Narodenie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky, vždy Panny: Neplodná sa stane matkou (8. september)

od autora: Ján Krupa · 7 septembra, 2024

Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu

Prvého septembra je začiatok byzantského cirkevného roka. Dôležitou súčasťou tohto ročného cyklu sviatkov a pôstov je postupnosť dvanástich veľkých sviatkov, ktoré spolu s Paschou – „sviatkom sviatkov“ pripomínajú hlavné udalosti v Kristovom živote.

Prvý zo sviatkov tohto ročného cyklu sa slávi 8. septembra – Narodenie presvätej Bohorodičky. Náš „život Krista“ sa teda začína narodením jeho Matky, rovnako ako sa končí oslavou pamiatky jej Zosnutia. „Tento deň je pre nás začiatkom všetkých svätých dní“ (sv. Andrej Krétsky), pretože Máriino narodenie je predohrou k príchodu Krista. Cirkevný rok tým potvrdzuje, že Krista nemožno velebiť bez velebenia jeho Matky, tak ako ani Bohorodičku nemožno uctievať bez uctievania jej Syna.

Táto spojitosť je jasne vyjadrená v tropári sviatku, ktorý rýchlo prechádza od oslavy Márie k ohlasovaniu Krista: „Tvoje narodenie, Bohorodička, zvestovalo radosť celému svetu, lebo z teba vyšlo Slnko spravodlivosti, Kristus, náš Boh. On sňal kliatbu, udelil požehnanie a zrušením smrti nám daroval večný život.“

Prameň našich slávení

Evanjeliá nezaznamenávajú nič o svätej Panne pred Zvestovaním. Správa o jej narodení, na ktorej je založený náš sviatok, sa nachádza v Jakubovom protoevanjeliu – zbierke „príbehov o detstve“, ktorá vznikla v druhom storočí, príbehov opisujúcich narodenie Ježiša a Márie. Prvá časť, ktorú rané rukopisy nazývajú Príbeh o narodení svätej Márie, Božej Matky, opisuje jej narodenie a zasvätenie chrámu – udalosť, ktorú slávime aj v našom cirkevnom roku (21. novembra).

Protoevanjelium, napísané v gréčtine, bolo preložené do viacerých jazykov a bolo známe v celom ranokresťanskom svete. Začiatkom tretieho storočia ho alexandrijský učenec Origenes označil za pochybný a nedávny spis napriek tomu, že sa tvrdí, že ho napísal Jakub, brat Pána. Dnes sa usudzuje, že Protoevanjelium obsahuje zmes apoštolských tradícií pochádzajúcich od prvých kresťanov spolu s rozprávačskými ozdobami, ktoré majú „vyplniť prázdne miesta“ v príbehoch o Pánovi a jeho Matke.

Táto snaha osvetliť skrytý život Krista a jeho Matky je obzvlášť zrejmá v ďalšom diele, ktoré bolo populárne v prvom tisícročí a je známe ako Kniha o narodení Panny Márie a detstve Spasiteľa či Matúšovo evanjelium o detstve. Kombinuje príbeh o Márii z Protoevanjelia a apokryfné príbehy o Ježišovi z Tomášovho evanjelia o detstve, ktoré vznikli v druhom storočí.

Príbeh o Máriinom narodení

Podľa tradície zachovanej v Protoevanjeliu Mária bola dcérou Joachima a Anny, ktorým sa narodila v pokročilom veku. Literárna ozdoba v tomto diele rozpráva o tom, ako sa Joachimovi, hoci bol štedrým darcom pre chrám, posmievali, že je bezdetný. Pri spomienke na to, ako Abrahám v starobe dostal dieťa, Joachim odišiel do púšte, aby sa modlil za podobné požehnanie. Na to sa Joachimovi a Anne zjavili anjeli a prisľúbili, že ich modlitby boli vypočuté a že Anna počne dieťa. Náš sviatok Materstva svätej Anny (9. decembra) pripomína jej počatie Panny Márie.

Potom, „keď sa naplnil jej čas, v deviatom mesiaci Anna porodila. A povedala pôrodnej babici: „Čo som porodila? A ona povedala: Dievča. Vtedy Anna povedala: Moja duša dnes bola dnes zvelebená. … Keď sa naplnili dni, Anna sa očistila, nadojčila dieťa a nazvala ho Mária“ (Protoevanjelium 5).

