Modlitby k preblahoslavenej Božej Matke podľa byzantskej obradovej tradície
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Preblahoslavenej Panne Márii patrí osobitná úcta (hyperdulia), pretože porodila nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, Božieho Syna (Lk 1, 35), a takto sa stala Božou Matkou. Gréci ju nazývali Theotokos a Ruténi Bohorodicja, čo doslova znamená Bohorodička. Titul „Theotokos“ Márii priznal Tretí ekumenický koncil, ktorý sa konal v Efeze v roku 431.
1. Slovo „Theotokos“ ako také sa nenachádza vo Svätom písme, ale svoje opodstatnenie nachádza v Božom zjavení (Lk 1, 31 – 32, 35, 42). Preblahoslavená Panna Mária bola uctievaná ako „Bohorodička“ (Theotokos) od počiatku kresťanstva, ale prvé písomné svedectvo máme od alexandrijského biskupa Alexandra z roku 320 (porov. Teodoret, Cirkevné dejiny I, 4). Odvtedy tento titul nachádzame v spisoch takých veľkých cirkevných otcov, ako sú svätý Atanáz (+ 373), svätý Cyril Jeruzalemský (+ 386) a svätý Gregor z Nyssy, aby sme spomenuli aspoň niektorých. A svätý Gregor Naziánzsky (+ 389) to považoval za článok viery, keď povedal: „Kto popiera, že svätá Mária je Theotokos (Bohorodička), je ďaleko od Boha“ (porov. List 101).
V roku 428 konštantínopolský arcibiskup Nestórius verejne spochybnil používanie titulu Theotokos, ktorý sa tradične dával preblahoslavenej Panne Márii, a vytrvalo ju nazýval Christotokos, čo znamená Kristorodička. Reakcia na takéto popieranie bola taká silná, že v roku 431 musel byť zvolaný Efezský koncil, aby sa slávnostne rozhodlo o tomto článku viery. Konciloví otcovia pod vedením svätého Cyrila Alexandrijského (+ 444) odsúdili Nestória a slávnostne vyhlásili „ortodoxiu“ (v pôvodnom význame – pravé učenie Cirkvi): „Všesvätá Panna Mária je skutočne – THEOTOKOS (Bohorodička), nakoľko porodila božské ‚Slovo, ktoré sa telom stalo‘ (Jn 1, 14).“ Od tej doby dostal Efezský koncil názov Koncil Bohorodičky.
2. Učenie o „Theotokos“, mimo Nestóriových nasledovníkov v Perzii (kde založili tzv. Nestoriánsku cirkev), bolo nadšene prijaté celým kresťanským svetom a dalo veľký impulz k verejnému uctievaniu preblahoslavenej Panny Márie (porov. Byzantská séria letákov, č. 11, 1979). Určite prispelo ku konečnej formulácii a verejnému recitovanie starobylej mariánskej modlitby, ktorú Rusínsky ľud pozná pod názvom Bohorodice Ďivo:
Doslovný preklad anglickej verzie: „Buď pozdravená, Panenská Bohorodička, plná milosti, Pán je s tebou. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho lona, lebo si porodila Krista, Spasiteľa a Vysloboditeľa našich duší.“
Slovenská gréckokatolícka verzia: „Raduj sa, Bohorodička, Panna Mária, milosti plná, Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Lebo si porodila Krista Spasiteľa a Vykupiteľa našich duší.“
Jadro tejto tradičnej mariánskej modlitby, známej aj ako Anjelské pozdravenie, tvoria pozdravné slová archanjela Gabriela adresované Márii: „Zdravas [doslovne: Raduj sa], milosti plná, Pán s tebou“ (Lk 1, 28) a slová sv. Alžbety: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života“ (Lk 1, 42). Na záver bolo pridaných niekoľko slov na vysvetlenie, prečo má byť Panna Mária takto vyzdvihovaná: „lebo si – panenská Bohorodička – porodila Krista, Spasiteľa a Vysloboditeľa našich duší.“
Buď pozdravená, panenská Bohorodička
Buď pozdravená, Panenská Bohorodička, plná milosti, Pán je s tebou. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho lona, lebo si porodila Krista, Spasiteľa a Vysloboditeľa našich duší.
