Kristus naša Pascha: Päťdesiatnica – Prisľúbenie zoslania Svätého Ducha – Zoslanie Svätého Ducha – Oživujúci Duch je Darcom milosti (255 – 270)
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Päťdesiatnica
255 V päťdesiaty deň po Kristovom vzkriesení Cirkev slávi Zostúpenie Svätého Ducha na apoštolov (porov. Sk 2, 1 – 4). Toto zoslanie Svätého Ducha signalizuje naplnenie Božej blahosklonnosti voči stvoreniu, blahosklonnosti, ktorá sa začala pri stvorení sveta. Vo Svätom Duchu sa Boh ponúka ľudskému rodu. Tento dar Božieho života je pre nás vždy požehnaním, a preto ho označujeme ako milosť. Dar Svätého Ducha nám dáva možnosť stať sa účastnými na Božej prirodzenosti, byť zbožštení, vstúpiť do spoločenstva osôb Najsvätejšej Trojice. Svätý Duch napĺňa stvorenie svojou milosťou a zdokonaľuje ho v súlade s Božím plánom: „Boží Duch mal zduchovniť temnotu matérie, osvietiť ju a vtiahnuť do sféry Božieho života.“[1]
256 Svätý Duch nám dáva hojnosť darov. A hoci je jeden Duch, darov je mnoho (porov. 1 Kor 12, 4). „Neexistuje dar vlastnený stvorením, ktorý by nepochádzal od Svätého Ducha.“[2] Svätý Duch prináša zmysel a účel dejinám ľudstva, smeruje ich ku Kristovi, božskému Logu. Svätý Duch je Zdroj a Darca každého ľudského života. To Svätý Duch vytvára človeka na Kristov obraz, robí z neho živú dušu, svoj chrám a príbytok Najsvätejšej Trojice.
Prisľúbenie zoslania Svätého Ducha
257 Vtelenie Božieho Syna a Zostúpenie Svätého Ducha tvoria jednu spásonosnú udalosť. V Starom zákone je Zostúpenie Svätého Ducha predobrazené viacerými spôsobmi: oblakom, ktorý zakryl stánok (porov. Ex 40, 34 – 38); ohňom, ktorý zostúpil na obetu prinesenú prorokom Eliášom (porov. 1 Kr 18, 30 – 40); „vetrom s rosou“ (Dan 3, 50), ktorý predobrazil „dych“ životodarného Ducha. V opise Päťdesiatnice v Novom zákone boli znameniami, ktoré svedčili o zostúpení Svätého Ducha na apoštolov, „ohnivé jazyky“ a „hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor“ (Sk 2, 2).
258 Sám Kristus predpovedal zostúpenie Svätého Ducha na apoštolov: „Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo“ (Jn 15, 26). Svätý Duch, ktorý vychádza z Otca, príde na žiadosť Syna: „A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky – Ducha pravdy“ (Jn 14, 16 – 17). Zmŕtvychvstalý Kristus začal túto Päťdesiatnicu tým, že svojim apoštolom udelil moc odpúšťať hriechy: „Prijmite Svätého Ducha. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20, 23).
259 Svätý Duch zostúpil, aby svedčil o Kristovi: „On o mne vydá svedectvo“ (Jn 15, 26). Podľa slov apoštola Pavla nikto nemôže povedať „Ježiš je Pán“ inak ako vo Svätom Duchu (porov. 1 Kor 12, 3). Svätý Duch naučil apoštolov všetko, čo Kristus učil: „Svätý Duch… naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal“ (Jn 14, 26). „Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť“ (Jn 16, 13). „Každá pravda, ktorú niekto vysloví, je vyslovená Svätým Duchom.“[3]
260 Milosť Svätého Ducha je nevyhnutná pre spásu človeka. Hoci je človek obdarený intelektom a voľou, bez milosti je len dušou a telom, pretože nerozumie Božiemu Duchu.[4] Cirkev si uvedomuje absolútnu potrebu Božej milosti, a preto každú bohoslužbu začína modlitbou „Kráľu nebeský“, ktorou zvoláva Svätého Ducha. Liturgické zvolávanie Svätého Ducha (po grécky epiklesis) „na nás i na predložené dary“ završuje posvätenie svätých darov i nás samotných.
