Kristus naša Pascha III.: Duchovný život – život vo Svätom Duchu

od autora: Ján Krupa · 1 augusta, 2024

710 Život v Kristovi nazývame duchovný život, pretože jeho zdrojom je Svätý Duch, a duchovný život je k naplneniu privádzaný jeho milosťou. Milosť je pôsobenie Svätého Ducha v človeku, t. j. bezpodmienečný dar Ducha. Milosť nijako neobmedzuje človeka, ani neohraničuje jeho slobodu. Apoštol Pavol toto zdôrazňuje, keď píše: „Kde je Pánov Duch, tam je sloboda“ (2 Kor 3, 17). Boží Duch nás pozýva a povoláva k rastu v Kristovi a umožňuje tento rast.

711 Každý kresťan má tú milosť, že je povolaný, t. j. milosť povolania. Toto povolanie zahŕňa možnosť žiť zmysluplný a šťastný život, ktorý možno uskutočňovať len v Bohu. Toto povolanie sa napĺňa v duchovnom živote, ktorý je neoddeliteľnou podmienkou pre osobný rast a rozvoj. Tak ako si telesný rozvoj vyžaduje fyzickú aktivitu a intelektuálny rozvoj učenie sa a vzdelávanie, tak aj duchovný rast si vyžaduje milosť svätých tajomstiev, modlitbu a dobré skutky.

Znaky, dary a plody pôsobenia Svätého Ducha

712 Svätý Duch inšpiruje každého človeka, aby rozpoznal svoje životné povolanie. Napĺňaním tohto povolania človek dosiahne šťastie. To živototvorný Duch umožňuje človeku prekonať úzke hranice konkrétnych životných okolností a odhaľuje mu stále sa rozširujúce horizonty existencie. Ten istý Duch vzbudzuje v človeku hlboké a skutočné životné potreby: hľadanie zmyslu života, pravdy, dobra a krásy.

713 Keď sa človek hriechom odvráti od Boha, to Svätý Duch vzbudí v jeho svedomí spasiteľný nepokoj výčitkami svedomia. Svetlo milosti sa zjaví tým, že človeku umožní, aby videl svoje skutky také, aké skutočne sú. Svätý Duch osvecuje tých, ktorí tápajú v hriechu, pomáha im vyslobodiť sa z otroctva hriechu a zakúsiť dar slobody. Pán nás povoláva k tomu v knihe Deuteronómium: „Hľa, dnes som predložil pred teba život i šťastie a smrť i nešťastie … požehnanie i kliatbu! Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje potomstvo“ (Dt 30, 15. 19b). Človek, ktorý je osvecovaný živototvorným Duchom, je schopný premáhať zlo dobrom (porov. Rim 12, 21) a voliť si život namiesto smrti.

714 Boh sa pozerá na každého z nás s láskou, praje si našu spásu a prostredníctvom Svätého Ducha nám zjavuje opravdivé dobro. Na začiatku nášho duchovného života nechápeme úplne, čo je pre nás dobré. Avšak vďaka pôsobeniu Svätého Ducha sa môžeme naučiť pozerať sa na seba a svet Božími očami a rozlišovať medzi dobrom a zlom.

715 Ako sa rozvíjame vo svojom duchovnom živote, vidíme čoraz jasnejšie pôsobenie Svätého Ducha v štruktúre nášho každodenného života. Maxim Vyznávač píše o osobitnej kontemplácii, ktorú kresťan postupne dosahuje – o kontemplácii Božej prozreteľnosti.[1] Pomocou pôsobenia Svätého Ducha kresťania „vidia“ Božiu vôľu pre seba a s radosťou ju akceptujú. Preto sa celý život kresťana stáva znakom pôsobenia Svätého Ducha a nadobúda zmysel a naplnenie.

Svätosť ako znak pôsobenia Svätého Ducha

716 Jedine jediný Pán je svätý v pravom zmysle tohto slova. Čítame o tom v knihe proroka Izaiáša, ktorý videl Boha na nebeskom tróne. Serafíni spievali o jeho nevýslovnej svätosti, pričom verejne hlásali: „Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy“ (Iz 6, 3). Sväté písmo nazýva aj veriacich „svätí“ – tí, ktorí sú posväcovaní Božím spásonosným pôsobením (porov. Rim 1, 7; 1 Kor 1, 2). Svätý Duch očisťuje človeka od každej poškvrny a uvádza ho do Božieho života a svätosti. Apoštol Pavol učí:

Neviete, že nespravodliví nebudú dedičmi Božieho kráľovstva? Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva. A niektorí ste toto boli. Ale obmyli ste sa, boli ste posvätení, boli ste ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha (1 Kor 6, 9 – 11).

