Nedeľa 4. týždňa po Päťdesiatnici – Nechajme sa inšpirovať stotníkom
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Pán sa nachádza v Kafarnaume pri Tiberiadskom mori, kde ho hneď po príchode navštívi rímsky stotník.
Teraz je dôležité mať na pamäti, že pohanstvo bolo náboženstvom Rímskej ríše a teda židovské náboženstvo, keďže zakorenené v živote izraelského ľudu, bolo jednoducho tolerované, ale považované za falošné.
Ďalšia poznámka sa týka zohľadňovania božstiev v Rímskej ríši: nevylučovali sa božstvá odlišné od ich božstiev, ale predstavou bolo „nehnevať bohov iných“, aby sa nerozčúlili a nevystúpili proti rímskej moci. Neboli dráždení, ale ani uctievaní.
Stotník bol teda ako Riman nútený byť pohanom a v tom, že išiel v ústrety Ježišovi, vidno jeho silnú odvahu uznať Mesiáša za schopného uzdravovať.
Perikopa prekladá Ježišovu odpoveď kladne, ale vzhľadom na kontext by bolo vhodnejšie, keby odpoveď bola otázkou: „Mám ho prísť vyliečiť?“ Ak má dialóg túto podobu, potom je jasná aj stotníkova odpoveď.
Odpoveď je vyznaním nehodnosti a následným naliehaním; nehodnosť súvisí s vyššie uvedeným kontextom: Žid, ktorý by vstúpil do domu pohana, by sa stal nečistým. Vracia sa spásonosná téma Slova: „povedz iba slovo“, slovo Slova, ktoré zachraňuje! Stotník vo svojej poddajnej viere vycíti Ježišovu spásonosnú moc nad zlom. Ježišovou reakciou je údiv spojený s radosťou, že Božie pole sa už rozšírilo za hranice Izraela; údiv ho tiež podnecuje rozšíriť reč na ľudí okolo seba, najmä na učeníkov: „Hovorím vám“!
Preto je tu reč o nezastaviteľnom šírení Božieho slova z Východu na Západ a práve „synovia kráľovstva“, t. j. ľud Izraela, ktorý sa neobrátil, bude vylúčený z kráľovstva, pretože dostal zvesť, ale nepočúval ju.
Do Božieho kráľovstve ich teda predídu všetky národy, ktoré „uverili, hoci nevideli“. Úryvok sa končí splnením želania veriaceho stotníka: uveril, že spása prichádza z Mesiášovho slova, a práve viera prináša bezprostredné splnenie jeho prosieb.
Aktualizácia úryvku
Prvé veľké ponaučenie z dnešného evanjelia sa nám dostáva z tohto úvodného slova, ktoré vyslovil rímsky stotník. Paradoxne neprosí, ale rozpráva Ježišovi o tom, čo prežíva, a odovzdáva Ježišovi utrpenie tohto svojho služobníka, ktorý mu, ako sa zdá, musí ležať mimoriadne na srdci, ak sa vydá hľadať riešenie. Koľko vecí nám leží na srdci? Koľko vecí prežívame v našich dňoch? Mali by sme sa naučiť rozprávať Ježišovi všetko.
To, čo stotník robí, by pre nás malo byť každodennou obnovou našej viery: „Pane, dôverujem ti natoľko, že som si istý, že niečo urobíš aj bez toho, aby som to videl alebo si to všimol. Dôverujem ti do takej miery, že nezáleží na tom, či viem alebo vidím, ako to urobíš, pretože som si istý, že urobíš to, čo je správne.“ Kľúč je v akte úplného zverenia svojho života Ježišovi, pretože veľká je viera tých, ktorí sa modlia bez toho, aby hľadali znamenia, ale s dôvernou istotou, že Ten, ktorý nás miluje, nás nemôže nevypočuť a neurobiť to, čo je správne.
Zdroj: http://www.eparchialungro.it/wp-content/uploads/sites/2/2022/05/03-luglio-2022.pdf Z taliančiny preložil o. Ján Krupa
Zdroj obrázka: https://frmilan.wordpress.com/2012/07/01/fourth-sunday-after-pentecost/
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Sviatok svätých Petra a Pavla podľa tradície byzantského obraduJán krstil „starého človeka“, aby sa vynoril „nový“ skrze odpustenie hriechov