Hľa, Oheň a Duch sú v lone tej, ktorá ťa porodila; hľa, Oheň a Duch sú v rieke, v ktorej si bol pokrstený. Oheň a Duch sú v našej krstiteľnici; v Chlebe a Čaši sú Oheň a Svätý Duch. V tvojom Chlebe je ukrytý Duch, ktorý neubúda; v tvojom Víne prebýva Oheň, ktorý neubúda; Duch je v tvojom Chlebe, Oheň v tvojom víne – zjavný zázrak, ktorý prijali naše ústa.[5]
Zoslanie Svätého Ducha
261 Svätý Duch zostúpil na apoštolov po tom, čo bol Kristus oslávený vzkriesením a vystúpil do neba a zasadol po pravici Otca. Apoštoli boli učinení hodnými prijať Svätého Ducha a stali sa „novými tabuľami milosti, ktoré sú skutočne popísané Bohom, živými zvitkami, ktoré sú zasvätené do Božích tajomstiev a obsahujú slovo spásy, ktoré je napísané Otcovým prstom“[6]. Naplnili sa slová Jána Krstiteľa o očakávanom Spasiteľovi: bude krstiť „Svätým Duchom a ohňom“ (Lk 3, 16).
262 Svätý Duch udeľuje porozumenie medzi národmi, prekonáva odcudzenie a rozdelenia zasiate hriechom. Tie sú v Starom Zákone opísané obrazom Babylonskej veže (porov. Gn 11, 1 – 9). Duch pripravuje všetky národy sveta na stretnutie s Kristom:
A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kapadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch (Sk 2, 8 – 11).
263 Svätý Duch učí apoštolov, čo majú hovoriť (porov. Sk 4, 8 – 12). Ten istý Duch ich usmerňuje, aby počúvali viac Boha ako ľudí (porov. Sk 4, 19). Svätý Duch inšpiruje apoštolov, aby smelo kázali Krista: „Všetkých naplnil Svätý Duch a smelo hlásali Božie slovo“ (Sk 4, 31). Duch ich vedie k tomu, aby kázali aj medzi pohanmi a prekonávali ľudské výhrady (porov. Sk 10, 9 – 20).
264 Svätý Duch, ktorý zostúpil na apoštolov, buduje Kristovu Cirkev: „Vylej teraz moc, ktorá má svoj pôvod v tebe, zvrchovaného Ducha, ktorého si dal svojmu milovanému Synovi a ktorého on odovzdal svätým apoštolom, ktorí postavili Cirkev.“[7] Apoštoli na koncile v Jeruzaleme vyznali prítomnosť Svätého Ducha v Cirkvi: „Páčilo sa Svätému Duchu i nám…“ (Sk 15, 28).
265 Svätý Duch formuje Cirkev a oživuje ju ako Kristovo telo, robí z nej miesto spásy: „Lebo kde je Cirkev, tam je Boží Duch; a kde je Boží Duch, tam je Cirkev.“[8] Do Cirkvi sú povolaní všetci ľudia, „zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov“ (Zjv 7, 9; porov. Zjv 14, 6), a to bez ohľadu na kultúru a pôvod. Ten istý Duch v rámci Cirkvi zjavuje kresťanom samotné tajomstvo spásy: „Za pokrok v poznaní pravdy vzdávame vďaky tomuto božskému a vznešenému Duchu, Pôvodcovi a Vodcovi Cirkvi.“[9]
Oživujúci Duch je Darcom milosti
266 Zdrojom všetkej milosti je Boh Otec. Od Otca skrze Syna vo Svätom Duchu zostupuje Božia milosť na celé stvorenie a udržiava jeho existenciu. Mocou milosti bolo bytie múdro usporiadané, boli ustanovené prírodné zákony a bola navrhnutá krása sveta a človeka. Zo všetkého, čo bolo stvorené, jedine človek, povolaný k životu v Bohu, dostal schopnosť spolupracovať so Svätým Duchom, pokladnicou požehnaní, ktorý udeľuje Božiu milosť v rozmanitosti darov (porov. 1 Kor 12, 4 – 13). V tejto spolupráci (po grécky synergia) sa prirodzené sily (po grécky energiai) človeka zjednocujú s božským a nestvoreným darom milosti Svätého Ducha.
267 Nositeľkou Božej milosti vo svete je Kristova Cirkev. Vysluhovaním svätých tajomstiev, posviacaním a požehnávaním prideľuje Cirkev milosť tým, ktorí veria v Krista. Pomocou modlitby, asketického úsilia a cnostného života kresťania rastú v milosti Svätého Ducha k plnosti zbožštenia. Milosťou premenená ľudská prirodzenosť pobýva v Božej prirodzenosti „bez rozdelenia či zmiešania“[10]. Zároveň sa v človeku a prostredníctvom človeka premieňa prirodzenosť celého stvorenia až k svojmu konečnému zavŕšeniu ako „nové nebo a nová zem“ (Zjv 21, 1).
