Malomocná prirodzenosť človeka (nedeľné evanjelium)
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Kristovo stretnutie s desiatimi malomocnými ponúka niekoľko bodov, o ktorých môžeme uvažovať. Vidíme, že Kristus uzdravoval, že uzdravoval cudzincov aj Izraelitov a že jediný, kto za to oslavoval Boha, bol ten cudzinec, Samaritán. Kristova odpoveď Samaritánovi je však trochu komplikovanejšia a zaslúži si našu pozornosť.
Podľa svätého Lukáša, keď sa Samaritán vrátil a oslavoval Boha, Kristus mu odpovedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila“ (Lk 17, 19). Odkazuje Kristus na pôvodné uzdravenie, pri ktorom bolo očistených všetkých desať malomocných, alebo Samaritán dostal ešte niečo, pretože sa vrátil a oslavoval Boha?
Niektoré populárne anglické verzie Biblie ponúkajú zaujímavé alternatívne preklady, ktoré naznačujú odpoveď. „Tvoja viera ťa scelila,“ hovorí pôvodná verzia Kráľa Jakuba. Nová americká Biblia a Jeruzalemská Biblia túto vetu prekladajú: „Tvoja viera ťa zachránila.“
Grécke sloveso v tejto vete je sesoken, čo je forma slova soson, ktoré v našich modlitbách obvykle prekladáme ako „zachrániť“. V závislosti od kontextu ho môžeme preložiť ako „uzdraviť“, „sceliť“ alebo „zachrániť“. V takomto prípade je múdre poradiť sa s Tradíciou, aby sme získali najlepší výklad. Ranocirkevní komentátori tohto úryvku naznačujú, že Samaritán dostal viac než len fyzické uzdravenie svojej choroby: našiel spásu. Ako napísal svätý Atanáz: „Tento dostal oveľa viac než ostatní. Okrem toho, že bol uzdravený zo svojho malomocenstva, Pán mu povedal: ‚Vstaň a pokračuj v ceste. Tvoja viera ťa zachránila‘“ (Sviatočný list 6).
Blažený Teofilakt, arcibiskup Ochridu a Bulharska, vo svojom Výklade evanjelia svätého Lukáša píše, že „tento zázrak znamená aj spoločnú spásu, ktorá prišla pre celé ľudské pokolenie. Desať malomocných totiž reprezentuje celú ľudskú prirodzenosť – bola malomocná zlobou, niesla so sebou ošklivosť hriechu, pre svoju nečistotu prechádzala svojím životom mimo nebeského mesta a stála ďaleko od Boha.“ Úplné uzdravenie ľudstva je v skutočnosti tým, čo označujeme ako „spásu“.
Nie je zriedkavé, že sa niektorí kresťania (zvyčajne evanjelikáli alebo letničiari) pýtajú ľudí: „Si spasený?“ Zvyčajne tým myslia niečo ako: „Osvojil si si osobne spásu, ktorá prichádza skrze Ježiša Krista?“ Ich názor je podobný tomu, ktorý vyslovil blažený Teofilakt. Všetci desiati malomocní boli očistení, ale len jeden si osobne osvojil to, čo Kristus urobil, a to tým, že sa vrátil a oslavoval Boha.
Čo znamená byť spasený?
Keď západní kresťania rozprávajú o spáse, často myslia na to, ako ju na prelome štvrtého a piateho storočia opísal svätý Augustín a v jedenástom storočí Anzelm z Canterbury. V ich pohľade bolo celé ľudstvo nespravodlivé a nečisté v dôsledku prvotného Adamovho hriechu. Bolo potrebné, aby ľudstvo vykonalo zadosťučinenie prostredníctvom obety príjemnej Bohu. Táto obeta sa uskutočnila na kríži, kde sa Kristus obetoval za hriechy Adama a celého ľudského rodu.
Ako sa tento pohľad rozvíjal, Západ sa čoraz viac zameriaval na kríž. Kristova smrť bola obetou, ktorá bola prinesená na odčinenie hriechu a vykúpenie ľudstva. Niektorí videli kríž ako nástroj Otcovho hnevu, ktorý bol pôvodne určený pre nás, a teraz sa vybil na jeho Synovi! Iní považovali Kristovu smrť za výkupné zaplatené diablovi, do ktorého moci ľudstvo upadlo. Tieto pohľady čoraz viac vzďaľovali západných kresťanov od myslenia ranej Cirkvi.
