Nedeľa 14. týždňa po Päťdesiatnici: Príbeh kráľovskej svadby

Evanjeliové podobenstvo, ktoré sa číta na dnešnej božskej liturgii, tvoria dva príbehy s dvoma odlišnými, aj keď navzájom sa doplňujúcimi pointami. Prvý príbeh sa týka pozvaných na hostinu a tých, ktorí nakoniec prišli. Druhým príbehom je otázka takzvaného „svadobného odevu“.

Matúšovo evanjelium vykresľuje Krista ako narážajúceho na rastúcu opozíciu, čím viac sa približoval k centru židovského zriadenia – Jeruzalemu. V Matúšovi 21, 1 – 17 vstúpi Ježiš do Svätého mesta, vyženie peňazomencov z chrámu a čelí veľkňazom. Potom čítame štyri podobenstvá, každé kritizuje židovské vedenie tými najtvrdšími slovami.

Prvým takýmto odsúdením je epizóda s vyschnutým figovníkom (Matúš 21, 18 – 22). Potom v Matúšovi 21, 28 – 32 čítame o dvoch synoch: jeden syn vyznával poslušnosť otcovi, ale len slovami – čo je skrytá kritika farizejov, ktorí tvrdili, že poznajú Božiu vôľu –, a druhý syn naozaj konal otcovu vôľu.

Vyjadrené slovami svätého Hilaria z Poitiers, náboženskí vodcovia „vložili svoju vieru do Zákona a pohŕdali pokáním za hriech, namiesto toho sa chválili vznešenou výsadou, ktorú mali od Abraháma“ (Homília na Matúša 21, 13).

Druhý syn pripomína hriešnikov, ktorí sa kajali na kázanie Jána Krstiteľa: mýtnikov a neviestky, ktorí vstúpia do Božieho kráľovstva skôr než „spravodliví“, pretože človek môže činiť pokánie za chamtivosť a žiadostivosť, ale nie za popieranie potreby pokánia. Napokon vo veršoch 33 – 46 čítame podobenstvo o zlých vinohradníkoch, ktorých nevernosť vedie majiteľa vinice k jej prenajatiu iným vinohradníkom. A ako pripomína evanjelium: „Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, vybadali, že hovorí o nich“ (Matúš 21, 45).

Kráľovská svadba

Príbeh svadobnej hostiny je v mnohom ozvenou podobenstva o vinohradníkoch. V každom príbehu nejaká dôležitá osoba osloví svoj ľud, je odmietnutá a nakoniec sa obráti na iných. Majiteľ vinice v prvom podobenstve a kráľ v druhom podobenstve predstavujú Boha. Pohŕdajúci nájomníci a pozvaní hostia predstavujú izraelský ľud. Noví nájomníci v prvom príbehu a noví hostia v druhom príbehu predstavujú pohanov, ktorí odpovedia s vierou.

Možno je pre nás ťažké predstaviť si reakciu pozvaných hostí na hostinu. Pozvanie na takúto príležitosť by bolo vážené, dokonca žiadané. „Ale“, ako hovorí evanjelium, „oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom“ (Matúš 22, 5). Je to, akoby Matúš opisoval skôr našu dobu než tú jeho. Takto reagujú mnohí súčasní kresťania – medzi nimi, bohužiaľ, aj naši vlastní priatelia a príbuzní – na pozvanie na eucharistickú hostinu týždeň čo týždeň. Ako však možno tak ľahko odmietnuť pozvanie na kráľovskú svadbu?

Podobenstvo o kráľovskej svadbe je spôsob, ako povedať, že Božia iniciatíva posielať Izraelu prorokov, ktorí ohlasovali príchod Mesiáša, bola prinajmenšom rovnako pôsobivá ako pozvanie na kráľovskú slávnosť. Jeden po druhom prichádzali proroci, ktorí boli určitým spôsobom uznávaní ako predpovedajúci to, čo malo prísť. Nakoniec prišiel Predchodca a ohlásil: „Všetko je pripravené – toto je Boží Baránok“, ale mnohí, ktorí ho počuli, ho ignorovali. Pozvaní sa natoľko stratili v starostiach každodenného sveta, že s kráľovým pozvaním zaobchádzali ako s nevyžiadanou poštou.