Táto mariánska modlitba je výsledkom postupného vývoja od štvrtého do šiesteho storočia, keď bola konečne zavedená do liturgického používania. Slová pozdravu archanjela a svätej Alžbety ako jedinú formulu možno vystopovať k starogréckej liturgii svätého Jakuba a svätého Marka, ktoré sa používali už vo štvrtom storočí. Pôvodný text modlitby znie takto:
Buď pozdravená, plná milosti, Pán je s tebou. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho lona, lebo si porodila Spasiteľa našich duší.
Po Konštantínopolskom koncile (381), ktorý definoval Máriino trvalé panenstvo, a Efezskom koncile (431), ktorý slávnostne vyhlásil Máriino božské materstvo, boli pridané slová Panna a Bohorodička, aby sa zdôraznila Máriina duchovná výnimočnosť a dôstojnosť. Konečná formula, ako ju prijala byzantská cirkev, sa prvýkrát objavuje v Rituáli Severa z Antiochie (+ 538) a prednášala sa počas krstu.
Nanešťastie, cirkevní otcovia nám nezanechali žiadne vysvetlenie o pôvode, vývoji a liturgickom používaní tejto úctyhodnej modlitby. No od 12. storočia sa stala bežnou každodennou modlitbou veriacich, recitovala sa spolu s modlitbou Otče náš a Symbolom viery.
3. Kratšiu formuláciu tejto mariánskej modlitby, ako je známa v liturgiách svätého Jakuba a svätého Marka, zaviedol pápež Gregor Veľký (590 – 604) do rímskej liturgie Zvestovania a ako taká sa zachovala v ambroziánskom obrade v Miláne až dodnes. Pápež Urban IV. (1261 – 1264) nahradil záverečné slová pôvodnej modlitby („lebo si porodila Spasiteľa našich duší“) jediným slovom Ježiš. Od 13. storočia teda západná cirkev prednášala anjelské pozdravenie takto:
Zdravas, Mária, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš.
V krátkom čase sa každodenné recitovanie anjelského pozdravenia stalo veľmi populárnym aj na Západe, kde ho považovali len za pozdravenie Márie. V priebehu 15. storočia sa začali pridávať slová prosby. Vieme, že v roku 1427 svätý Bernardín Sienský odporúčal pridať túto prosbu: „Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás.“ Rímskokatolícka cirkev nakoniec prijala túto dodatočnú prosbu: „Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej. Amen.“
Pápež Pius V. To schválil a zaviedol do rímskeho ofícia v roku 1568. Od tej doby zostalo anjelské pozdravenie v rímskom obrade bez akejkoľvek zmeny.
4. V byzantskom obrade existuje mnoho ďalších modlitieb ku cti preblahoslavenej Panny Márie. Väčšinou sú to tropáre alebo hymny, ktoré sa používajú v liturgických službách, ako napríklad: a) Dôstojné je… („Dostojno jesť“), b) Pod tvoju ochranu („Pod Tvoju milosť“) a mnohé ďalšie. Tu sa budeme stručne zaoberať len týmito dvoma:
Dôstojné je… je hymnus, ktorý do božskej liturgie svätého Jána Zlatoústeho zaviedol v siedmom storočí jeruzalemský patriarcha Sofrón (+ 638), aby medzi svätými vyzdvihol presvätú Bohorodičku. Pôvod a presný čas zloženia tohto hymnu nám nie je známy.
Zdá sa, že druhá časť tohto hymnu, Čestnejšia si…, je staršia a používa sa v rôznych liturgických službách oveľa častejšie. Spomína ju už svätý Efrém Sýrsky (+ 373) , ktorý mal veľkú úctu k preblahoslavenej Panne Márii a s najväčšou pravdepodobnosťou chcel zaviesť osobitnú úctu k nej. S odkazom na tento hymnus Druhý vatikánsky koncil vysvetlil: „Cirkev právom preukazuje osobitný kult Márii ako Božej Matke, ktorá mala účasť na Kristových tajomstvách a z Božej milosti bola po Synovi povýšená nad všetkých anjelov a ľudí“ (porov. Konštitúcia o Cirkvi, č. 66).
