepúšťali katechumeni, sa v slávnostnom tichom sprievode prenášajú na oltár vopred posvätené eucharistické dary. Vstupná pieseň volá veriacich k svätému prijímaniu.
Nebeské mocnosti [t. j. anjeli] s nami neviditeľne slúžia. Lebo, hľa, Kráľ slávy vstupuje. Hľa, mystická obeta, ktorá sa celá naplnila, je uvedená do života.
S vierou a láskou sa priblížme, aby sme sa stali účastníkmi večného života. Aleluja. Aleluja. Aleluja.
Po ekténii a modlitbách sa spieva Otče náš a veriaci pristupujú k svätému prijímaniu za spevu verša zo Žalmu 34: „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán. Aleluja.“ Spievajú sa hymny po svätom prijímaní a veriaci odchádzajú s modlitbou k Bohu, ktorý „nás priviedol k týmto presvätým dňom očisťovania od telesných vášní“, aby nás požehnal „aby sme bojovali dobrý boj, aby sme uskutočnili pôstny závod, aby sme dosiahli a poklonili sa svätému vzkrieseniu“ Krista.
Liturgia vopred posvätených darov sa tradične považuje za dielo rímskeho pápeža zo šiesteho storočia, svätého Gregora Dvojeslova. Súčasná bohoslužba je však zjavne inšpirovaným liturgickým výtvorom kresťanskej Byzancie.
Zdroj: Thomas Hopko: The orthodox faith. Worship. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa
Nedele Veľkého pôstu
Ortodoxia
Každá z nedieľ Veľkého pôstu má svoju vlastnú tému. Prvá nedeľa sa nazýva Sviatok Víťazstva ortodoxie. Je to historický sviatok, ktorým si pripomíname návrat ikon do chrámov v roku 843? po prekonaní herézy ikonoborectva. Duchovnou témou tohto dňa je predovšetkým víťazstvo pravej viery. „Všetko, čo sa narodilo z Boha, premáha svet. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera“ (1 Jn 5, 4). Ikony svätých svedčia o tom, že človek stvorený na Boží obraz a podobu (porov. Gn 1.26) sa stáva svätým a podobným Bohu prostredníctvom očisťovania sa ako živý Boží obraz.
Palamas
Druhá veľkopôstna nedeľa je spomienkou na svätého Gregora Palamu. Práve svätý Gregor († 1359) vydal živé svedectvo o tom, že ľudia sa môžu stať božskými vďaka Božej milosti vo Svätom Duchu a že aj v tomto živote sa ľudia môžu modlitbou a pôstom stať účastníkmi na nestvorenom svetle Božej slávy.
Kríž
Tretia veľkopôstna nedeľa je nedeľou Uctenia Kríža. Kríž stojí uprostred chrámu uprostred veľkopôstneho obdobia nielen preto, aby ľuďom pripomínal Kristovo vykúpenie a udržiaval pred nimi cieľ ich úsilia, ale aj preto, aby bol uctievaný ako tá skutočnosť, podľa ktorej musí človek žiť, aby bol spasený. „Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden“ (Mt 10, 38). Veď v kríži ukrižovaného Krista spočíva „Božia moc a Božia múdrosť“ pre tých, čo sú spasení (1 Kor 1, 24).
Klimak
Štvrtá veľkopôstna nedeľa je venovaná svätému Jánovi od Rebríka (Klimakovi), autorovi diela Rebrík božského výstupu. Igumen monastiera svätej Kataríny na hore Sinaj (6. storočie) je svedkom násilného úsilia potrebného na vstup do Božieho kráľovstva (Mt 10, 12). Duchovný boj kresťanského života je skutočný zápas nie „s krvou a telom, ale… s vládcami tohto temného sveta… so zloduchmi v nebeských sférach…“ (Ef 6, 12). Svätý Ján povzbudzuje veriacich v ich úsilí, lebo podľa Pána „kto vytrvá až do konca, bude spasený“ (Mt 24, 13).
Mária
Piata nedeľa pripomína pamiatku svätej Márie Egyptskej, kajúcej neviestky. Mária nám v prvom rade hovorí, že žiaden hriech a zloba nemôžu človeka zadržať od Boha, ak sa skutočne kajá. Sám Kristus prišiel volať „hriešnikov, aby sa kajali“ a zachránil ich z hriechov (Lk 5, 32). Okrem toho nám svätá Mária hovorí, že v živote – a ani vo Veľkom pôste – nikdy nie je neskoro na pokánie. Kristus rád prijme všetkých, ktorí k nemu prichádzajú aj v jedenástu hodinu svojho života. Ich príchod však musí byť vo vážnom a úprimnom pokání.
Zdroj: Thomas Hopko: The orthodox faith. Worship. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa
https://www.oca.org/orthodoxy/the-orthodox-faith/worship/the-church-year/sundays-of-lent
Veľký pôst a liturgia vopred posvätených darovVeľký pôst v Ruténskej gréckokatolíckej cirkvi v USA