Východní Otcovia mali iný pohľad na hriech a spásu. Namiesto zmierenia a obety zdôrazňovali stratu a obnovu vzťahu s Bohom ako jadro otázky hriechu a vykúpenia. Prvotný hriech, Adamov hriech, bol prerušením vzťahu s Bohom. Adam odmietol počúvať Božie varovanie a zjedol zo stromu, a tým si sám určil, čo je dobré, namiesto toho, aby poslúchol Boha. Keď Adam konal na vlastnú päsť, už „nechodil s Bohom“, ale skrýval sa pred ním (Gn 2).
V Kristovi Boh vstúpil do sveta, aby sa opäť zjednotil s ľudstvom a aby prostredníctvom tohto úplného a večného zjednotenia s ľudstvom vyslobodil ľudstvo z večnej smrti. Boží Syn sa nám stal podobným vo všetkom, s výnimkou hriechu, a v ňom sú dokonale zjednotení Boh a človek. Boh je opäť v plnom spoločenstve s Človekom, Pánom Ježišom, a prostredníctvom neho s celým ľudstvom. Keďže byť človekom znamená znášať utrpenie a smrť, Kristus mal účasť aj na týchto veciach. Jedinečné na Kristovi bolo to, že nezostal v smrti, ale keď ju zakúsil, zvíťazil nad ňou.
A preto na kresťanskom Východe sa Kristova smrť na kríži nezdôrazňuje ako obeta na odčinenie prvotného hriechu, ale ako nevyhnutný dôsledok Kristovej túžby stať sa jedným z nás. Kristova smrť na kríži je nevyhnutným dôsledkom toho, že je plne človekom, pretože všetci ľudia umierajú.
Malomocní – ikona spásy
Ako poznamenal blahoslavený Teofilakt, malomocní predstavujú celé ľudstvo, ktoré je poznačené spoločným utrpením, ale stále je drahé Kristovi. „On uzdravil celú malomocnú prirodzenosť človeka, keď si pre dobro každého človeka vzal telo a okúsil smrť.“
Všetci desiati bezpochyby privítali svoje očistenie od malomocenstva. Prijali dar, ale ignorovali Darcu. Len jeden sa vrátil ku Kristovi a oslavoval Boha. Nielenže dostal požehnanie zdravia, ale tešil sa aj zo vzťahu s Uzdraviteľom. Prijal nielen očistenie od malomocenstva, ale aj prítomnosť Toho, ktorý prináša plnosť a spásu všetkým, ktorí ho prijmú do svojho života. Jeho fyzické uzdravenie je predohrou k jeho spoločenstvu s Kristom, v ktorom je jeho – i naša – spása.
Komu bolo zaplatené „výkupné“?
Svätý Gregor Teológ kladie túto otázku, aby zbúral to, čo pociťoval ako falošné predstavy o našej spáse.
„Komu a prečo je táto krv vyliata za nás a preliata – veľká a najprednejšia krv Boha, veľkňaza a obete? Boli sme v moci Zlého, zapredaní hriechu a túto škodu sme si privodili zmyselnosťou. … Ak sa výkupné nedáva nikomu inému ako tomu, v ktorého moci sme, potom sa pýtam, komu a z akého dôvodu je zaplatená takáto cena?
„Ak je to Zlému, tak potom aké urážlivé je to! Zlodej dostal výkupnú cenu; nielenže ju dostal od Boha, ale dokonca dostal samotného Boha. Dostal takú veľkú cenu za svoju tyraniu, že bolo len správne zmilovať sa nad nami.
„Ak Otcovi, tak akým spôsobom? Boli sme v zajatí pod Ním?… A z akého dôvodu? Z akého dôvodu bola krv Jednorodeného milá Otcovi, ktorý neprijal dokonca Izáka, keď ho obetoval jeho otec, ale vymenil obetu, baránka dal namiesto duchovnej obete? Reč 45 na Svätú Paschu
Zdroj: https://melkite.org/faith/the-leprous-nature-of-man-2 Preložil o. Ján Krupa
Zdroj obrázka: https://orthochristian.com/109246.html
Hodovanie s praotcamiBohatý mladík
