Byzantské paschálne tradície: požehnanie veľkonočných jedál
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Z perspektívy ruténskych katolíkov v Spojených štátoch amerických.
Svätý Duch nám pripomína: „Nepohŕdaj tým, čo rozprávajú múdri starci, ale máš sa zapodievať ich múdrymi výrokmi“ (Sir 8, 9). Spolu s byzantským obradom sme zdedili mnoho zmysluplných zvykov, ktoré robia našu liturgickú bohoslužbu inšpiratívnou, duchovne bohatou a blízkou srdcu nášho ľudu.
Medzi tieto úctyhodné zvyky počítame zvyk požehnania jedla na Veľkú noc.
V skorších dobách sa mäso a mliečne výrobky vylučovali z každodennej stravy počas celého obdobia Veľkého pôstu, počnúc Syropôstnou nedeľou. Keď sa blížil koniec prísneho pôstu, ľudia prejavovali svoju radosť a vďačnosť tým, že priniesli svoje jedlo do chrámu, aby sa po veľkonočnej liturgii požehnalo a zjedlo. To je dôvod, prečo liturgické knihy predpisujú požehnanie jedla po božskej liturgii vo veľkonočnú nedeľu.
Tento úctyhodný zvyk priniesli do Spojených štátov naši predkovia. Keď slávime Paschu, sviatok nového života, požehnávame jedlo, ktoré udržiava náš fyzický život. Náš zvyk má teda svoj zmysel aj dnes, a preto by sme ho mali zbožne dodržiavať.
Keďže ukrižovanie a zmŕtvychvstanie nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista sa odohralo počas slávenia židovskej Paschy, ktorá predobrazovala naše vykúpenie, bolo len prirodzené, že niektoré židovské paschálne témy a zvyky boli zavedené do kresťanských liturgických obradov. Dokonca aj starobylý názov „Pascha“ bol prevzatý z hebrejského slova „pesach“, čo znamená „prejsť“; preto je anglický názov tohto sviatku Pasch alebo Passover.
Náš tradičný termín „pascha“ má vo svojom liturgickom uplatnení tri rôzne významy:
Po prvé, znamená historickú paschu, oslobodenie Židov z egyptského otroctva a ich prechod cez Červené more do zasľúbenej zeme. V Novom zákone sa tento pojem uplatňuje v typickom význame nášho oslobodenia z otroctva hriechu a nášho mystického prechodu „zo smrti do života“ a zo zeme do neba (porov. Jn 5, 24; 13, 1). Preto na utierni Vzkriesenia spievame: „Pascha je Pánova Pascha, lebo Kristus, náš Boh, nás vyviedol zo smrti do života a zo zeme do neba“ (Irmos 1. ódy).
Po druhé, tento termín sa vzťahuje na každoročnú spomienku na túto udalosť, na sviatok Paschy. Pre nás kresťanov je to každoročná spomienka na slávne Kristovo zmŕtvychvstanie a podľa svedectva svätého Pavla sa slávi už od apoštolských čias: „Bol obetovaný náš veľkonočný Baránok. Preto slávme sviatky…“ (1 Kor 5, 7).
V našej liturgii sa Pascha opisuje ako „sviatok sviatkov a slávnosť slávností“ (Irmos 8. ódy).
Po tretie, Pascha sa vzťahuje na veľkonočné jedenie, pri ktorom Židia hodovali na obetnom baránkovi, ktorý predobrazoval „Baránka Božieho“ – Ježiša Krista (Jn 1, 29). Samotný Ježiš tento termín vzťahoval na paschálnu hostinu, keď povedal svojim učeníkom: „Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru“ (Lk 22, 8). A tak Paschálny kánon velebí Ježiša Krista ako našu Paschu, pretože sa „dobrovoľne obetoval ako ročný baránok za nás všetkých“ (Tropár 4. ódy).
Súvislosť medzi paschálnou hostinou v Starom zákone a naším tradičným požehnaním pripravených pokrmov vo veľkonočnú nedeľu je celkom zrejmá. Ale motív, ktorý podnietil zvyk požehnania jedál, je úplne kresťanský, založený na Svätom písme Nového zákona.
