Ján krstil „starého človeka“, aby sa vynoril „nový“ skrze odpustenie hriechov
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Dvadsiateho štvrtého júna Rímskokatolícka cirkev oslavuje „Narodenie svätého Ján Krstiteľa“ a Gréckokatolícka cirkev „Narodenie úctyhodného a slávneho Pánovho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána“.
O svätom Jánovi Krstiteľovi, ktorého veriaci byzantského obradu nazývajú prednostne Predchodca (Prodromos), máme mnohé svedectvá v evanjeliách.
Spomeňme tie najdôležitejšie: o Jánovom narodení z manželstva Zachariáša a Alžbety (Lk 1, 5 – 25, 39 – 56, 57 – 79), o Krstiteľovej apoštolskej činnosti, najmä o pokrstení Krista (Jn 1, 19 – 34), o Jánovej smrti (Mk 6, 14 – 29).
A okrem toho máme k dispozícii svedectvo židovského historika Jozefa Flavia (Antiquitates Iudaicae 18,5,1). Ján Krstiteľ sa spomína aj v kresťanských apokryfoch (Jakubovo protoevanjelium) a v Koráne, posvätnej knihe islamu.
Kult svätého Ján Krstiteľa
Jánovi učeníci mali pochovať jeho mŕtve telo v samárskom Sebaste, kde sa následne rozvíjal Krstiteľov kult. Jánov hrob bol čiastočne zničený počas vlády cisára Juliána († 363), ktorému cirkevné dejepisectvo z dôvodu jeho odpadu od kresťanstva a jeho následného potláčania dalo prímeno Odpadlík/Apostata (Rufín, Historia Ecclesiastica 2, 28, PL 21, 536).
Na kresťanskom Východe boli Jánovi Krstiteľovi zasvätené mnohé chrámy, predovšetkým v Palestíne, čo potvrdili pútnici (napríklad Egéria), a v Alexandrii. Čo sa týka kresťanského Západu, spomeňme aspoň Rím a Ravennu. No predovšetkým mnohé baptistériá boli venované svätému Jánovi Krstiteľovi.
Svedectvá o Krstiteľovom kulte v 4. storočí predstavujú homílie Augustína, Petra Chryzológa, Maxima Turínskeho. O Jánovi hovorí Gregor z Nazianzu, Efrém, Ján Zlatoústy, Hesychios, Antipatros z Bostry a mnohí ďalší; v Byzancii Teodor Studita, Michal Psellos atď. Gregor z Tours vyratúva zázraky svätého Jána Krstiteľa (De gloria martyrum, 11–19).
Svedectvá o Jánovi Krstiteľovi nachádzame aj v biblických komentároch, v krstných katechézach a napokon v mníšskej literatúre, v ktorej je Ján Krstiteľ vykresľovaný s Eliášom a Elizejom ako predchodca mníšstva.
Spočiatku existovali dva sviatky: pre Jánovo narodenie (24. jún: sviatok narodenia je vypočítaný podľa Vianoc) a pre zhromaždenie ku Krstiteľovi, ktoré sa slávi 7. januára, v nasledujúci deň po sviatku Pánovho krstu (6. január). A okrem toho 29. augusta – deň posviacky chrámu v Sebaste – keď sa oslavovalo Jánovo sťatie.
Postupom času na zrodili ďalšie Krstiteľove sviatky: 23. septembra počatie Jána (v byzantskom obrade), 24. septembra (v latinskom obrade) prenesenie Jánových relikvií, ďalej objavenie Jánovho tela, hlavy, atď.
Najstarší liturgický formulár ku cti svätého Jána Krstiteľa nachádzame v Sacramentarium Leonianum (6. storočie).
Ján Krstiteľ vo svetle Svätého písma
Príbeh Jánovho narodenia sa podrobne rozpráva v Lukášovom evanjeliu (1, 5 – 25, 57 – 80), pričom sú zjavné paralely s príbehom narodenia starozákonného proroka Samuela (neplodnosť matky, modlitba, prisľúbenie a naplnenie). Podobne ako Samuel a Samson aj Ján bol Božím zasvätencom (porov. Numeri 6, 1 – 4), ktorý sa zdržiaval vína a iných opojných nápojov, ale bol naplnený Božím Duchom.