Tí, ktorí prijmú pozvanie

Poslovia nevyhľadajú piliere spoločnosti na ich farmách a v ich podnikoch, ale bezvýznamných ľudí na rázcestiach, ktorí predstavujú pohanov. Podľa vtedajšieho židovského názoru boli pohania v Božích očiach menejcenní než vyvolený ľud. Napriek tomu pohania odpovedali na kráľovo pozvanie, zatiaľ čo „dôležitý ľud“ tak nečinil.

Príslušníci Cirkvi sú často kritizovaní za to, že vychádzajú v ústrety majetným ľuďom: statkárom, dobrodincom atď. Rímsky pápež František opakovane naliehal na katolíkov, aby svoje úsilie zamerali na chudobných, no zároveň neignorovali vedúce osobnosti spoločnosti. Ako poznamenáva pápež, v skutočnosti sa v našom svete vo všeobecnosti deje pravý opak. „Ak zlyhávajú investície do bánk, aká je to tragédia,“ povedal František na vigílii Zoslania Ducha Svätého v Ríme, „ale ak ľudia zomierajú od hladu alebo nemajú jedlo či zdravie, nič sa nedeje. Toto je naša kríza dnes.“ V jazyku Matúšovho evanjelia 22 by pápeža Františka bolo možné nazývať „biskup rázcestí“.

Svadobný odev

V druhej časti tohto podobenstva prichádzajú na hostinu ľudia z rázcestí, ale jeden z nich nemá na sebe vhodný „svadobný odev“. V židovskej tradícii to znamenalo jemné, najlepšie oblečenie. Židovské podobenstvo hovorí o kráľovi, ktorý pozýva ľudí na hostinu. Niektorí šli domov a ihneď sa pripravili. Iní pokračovali v práci a prišli ešte v pracovnom odeve, a tak neboli vpustení. V evanjeliu sa táto téma pripravenosti často objavuje v Ježišovom učení, najmä v podobenstve o múdrych a nerozumných pannách (Matúš 25, 1 – 13).

Mnohí cirkevní otcovia vykladali „vhodný odev“ ako cnostný život. Pohania síce nahradili vedúce postavenie Izraela v Božom ľude, ale ak budú ignorovať evanjeliový spôsob života, aj oni budú vylúčení. Svätý Gregor Dialogista videl odev utkaný z lásky k Bohu a z lásky k druhým. „Sú to veľké predpisy,“ napísal, „vznešené predpisy a pre mnohých je ťažké ich plniť; napriek tomu je to svadobné rúcho. A kto by si bez neho sadol na svadobnú hostinu, nech bdie s bázňou, lebo keď vojde Kráľ, bude vyhodený.“

„Utiereň o Ženíchovi“ Veľkého týždňa používa tento výklad ako základ pre svoj obľúbený exapostilarion: „Vidím tvoju vyzdobenú svadobnú komnatu, Spasiteľ môj, ale nemám správny odev, aby som mohol do nej vstúpiť. Rozjasni rúcho mojej duše, Darca svetla, a zachráň ma.“ Musíme si priznať vlastnú duchovnú prázdnotu („nemám odev“) a žiadať Božiu milosť („rozjasni rúcho mojej duše“), aby sme boli učinení hodnými miesta na hostine.

Ako mám vstúpiť do nádhery tvojej svätyne, veď som nehodný? Ak sa odvážim vstúpiť do svadobnej komnaty, moje oblečenie ma obviní, lebo to nie je svadobný odev, a anjeli ma spútajú a vyhodia von. Pane, očisti škvrnu mojej duše a zachráň ma, lebo ty si Priateľ človeka.

Ženích krajší od všetkých mužov, ktorý si nás povolal na duchovnú hostinu do tvojej svadobnej komnaty, pomocou tejto účasti na tvojich strastiach odstráň zo mňa odetý chorý obraz mojich neprávostí. Ozdob ma slávnym rúchom tvojej krásy a zjav ma ako žiarivého hosťa tvojho kráľovstva, lebo ty si milosrdný.

Z utierne o Ženíchovi Veľkého týždňa.

Zdroj: https://melkite.org/faith/story-of-a-royal-wedding Preložil o. Ján Krupa

---

Pätnásta nedeľa po Päťdesiatnici: Kto je syn Dávidov?


Nedeľa 13. týždňa po Päťdesiatnici: Plody Božej vinice – Arcibiskup Cyril Salim Butros