Budeme citovať len niektoré úryvky: 1) Ježiša Krista po jeho zmŕtvychvstaní spoznali dvaja učeníci v Emauzách pri jedení, t. j. keď „vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho“ (Lk 24, 30);
2) Náš Spasiteľ presvedčil apoštolov o svojom zmŕtvychvstaní, keď „jedol pred nimi“ (Lk 24, 43);
3) Pán sa po svojom zmŕtvychvstaní zjavil apoštolom pri viacerých príležitostiach, keď s nimi „jedol“ (Sk 1, 3 – 4). Preto aj svätý Peter zdôraznil túto skutočnosť slovami: „Boh ho tretieho dňa vzkriesil a dal mu, aby sa zjavil – nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých Boh vopred určil, nám, čo sme s ním po jeho zmŕtvychvstaní jedli a pili“ (Sk 10, 41).
Táto „hostina“ zmŕtvychvstalého Krista s apoštolmi bola v úplnom súlade s jeho prísľubom: „Veľmi som túžil jesť s vami tohoto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť. Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve“ (Lk 22, 15 – 16). Tým, že sa náš Spasiteľ po svojom slávnom zmŕtvychvstaní zúčastňoval na jedení s apoštolmi, chcel naznačiť, že Božie kráľovstvo už bolo inaugurované.
Náš Pán opísal účasť v Božom kráľovstve ako „veľkú hostinu“ a jeden z poslucháčov reagoval: „Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve“ (Lk 14, 15n). Kniha Zjavenia opisuje túto nebeskú hostinu ako „Baránkovu svadobnú hostinu“ (Zjv 19, 9). A tak liturgicky nám jedenie veľkonočného pokrmu pripomína našu účasť na „božskej radosti Kristovho kráľovstva“ (tropár 8. ódy).
Tu by sme si mali všimnúť, že v Biblii sa jedlo zvyčajne chápalo ako výraz radosti a šťastia, najmä pri znovuzískaní nového života, či už duchovného (napr. v prípade krstu žalárnika vo Filipách – Sk 16,34), alebo telesného (napr. v prípade vzkriesenia Jairovej dcéry – Lk 8, 55). Vzkriesenie nášho Spasiteľa nám prinieslo nový život, a to duchovný (otvára nám brány neba) aj telesný (v očakávaní nášho vzkriesenia mŕtvych). Keď sa teda s radosťou zúčastňujeme na chutnom veľkonočnom pokrme, ktorý je vopred požehnaný v chráme, vyjadrujeme tým zároveň svoju neochvejnú vieru v nový a lepší život, ktorý nás očakáva v nebeskom kráľovstve.
Potraviny, ktoré sa tradične požehnávajú na Veľkú noc, možno rozdeliť do troch kategórií: 1) veľkonočný chlieb, ktorý náš ľud označuje ako „paschu“ ; 2) mäsové výrobky, ako šunka, klobása, slanina atď. ; 3) mliečne výrobky, ako maslo, syr, hrudka vajíčka („pisanki“) atď.
Aký zmysel má takáto rozmanitosť?
Po prvé, veľkonočný chlieb (pascha) je veľký okrúhly bochník chleba z bielej múky, ktorý sa obohacuje pridaním vajec, hrozienok a mlieka.
Na vrchu je „pascha“ ozdobená korunkou a krížom rôznych vzorov z toho istého cesta. „Pascha“ symbolizuje nášho Pána Ježiša Krista, „živý chlieb“ (Jn 6, 51), ktorý „zostúpil z neba, aby dal život (večný) svetu“ (porov. Modlitba pre požehnanie chleba). Veľkonočný chlieb nám teda pripomína prítomnosť našej „pravej Paschy“, Ježiša Krista, ktorý „sľúbil, že zostane s nami neprestajne až do konca čias“ (Tropár 9. ódy).
Po druhé, mäsové výrobky symbolizujú starozákonné obetné zvieratá, ktoré sú predobrazom skutočnej obety nášho Spasiteľa, ktorý sa pre nás stal „Božím Baránkom, ktorý sníma hriech sveta“ (Jn 1, 29). Ako sa dozvedáme z modlitby požehnania, mäsové výrobky symbolizujú aj vykŕmené teľa pripravené pre márnotratného syna (predstavujúceho padlé ľudstvo) pri jeho návrate k otcovi (nebeskému Otcovi). Vo Veľkú noc teda oslavujeme svoj návrat k Bohu a radostnú účasť na požehnaniach nášho Spasiteľa, ktorý prisľúbil, že bude naším „pravým pokrmom“ (Jn 6, 55).