Miesto Máriinho narodenia

Protoevanjelium neuvádza miesto, kde sa narodila Mária. Rôzne miestne tradície uvádzajú prinajmenšom dve možné miesta: dedinu Seforis, vzdialenú niekoľko kilometrov od Nazareta, a okolie Pastierskeho bazéna v starom meste Jeruzalema. Na oboch miestach boli v piatom storočí postavené byzantské baziliky, pričom jeruzalemská bazilika bola označená za „miesto, kde sa narodila Mária“.

Narodenie Panny Márie oslavuje väčšina historických cirkví 8. septembra (Kopti a Etiópčania ho slávia 9. mája). Prvá zmienka o tomto sviatku pochádza zo začiatku šiesteho storočia, keď baziliku pri Pastierskom bazéne nahradil nový chrám zasvätený svätej Anne. Na tomto mieste dnes stojí súčasný kostol svätej Anny, ktorý postavili križiaci v 12. storočí. Svätyňa v krypte kostola pripomína počatie a narodenie Panny Márie.

Naše slávenie tohto sviatku

Hlavnou témou nášho sviatku je, že „dnes milosť začína prinášať ovocie a ukazuje svetu Božiu Matku, skrze ktorú je zem zjednotená s nebom na spásu našich duší“ (večiereň).

Okrem mien Máriiných rodičov sa do hymnov tohto sviatku nedostali takmer žiadne podrobnosti z Protoevanjelia. V centre pozornosti našej modlitby je skôr to, že teraz sa začína odhaľovať tajomstvo našej spásy v Kristovi. „Dnes sa otvárajú neplodné brány a vychádza Panna, Božia brána… Dnes sa končí neplodnosť našej prirodzenosti“ (utiereň). Mária sa stane tou, skrze ktorú sa naplnia dávne proroctvá, keď sa v nej vtelí Kristus. Ako to vyjadril svätý Andrej Krétsky (650 – 740): „Dnešná slávnosť je deliacou líniou, ktorá oddeľuje pravdu od jej predobrazu a na miesto starého uvádza nové… Tento deň je pre nás začiatkom všetkých sviatkov. Je to brána k láskavosti a pravde. Dnes sa poskytuje inšpirovaný chrám pre Stvoriteľa všetkého a stvorenie sa pripravuje na to, aby sa stalo božským príbytkom svojho Stvoriteľa.“

Andrejov súčasník svätý Ján Damasky (676 – 749) hovorí: „Deň Narodenia Bohorodičky je sviatkom radosti pre celý svet, pretože skrze Bohorodičku sa obnovil celý ľudský rod a smútok prvej matky Evy sa zmenil na radosť.“

Hymny o Máriinom narodení

Dnes Boh, ktorý vládne duchovným trónom v nebi, prijíma na zemi svätý trón, ktorý si pripravil. Ten, ktorý zo svojej lásky k ľudstvu múdro ustanovil nebesá, vytvoril živé nebo. Z neplodného kmeňa vyviedol pre nás svoju Matku ako ratolesť plnú života. Pane, ktorý si Boh zázrakov a nádej tých, čo nemajú nádej, sláva tebe!

Dnes sa celému svetu šíri radostná zvesť. Dnes sa zvestovaním spásy šíri sladká vôňa. Dnes sa končí neplodnosť našej prirodzenosti, lebo neplodná sa stáva matkou, matkou tej, ktorá svojou prirodzenosťou neprestane byť pannou ani po pôrode toho, ktorý je svojou prirodzenosťou Stvoriteľ a Boh. On je ten, ktorý si z nej vzal svoje telo, a ním uskutočnil spásu stratených: On, ktorý je Kristus, priateľ ľudstva a Spasiteľ našich duší! (stichira na večierni)

Zdroj: https://melkite.org/faith/the-barren-one-becomes-a-mother Z angličtiny preložil o. Ján Krupa

Zdroj obrázka: https://iconreader.files.wordpress.com/2011/09/0rozhdestvobogomateritvergrm.jpg