David Petras: Božská liturgia – príprava darov (2)

od autora: Ján Krupa · 22 júna, 2024

Božská liturgia sa často nazýva obeta. Naša bohoslužba nie je krvavá obeta, v ktorej sa berie nový život, ale je to pravá obeta. Skôr by sme mali hovoriť, že je to jediná pravá obeta, pretože vo svojej podstate je to prítomnosť obety nášho Pána na kríži. Pravý význam Ježišovej obety nepochádza z obyčajnej brutality rímskej popravy, ktorú v skutočnosti podstúpili mnohí ľudia, ale z toho, že Boh v našom ľudskom tele prijal tento prostriedok spásy kvôli nám a kvôli plnosti život pre nás. Božskú liturgiu nazývame „obeta chvály“, „obeta vyjadrená slovami“, „duchovná obeta“, ale toto nijako neuberá na skutočnosti jej stotožnenia s krížom a zmŕtvychvstaním Pána.

Čo sa potom prináša v obete, ktorú nazývame božská liturgia? Určite obetujeme naše slová chvály, ale tieto slová sa hovoria v prítomnosti darov chleba a vína. Anafora verejne hlása, že obetujeme „tvojho z tvojho“. Chlieb a víno sú hmotným pokrmom pre naše telá, tento pokrm nám dáva Boh, ktorý dáva rásť pšenici a hroznu na poli a tie sú pretvárané prácou našich rúk. Prírodná pšenica a hrozno sa stávajú chlebom a vínom vďaka ľudskej inteligencii a práci, no všetko je stvorené Bohom, a preto je to „jeho vlastné“.

Účasťou na týchto daroch sa my sami stávame „Božími“, ako píše svätý Pavol Rimanom: „Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu“ (Rim 12, 1). A napokon, a to je to najvznešenejšie, dary sú Božie, pretože pomocou recitácie modlitby anafory, v ktorej Svätý Duch pôsobí ako Božia moc, sa dary stanú telom a krvou jednorodeného Božieho Syna, Božieho Slova, Ježiša, nášho Pána.

Dary chleba a vína sa, samozrejme, pripravujú pred liturgiou a ich príprava na obetovanie sa začína obradom, ktorý sa nazýva Prothesis či Proskomídia. Pre bohoslužbu sa vyberá najlepší chlieb a najvýberovejšie víno. Od tejto chvíle sú vyznačené ako nástroje nášho posvätenia. Chlieb sa krája tak, aby symbolizoval ukrižovanie nášho Pána, pričom slová z proroka Izaiáša naznačujú stotožnenie Ježiša s trpiacim Božím služobníkom: „Ako ovča na zabitie ho vedú. A ako nepoškvrnený baránok, čo onemie pred svojím strihačom, tak ani on neotvára ústa… lebo jeho život sa berie zo zeme (porov. Iz 53, 70 – 8).“

Keď sa víno vlieva do kalicha, kňaz si pripomína prebodnutie Ježišovho boku po jeho smrti na kríži: „Jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda (porov. Jn 19, 34 – 35).“ Pri Veľkom vchode kňaz a diakon slávnostne prenášajú tieto dary na svätý stôl – prestol, zatiaľ čo my verejne hlásame, že ich „máme prijať“ vo svätom prijímaní ako „Kráľa všetkých“.

V tomto momente liturgie Cirkev starostlivo zdôrazňuje, že stále ide o chlieb a víno. Práve v modlitbe anafory (obetovania) sa uskutočňuje úžasná premena, ktorá nie je viditeľná našimi telesnými očami, ale je jasne vnímaná očami viery. Chlieb a víno sa zostúpením Svätého Ducha stanú Kristovým telom a krvou. Cieľom božskej liturgie je naše posvätenie – to je isté – , ale deje sa to pomocou svätých darov ako nástroja. Preto sa modlíme tak za našu premenu pomocou účasti na tomto pokrme, ako aj za premenu chleba a vína. Kňaz sa modlí: „Zošli svojho Svätého Ducha na nás i na tieto predložené dary. A učiň tento chlieb drahocenným telom tvojho Krista. A čo je v tejto čaši, drahocennou krvou tvojho Krista. Premeň ich Duchom tvojím Svätým.“

Po anafore sa ľud pripravuje na sväté prijímanie modlitbou Otče náš a modlitbou sklonenia hláv. Kňaz potom slovami „Sväté svätým!“ vyzve veriacich, aby pristúpili k svätému prijímaniu. Toto znamená, že k svätému prijímaniu majú pristúpiť len „svätí“, čiže tí, ktorí sú pokrstení. Neznamená to, že sme bez hriechu, keďže kňaz sa zároveň modlí: „Bože, buď milosrdný mne hriešnemu.“ Spoločne sa modlíme ku Kristovi, ktorý „prišiel na svet zachrániť hriešnikov, a z nich prvý som ja“, ale Svätý Duch, ktorý v nás pôsobí milosťou krstu a svätého prijímania, nás oslobodzuje od hriechu.

Po veriacim adresovanom pozvaní k svätému prijímaniu kňaz pripravuje dary. Najprv sa symbolicky láme chlieb. Kresťanská liturgia je hlboko zakorenená v židovskej bohoslužbe, náš Pán zjavil Eucharistiu pri židovskom rituálnom jedení. Pri ňom bolo zvykom, že hlava rodiny rozlámala chlieb na toľko kúskov, koľko bolo členov rodiny, aby tak ukázala ich jednotu. V liturgii kňaz rozláme chlieb na štyri časti a položí ich na diskos (zlatý tanier na stopke), aby symbolizovali kríž nášho Pána. Vskutku najstarším názvom pre božskú liturgiu bolo „lámanie chleba“ (Sk 2, 42). Kňaz vezme jeden z týchto kúskov, urobí ním znamenie kríža nad čašou a vloží ho do nej, aby symbolizoval vzkriesenie v zjednotení tela a krvi, pretože sväté prijímanie je účasťou na živote Kristovho vzkriesenia.

Kňaz pri tom povie: „Plnosť Svätého Ducha“, lebo práve mocou Svätého Ducha, božským pôsobením, sa uskutočňuje celé tajomstvo našej spásy. Potom diakon nádobkou s horúcou vodou urobí znamenie kríža nad čašou a naleje horúcu vodu do čaše, aby symbolizovala naše zjednotenie s Kristovou krvou. Diakon pri tom hovorí: „Horlivosť viery, plná Svätého Ducha.“ K svätej Eucharistii musíme pristupovať s vierou, že ide o skutočnú účasť na Kristovom tele a krvi, s vierou, ktorú môže potvrdiť len moc Svätého Ducha. Dary sú teraz pripravené, aby sme ich prijali v obrade svätého prijímania.

Zdroj: https://eparchyofpassaic.com/files/newsletter/20121007ecl.pdf Preložil o. Ján Krupa