A napokon mliečne výrobky nám pripomínajú „blahobyt a pokoj“ mesiášskych čias, ktoré predpovedali proroci (napr. Iz 7, 22; Joel 3, 18 atď.). Obrazne mlieko a med v Biblii znamenajú bohatstvo, najmä duchovné bohatstvo Božieho kráľovstva. Preto sa kňaz pri požehnaní mliečnych výrobkov modlí: „Keď ich budeme požívať, nech nás naplnia tvoje štedré dary a nevýslovná dobrota.“
Vajíčka sa vždy považovali za symbol vzkriesenia, objavenia sa nového života. Vo Veľkú noc náš Spasiteľ vyšiel z hrobu ako kuriatko po tom, čo pri narodení rozbil škrupinu. Kvôli tomuto osobitnému významu je vhodné, aby boli veľkonočné vajíčka farebné alebo zdobené. Sú obľúbeným predmetom nášho národného umenia a sú nám známe ako „pisanki“.
Prvým z pripravovaných veľkonočných jedál sú pestrofarebné a zložito zdobené vajíčka. Použitím vosku na vajíčka a ich prechodom cez rôzne formy sa dosiahnu zložité vzory a krásne sfarbenie. Vzhľadom na trpezlivú prácu sa výroba „pisanki“ začína už niekoľko týždňov pred Veľkou nocou.
Pascha (chlieb), mäsité jedlá a mliečne jedlá (hrudka) sa zvyčajne pripravujú v deň pred Veľkou nocou. Keď je všetko pripravené, potraviny sa starostlivo vložia do veľkonočného košíka, ktorý je vyhradený výlučne na tento účel, spolu s malou nádobou soli a požehnanou sviečkou, ktorá sa zapáli počas obradu požehnania. Potraviny sa prikryjú pokrývkou košíka. Zvyčajne je to kus plátna s vyšívaným obrázkom zmŕtvychvstalého Krista a s nápisom „Christos Voskres!“ – „Voistinnu Voskres!“ („Kristus vstal z mŕtvych!“ „Skutočne vstal z mŕtvych!“).
V určený čas požehnania paschálnych pokrmov sa košík prinesie do chrámu. Po duchovnej príprave počas Veľkého pôstu, po veľkonočnej spovedi a svätom prijímaní veriaci konzumujú požehnané pokrmy vo veľkonočnú nedeľu a v nasledujúcich dňoch.
Vidíme, že požehnanie veľkonočných pokrmov má hlboký liturgický a duchovný význam. Je to jeden z našich najkrajších a najvýznamnejších zvykov, ktorým nás obohatili naši pobožní predkovia. Zachovajme si tieto zvyky!
Modlitba Vzkriesenia
Keď sme boli svedkami Kristovho zmŕtvychvstania, pokloňme sa nášmu svätému Pánovi Ježišovi, ktorý jediný je bezhriešny. Uctievame tvoj kríž, Kriste, a chválime a oslavujeme tvoje sväté vzkriesenie, lebo ty si náš Boh a okrem teba nepoznáme nikoho iného, preto vzývame tvoje meno. Príďte, všetci veriaci, uctime si sväté Kristovo zmŕtvychvstanie, lebo skrze jeho kríž prišla radosť do celého sveta. Stále blahoslaviac Pána, velebme jeho zmŕtvychvstanie, lebo podstúpením ukrižovania svojou smrťou zničil smrť!
Toto je deň vzkriesenia, nechajme sa osvietiť týmto sviatkom, objímme sa navzájom a nazvime bratmi aj tých, ktorí nás nenávidia. Pre vzkriesenie odpusťme všetkým a spievajme:
„Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval život!“
Zdroj: https://archpitt.org/byzantine-easter-traditions-the-blessing-of-easter-foods/ Z angličtiny preložil o. Ján Krupa.
Druhá nedeľa po Pasche: Tomášovo vyznanieAlexander Schmemann: Svätá Pascha
