Nedeľa 9. týždňa po Päťdesiatnici: Kto je schopný kráčať po mori?
Príbeh Krista, ktorý prichádza k svojim učeníkom uprostred mora, sa nachádza vo všetkých evanjeliách až na Lukášovo evanjelium. Avšak len verzia v Matúšovom evanjeliu obsahuje vyznanie učeníkov: „Naozaj si Boží Syn!“ (Matúš 14, 33).
Evanjelista Ján opisuje túto scénu oveľa jednoduchšie: „Veslovali tak dvadsaťpäť až tridsať stadií, keď videli Ježiša kráčať po mori a blížiť sa k lodi, a zľakli sa. Ale on im povedal: ‚To som ja, nebojte sa!‘ Chceli ho vziať na loď…“ (Ján 6, 19 – 21).
Verzia v Markovom evanjeliu sa končí týmito slovami: „Vstúpil k nim do lode a vietor utíchol. A boli celí ohromení, lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené“ (Marek 6, 51 – 52).
Nakŕmenie veľkého množstva ľudí
V každom z evanjelií nasleduje príbeh o Kristovi na mori až po správe o tom, ako z niekoľkých chlebov a dvoch rýb nasýtil päťtisíc ľudí. Obe tieto udalosti sa začali chápať ako poukazujúce na Kristovo božstvo.
V Jánovom evanjeliu Ježiš konfrontuje zástup, ktorý šiel za ním popri Galilejskom mori do Kafarnauma: „Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou“ (Ján 6, 26 – 27).
Ako naznačuje evanjelista Ján, ľudia išli za Ježišom do Kafarnauma, aby dostali ďalšie jedlo. Ako potvrdzuje evanjelista Marek, ani Ježišovi najbližší nasledovníci na tom neboli o nič lepšie. Ani prví učeníci „nepochopili, ako to bolo s chlebmi“. Potrebovali ďalší impulz, ktorý by im pomohol pochopiť, kto je uprostred nich.
Avšak v čase, keď sa písali evanjeliá, Kristus už bol vzkriesený z mŕtvych. „A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo“ (Lk 24, 27). Učeníci prijali Svätého Ducha a začali o Ježišovi hovoriť v pojmoch, ktoré pripomínali Božie zaobchádzanie so Židmi v Starom zákone. Evanjeliové obrazy Krista, ktorý kŕmi zástupy a kráča po vode, boli kreslené s konkrétnymi starozákonnými narážkami v mysli.
Kristus, ktorý kŕmi zástupy chlebom a rybami, sa opisuje v pojmoch, ktoré pripomínajú, ako Boh kŕmil Izraelitov mannou počas exodu z Egypta. Ježišove slová Filipovi: „Kde nakúpime chlieb, aby sa títo najedli?“ (Ján 6, 5) akoby boli ozvenou Mojžišových slov: „Kde vezmem mäso, aby som ho mohol dať všetkému tomuto ľudu?“ (Numeri 11, 13) Ježišovo konanie bolo pre veriacich odpoveďou na Božiu odpoveď Mojžišovi: „Je azda Pánova ruka prislabá?“ (Numeri 11, 23).
Evanjelisti začali vnímať Toho, ktorý živil Izraelitov na Sinajskej púšti, ako totožného s Tým, ktorý sýtil ich potomkov na úbočí. Ale starozákonné kŕmenie mannou opisovali ako prekonané činom vteleného Krista. Zatiaľ čo v Starom zákone sa píše, že každý Izraelita smel z manny zjesť len jeden omer (asi 3,5 litra), tak tí, ktorým Ježiš rozdával chlieb a ryby, mohli zjesť „koľko chceli“ (Ján 6, 11). Zatiaľ čo manna sa pokazila, ak sa neskonzumovala okamžite, z chleba, ktorý rozdával Kristus, zostalo dvanásť košov odrobín. Posolstvo bolo pre židovských veriacich jasné: Kristus je Ten, ktorý kŕmil Izrael na púšti a teraz prekonáva to, čo robil v minulosti!