Veľký byzantský hymnograf, svätý Kozma z Maiumy (+ okolo roku 760), pri zostavovaní kánona utierne Veľkého piatka adaptoval túto druhú časť modlitby pre 9. irmos („Čestnejšia…“). Z tohto dôvodu sa mu nejakú dobu pripisovalo spísanie tohto hymnu. Ako však bolo spomenuté, táto obľúbená hymnická modlitba existovala oveľa skôr.
Pod tvoju ochranu… je najstaršia mariánska modlitba, ktorá sa používa rovnako na Východe i Západe. Jej pôvod, tak ako pôvod mnohých starobylých modlitieb, sa stráca kdesi v staroveku. Nedávno objavený fragment papyrusu s gréckym textom tejto modlitby (nájdený v Egypte v roku 1917) nepochybne dokazuje, že vznikla najneskôr v treťom storočí. A skutočne, tretie storočie so svojím krutým prenasledovaním kresťanov a ich vystavením najrôznejším nebezpečenstvám, utrpeniam a potrebám vytvorilo vhodnú atmosféru pre takúto modlitbu. Táto veľká dôvera veriacich v Máriinu materinskú ochranu nakoniec v desiatom storočí nadobudla slávnostnejšiu podobu v zavedení sviatku Ochrany Bohorodičky („Pokrov“ ), ktorý sa v našom obrade slávi v prvý októbrový deň.
Modlitba Pod tvoju ochranu… zároveň nepochybne dokazuje, že kresťania od samého začiatku verili v Máriino trvalé panenstvo a božské materstvo (panenská Bohorodička), a že titul „Bohorodička“, ktorý sa pripisuje preblahoslavenej Panne Márii, nevymysleli otcovia koncilu v Efeze (431), ale skôr ho inšpirovala kresťanská zbožnosť najmenej jedno storočie predtým. S odkazom na túto úctyhodnú modlitbu nám otcovia Druhého vatikánskeho koncilu pripomínajú:
„Veď už od najstarších čias sa Preblahoslavená Panna uctieva ako Bohorodička a veriaci sa v modlitbách utiekajú pod jej ochranu vo všetkých nebezpečenstvách a potrebách. Najmä od Efezského koncilu kult Božieho ľudu voči Márii obdivuhodne vzrastal v úcte a láske, vo vzývaní a nasledovaní, podľa jej vlastných prorockých slov: ‚…blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný‘ (Lk 1, 48 – 49)“ (Konštitúcia o Cirkvi, č. 66).
Raduj sa, Bohorodička…
Slovenská gréckokatolícka verzia: „Raduj sa, Bohorodička, Panna Mária, milosti plná, Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Lebo si porodila Krista Spasiteľa a Vykupiteľa našich duší.“
Dôstojné je…
Slovenská gréckokatolícka verzia: Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, vždy blažená a nepoškvrnená Matka nášho Boha. Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
Pod tvoju ochranu…
Slovenská gréckokatolícka verzia: Pod tvoju ochranu sa utiekame, Bohorodička Panna. Prosbami našimi nepohŕdaj v potrebách našich, ale vysloboď nás z nebezpečenstva, ty jediná čistá a požehnaná.
Preslávna, vždycky Panna, Bohorodička Mária, Matka Krista, nášho Boha, prijmi naše modlitby a predlož ich svojmu Synovi a nášmu Bohu, nech spasí a osvieti tvojím prostredníctvom naše duše.
Zdroj: https://archpitt.org/prayers-to-the-blessed-mother-of-god-according-to-the-byzantine-rite-tradition/ Preložil o. Ján Krupa
19. júl – svätá MakrínaSvätý Ján Zlatoústy (13. november)