717 Kresťanská svätosť nie je dokonalosť, ktorá má základ v našej prirodzenosti, ale dosahuje sa aktívnou účasťou človeka na Božej svätosti. Svätý Ján Kasián učí:

Všetci svätí ľudia v sebe určite mali Boha. Veď dobre vieme, že Boh bol v patriarchoch a že hovoril v prorokoch. Veríme, že nielen apoštoli a mučeníci, ale všetci svätí a Boží služobníci majú v sebe Božieho Ducha v súlade so slovami: „A vy ste chrám živého Boha“ (2 Kor 6, 16). A opäť: „Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch?“ (1 Kor 3, 16). A tak my všetci sme prijímateľmi Boha.[2]

718 Všetci kresťania dostávajú svätosť v zárodočnej podobe skrze sväté tajomstvá krstu a myropomazania a sú povolaní svätosť nepremárniť, ale rozvíjať ju do plnosti. Opäť Ján Kasián nám pripomína:

Nakoľko to dovoľuje ľudská slabosť, [ľudia] by sa mali pokoriť pred Bohom, podriadiť sa mu, urobiť zo seba príbytok pre Boha a svojou vierou a zbožnosťou dosiahnuť, aby Boh bol ich hosťom a prebýval v nich. Lebo úmerne tomu, ako sa niekto stáva vhodným na prijatie Božieho daru, odmeňuje ho Božia milosť: úmerne tomu, ako sa človek javí hodným milosti; úmerne tomu, ako sa človek javí hodným Boha, teší sa Božej prítomnosti podľa Pánovho prisľúbenia: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok“ (Jn 14, 23).[3]

Dary Svätého Ducha

719 Dary Svätého Ducha sú schopnosťou, ktorá sa udeľuje človeku, aby prijímal Boha a bol otvorený spoločenstvu s Bohu. Je sedem takýchto darov: múdrosť, rozumnosť, rada, statočnosť, poznanie, zbožnosť a bázeň pred Pánom. Prorok Izaiáš prorokoval o týchto daroch ako vlastnostiach očakávaného Spasiteľa: „A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bohabojnosti“ (Iz 11, 2).

720 Svätí Otcovia vo svojich inštrukciách o týchto daroch rozvíjali učenie o duchovných zmysloch, ktoré kresťan objavuje v sebe. Tak ako zrak, sluch a prirodzený intelekt umožňujú človeku vidieť, počuť a chápať viditeľný a stvorený svet, tak aj Svätý Duch udeľuje človeku prostriedky na vnímanie a chápanie neviditeľného a božského sveta. Simeon Nový Teológ hovorí o duchovnom zraku, ktorý je osvecovaný a stáva sa aktívnym vo svetle Najsvätejšej Trojice, a o ďalších duchovných zmysloch, ktoré nám pomáhajú vnímať a správne chápať Božie slovo, ako aj vidieť Boha vo stvorenom svete.[4]

Plody Ducha

721 Plodmi Svätého Ducha sú znaky zrelého kresťanského duchovného života a konania, ktoré pramení zo spolupráce človeka s Božou milosťou. Na to, aby človek mohol žiť ako opravdivý kresťan a vydávať svedectvo o Kristovi, je potrebná pomoc Svätého Ducha, ako aj otvorenosť a úsilie človeka. Apoštol Pavol učí nasledovné o plodoch Svätého Ducha: „…ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (Gal 5, 22 – 23).

722 V komentári k týmto slovám apoštola Pavla svätý Ján Zlatoústy nabáda:

Ak teda chceme požívať potešenie, vyhýbajme sa predovšetkým bezbožnosti a nasledujme čnosť, pretože nie je v prirodzenosti vecí, aby sme na nej mali podiel za iných podmienok, aj keby sme boli posadení na samotný kráľovský trón. Preto aj Pavol hovorí, že „ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj“ (porov. Gal 5, 22). Ak budeme v sebe horlivo strážiť toto ovocie, budeme môcť byť šťastní aj tu [na zemi] a jedného dňa sa staneme hodnými dostať budúce kráľovstvo.[5]

Kresťanská morálka ako liturgia života

723 Duchovný život pramení z Božieho pôsobenia v nás a pre nás: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16). Toto Božie konanie sa nazýva aj služba, „liturgia“ Boha pre nás: „Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mt 20, 28). Preto je celý duchovný život kresťana službou Bohu a blížnemu – „liturgiou života“. K službe Bohu sa pripájame vlastnou službou; božská liturgia sa stáva našou osobnou liturgiou, našou službou. Žiť tento liturgický život znamená prejavovať lásku k Bohu a blížnemu myšlienkami, slovami a skutkami.

724 Táto liturgia života je ikonou božskej liturgie. V liturgii života kresťan, ktorému slúži Pán, začína slúžiť Bohu a blížnemu. Ježiš Kristus dal príklad tejto služby, keď pri Poslednej večeri umyl nohy svojim učeníkom a potom povedal: „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám“ (Jn 13, 15). Kristova služba sa stala zdrojom a základom kresťanského života. Keď sme od Krista prijali milosrdenstvo, odpustenie a uzdravenie, obnovujeme ich v skutkoch, ktoré konáme každý deň.

Zdroj: Catechism of the Ukrainian Catholic Church Christ – Our Pascha, Edmonton 2018. Pracovný preklad z anglického jazyka zhotovil o. Ján Krupa. Verzia prekladu z júla 2024.

[1] Porov. Maxim Vyznávač, Mystagógia, 24: PG 91, 701n.

[2] Ján Kasián, O vtelení Pána, V, 3: PL 50, 102.

[3] Ján Kasián, O vtelení Pána, V, 4: PL 50, 104.

[4] Porov. Simeon Nový Teológ, Etické rozpravy, III.

[5] Ján Zlatoústy, Homílie na List Rimanom, Homília 1, 4: PG 60, 400.