268 Skrze svoje vzkriesenie Ježiš Kristus zjavil nový život a vo Svätom Duchu tento život udeľuje nám. Svätý Duch je „Život i Darca života, Svetlo i Darca svetla; absolútny Boh i Prameň dobra“[11]. Kresťan je istým druhom „pána“ stvorenia, ktorý ho posväcuje a pretvára vďaka milosti Svätého Ducha:
Veď po tom, čo sme poslúchli Pána a v jeho Duchu sme na zemi pestovali hodnoty ľudskej dôstojnosti, spolupatričnosti a slobody a vôbec všetky dobré plody našej prirodzenosti a podnikavosti, nájdeme ich znova, ale zbavené škvŕn, vyleštené a premenené.[12]
269 V modlitbách Päťdesiatnice, ktoré sa prednášajú pokľačiačky, Cirkev zvoláva Svätého Ducha, aby zostúpil na celé stvorenie i na všetkých ľudí, živých i zosnulých. Vo Svätom Duchu Ježiš Kristus, ktorý premohol smrť, teraz udeľuje nový život celému stvoreniu: „Vo Svätom Duchu sa obnovuje celé stvorenie a vracia sa do svojho pôvodného stavu. Veď Svätý Duch je rovný v moci Otcovi a Slovu.“[13]
270 V životodarnom Duchu niet smrti ani rozdelenia. Preto vo sviatok Päťdesiatnice navštevujeme hroby zosnulých a v modlitbe zažívame naše živé spojenie s nimi. „V tento všetko zdokonaľujúci a spásonosný sviatok si ráčil prijať prosebné modlitby za odpustenie pre tých, ktorí sú držaní v podsvetí (hádese); ty, ktorý nám poskytuješ veľkú nádej, že zosnulým, ktorí sú držaní v otroctve smútku, bude od teba poslaný odpočinok a občerstvenie.“[14] V tento sviatok sa chrámy a domácnosti vyzdobujú zeleňou, ktorá je znakom Života. Je to skutočne sviatok života – Zelený sviatok alebo „Sviatok zelene“, v ukrajinčine známy ako Zeleni sviata.
Zdroj: Christ – our Pascha. Preložil o. Ján Krupa. Verzia z 9. januára 2025
[1] Metropolita Andrej Šeptický, Dar Päťdesiatnice (máj – október 1937).
[2] Bazil Veľký, O Svätom Duchu, 19, 49: PG 32, 158.
[3] Ambróz Milánsky, Komentár k Prvému listu Korinťanom, 12, 3: PL 17, 245.
[4] Porov. Metropolita Andrej Šeptický, Dar Päťdesiatnice (máj – jún 1937).
[5] Efrém Sýrsky, Hymnus na vieru, 10.
[6] Oktoich, Druhý hlas, Štvrtok, Večiereň, Stichira na 140. žalm.
[7] Hippolyt Rímsky, Apoštolská tradícia, 3, 3.
[8] Irenej Lyonský, Proti herézam, III, 24, 1: PG 7, 966.
[9] Didymos Slepý, Komentár k Druhému Petrovmu listu, 3, 5: PG 39, 1774.
[10] Chalcedónsky (Štvrtý ekumenický) koncil, Dekrét.
[11] Gregor Teológ, Reč 41: Na Svätú Päťdesiatnicu, 9: PG: 36, 441.
[12] Druhý vatikánsky koncil, Pastoračná konštitúcia o Cirkvi v dnešnom svete Gaudium et spes, 39.
[13] Oktoich, Prvý hlas, Nedeľa, Utiereň, Stupňový hymnus, Druhá antifóna.
[14] Kvetná trióda, Pondelok Svätého Ducha, Večiereň, Tretia modlitba pokľačiačky.
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Kristus naša Pascha: Cirkev ako ikona Najsvätejšej Trojice – Biblické obrazy Cirkvi – Cirkev je jedna, svätá, všeobecná a apoštolská (271 – 300)Kristus naša Pascha: Ohlasovanie Božieho kráľovstva – Znamenia príchodu Kráľovstva – Kristova Pascha – Pánov vstup do Jeruzalema – Umučenie – Vzkriesenie – Nanebovstúpenie – Kristov druhý príchod v sláve – Prítomnosť zmŕtvychvstalého Krista – Zjednotenie pozemského a nebeského v oslávenom Kristovi – Vzkriesenie mŕtvych – Boží súd – Boh: všetko vo všetkom (203 – 254)