Kráčanie po vode
Aj obraz Krista, ktorý kráča po mori, má svoje korene v Starom zákone, ktorý obsahuje niekoľko zmienok o kráčaní po vode. Hieronymov žiak z piateho storočia Chromatius píše, že Boh je ten, kto kráčal po vode vo Svätom písme, a je ten, kto kráča po vode aj dnes:
Kto bol schopný chodiť po mori, ak nie Stvoriteľ sveta? On, o ktorom Svätý Duch už dávno hovoril prostredníctvom blaženého Jóba: „On samojeden rozostiera nebesá a prechádza sa po morských hlbinách“ [Jób 9, 8].
Šalamún o ňom hovoril v osobe Múdrosti: „Svoj príbytok mám na výsostiach, prestol mám na stĺpe mrakov. Okruh neba som pochodila a sama, prenikla som do morských hlbín, po vlnách mora som kráčala“ [Sirachovec 24, 4 – 5].
Dávid podobne vyhlásil vo svojom žalme: „Bože, tvoja cesta vedie cez more a cez veľké vody tvoje chodníky“ [Žalm 77, 20]…
Čo je zjavnejšie ako toto svedectvo? Čo je jasnejšie? Poukazuje na Neho, ktorý kráča po vode i po zemi. Je to jednorodený Boží Syn, ktorý kedysi dávno podľa Otcovej vôle rozostrel nebesia a v Mojžišovej dobe v oblačnom stĺpe ukazoval ľudu cestu, ktorou má ísť“ (Traktát o Matúšovi 52, 2).
Nakŕmenie zástupov i kráčanie po vode ukazujú, že Kristus konal tak, ako v dejinách Izraela konal jedine Boh.
Petrovo vyznanie
Jedine v rozprávaní evanjelistu Matúša čítame o Petrovom pokuse kráčať po vode. Peter bol povolaním skúsený rybár, pravdepodobne vedel, ako sa má správať na vode. V každom prípade Ježišovo zachránenie Petra podnieti ostatných v člne tvrdiť: „Naozaj si Boží Syn“ (Matúš 14, 33).
Matúšovo evanjelium je vytvorené tak, že jeho vrcholom je o dve kapitoly neskôr Petrovo vyznanie viery: Ježiš sa opýtal učeníkov: „A za koho ma pokladáte vy?“ Šimon Peter odpovedal: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ (Matúš 16, 15 – 16). Ježiš odpovie pochvalou Petra a jeho viery: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev“ (verš 18). Čo bolo také výnimočné na Petrovom vyznaní, ak už učeníci v loďke povedali to isté?
Hoci väčšina anglických prekladov Biblie prekladá obe vyznania rovnako, v gréckom origináli je podstatný rozdiel. Zatiaľ čo Peter povie: Su ei o Xristos o uios tou theou („Ty si Kristus, Boží Syn“), učeníci v loďke povedia: alithos theou uios ei, bez určitého člena o. A vyjadrenie učeníkov možno lepšie preložiť nasledovne: „Naozaj si Boží syn.“ Učeníci vyznali Ježiša ako svätého, ako milovaného Bohom. No Peter vyznal Kristovo jedinečné synovstvo, ktoré bude základným kameňom viery Cirkvi.
Duchovný výklad
Svätý Hilár, biskup v Poitiers vo štvrtom storočí, žil v čase veľkých teologických sporov o Trojici a Vtelení, ktoré otriasali Cirkvou. Túto udalosť vnímal ako predobraz Pánovho druhého príchodu, ktorý ukončí tieto a všetky súženia postihujúce Cirkev na zemi:
Keď [Ježiš] vstúpil do loďky, vietor i more utíchli. Po Jeho návrate vo večnej nádhere čaká Cirkev pokoj a mier. Po Jeho príchode, ktorý bude zjavný, budú všetci ľudia s veľkým úžasom volať: „Naozaj si Boží Syn.“ Všetci potom budú absolútne a verejne vyhlasovať, že Boží Syn obnovil pokoj v Cirkvi, a to nie vo fyzickej nízkosti, ale v nebeskej sláve.
Zdroj: https://melkite.org/faith/sunday-scriptures/who-is-able-to-walk-on-the-sea Preložil o. Ján Krupa
Pôst BohorodičkyNedeľa 8. týždňa po Päťdesiatnici: Pamiatka svätých otcov šiestich ekumenických koncilov