Už zvestovanie jeho narodenia Božím anjelom (Lukáš 1,11nn) zdôrazňuje Jánovu kľúčovú rolu v Božích dejinách spásy. Aj meno Ján („Boh je milostivý“) mu dal anjel Gabriel. Ján je zvestovateľom Ježiša a ohlasuje ho ako prisľúbeného Mesiáša (Ján 1, 19 – 27; porov. Izaiáš 40, 3). Ján patrí ešte k Starej zmluve (Lk 16, 16) a Ježišovým vystúpením na verejnosť sa skončila jeho úloha.
Hoci bol Ján synom kňaza a tým bol vlastne predurčený stať sa kňazom, vyrastal v Judskej púšti (Lk 1, 80), „nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med“ (Mt 3, 4). Tým sa splnilo prisľúbenie z Izaiáša 40, 3 (porov. Mt 3, 1). Jánovým posolstvom bolo: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo!“ (Mt 3, 2).
Ján krstil ľudí, ktorí na základe jeho kázania robili pokánie, a to na znak toho, že im boli odpustené ich hriechy. Grécke slovo pre „krstiť“ (baptizein), ktoré je v tejto podobe špecificky novozákonné, pochádza od baptein („niekoho ponoriť, utopiť“).
Zmyslom tohto ponorného kúpeľa je teda utopenie „starého človeka“, ktorý sa vynorí ako „nový človek“ skrze odpustenie hriechov (porov. Tít 3, 5). Príznačne Ján krstil v Jordáne, skrze ktorý dvanásť kmeňov Izraela kedysi dosiahlo zasľúbenú zem.
Kto bol vlastne Ján Krstiteľ?
Veľmi skoro sa Ján (podobne ako neskôr Ježiš) dostal do konfliktu s farizejmi a saducejmi, na ktorých útočil ostrými slovami (Mt 3, 7 – 12). Na otázku, kto je (Jn 1,19nn.), Ján odpovedal, že nie je ani Mesiáš, ani prorok Eliáš, ale „hlas volajúceho na púšti“ (podľa Iz 40, 3), ktorý mal ohlásiť Mesiáša. Podľa vlastného vyhlásenia Ján krstil len vodou („na pokánie“, Mt 3, 11); po ňom príde ten, ktorý bude „krstiť Duchom Svätým a ohňom“ (Mt 3, 11n).
Keď Ján videl prichádzať k sebe Ježiša, zvestoval ho ako „Božieho baránka, ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1, 29), a dosvedčil: „Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočinul na ňom … toto je Boží Syn“ (Jn 1, 32 – 34).
Samotný Ježiš výslovne označil Jána za predchodcu Mesiáša, v ktorom sa naplnili starozákonné predpovede o tomto zvestovateľovi (Mt 11, 7 – 15). Ján je prisľúbeným Eliášom (Mt 11, 14), ktorý mal pripraviť cestu Mesiášovi (Mal 3, 23). Ján bol „viac ako prorok“, bol väčší ako jeho predchodcovia.
Jána sťali v roku 29 nášho letopočtu na príkaz židovského tetrarchu Herodesa Antipasa. Herodes ho nechal uväzniť, pretože Krstiteľ verejne odsudzoval jeho manželstvo so švagrinou Herodiadou (Lk 3,19n).
Herodiadina dcéra tancovala pre Herodesa, ktorý jej za odmenu sľúbil, že jej splní akékoľvek želanie; tá na radu svojej matky požiadala Jánovu hlavu. Hoci Herodes „rád“ počúval Krstiteľa (Mk 6, 20), musel dodržať svoj sľub a dať popraviť Jána (Mt 14, 1 – 12; Mk 6, 14 – 29).
Novší výskum skonštatoval paralely medzi Jánovým ohlasovaním a náukami kumránskeho spoločenstva (Eséni). Pre domnienku, že Ján pred svojím vystúpením na verejnosť mohol patriť k tejto skupine usadenej pri Mŕtvom mori, neexistuje žiadne konkrétne zdôvodnenie. Neopakovateľnosť Jánovho krstu hovorí skôr proti tomu.
Zdroj: NDPAC, Jerusalemer Bibel-Lexikon
Pôvodne publikované v denníku Postoj o. Ján Krupa
Zdroj obrázka: https://www.athoniteusa.com/products/saint-john-the-baptist
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Nedeľa 4. týždňa po Päťdesiatnici – Nechajme sa inšpirovať stotníkomÚcta svätého Jána Krstiteľa podľa byzantskej tradície
