Katechéza pre mládež: Božie zjavenie (1)
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Človek dokáže aj silou vlastného rozumu obsiahnuť prítomnosť Stvoriteľa vo vesmíre, ale nedokáže sám pochopiť, kto Boh skutočne je. No „Boh je láska“ (1 Jn 4, 16), a preto sa rozhodol zjaviť sa ľudstvu, zjaviť sa pravdivo a pozvať ľudstvo k spoločenstvu a účasti na svojom božskom živote. Jedine v Bohu môže byť človek skutočne šťastný.
Skutočne Boh chce, aby sme boli šťastní?
Boh to skutočne chce. Preto nebeský Otec sám od seba zjavil ľudstvu majestátny plán svojej lásky. Pán sa neúnavne usiluje priblížiť sa nám: zjavil sa vo stvorenom svete, prihovára sa nám hlasom svedomia. V dejinách vyvoleného ľudu, prostredníctvom spravodlivých mužov a žien, Boh postupne pripravoval ľudstvo na stretnutie s ním vo vtelení svojho Syna, ktorý sa stal človekom v plnosti času. Ježiš Kristus svojím slovom a skutkami zvestoval ľudstvu evanjelium – dobrú zvesť, že v ňom oslobodení od otroctva hriechu dostávame dar nového života.
| Každé ráno na utierni spievame: „Boh je Pán a zjavil sa nám, požehnaný, ktorý prichádza v meno Pánovom.“ Vtelený Boží Syn Ježiš Kristus, v ktorom je Boh zjavený v celej plnosti, je ten „požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom“. |
Ako sa udialo Božie zjavenie?
Z plnosti svojej lásky Boh povolal celý svet k bytiu. Krása východu slnka a hviezdnej oblohy, poriadok a usporiadanie vesmíru, úžasná harmónia bytia – to všetko dosvedčuje ľudským rozumom neobsiahnuteľnú veľkosť samotného Boha, jeho múdrosť a neopísateľnú krásu jeho plánu.
Všetko, čo vzniklo, Stvoriteľ povolal k bytiu skrze svoje Slovo – Božieho Syna: „Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo“ (Jn 1, 3). Boh sa zjavil vo stvorenom svete, a hlavne tým, že povolal k bytiu človeka, ktorého stvoril na svoj obraz (porov. Gn 1, 27). Stvoriteľ sa zjavil ľudstvu, aby ho urobil účastným na svojej božskej prirodzenosti.
| Pri božskej liturgii svätého Bazila Veľkého sa kňaz modlí: „Pane, Bože náš, ty si nás stvoril a povolal do tohto života, ukázal si nám cestu spásy a dal si nám zjavenie nebeských tajomstiev“ (Modlitba obetovania po položení božských darov na svätú trapézu). |
Stvoriteľ neopustil ľudstvo po páde Adama a Evy. Už v raji našim prarodičom prisľúbil spásu a neskôr uzavrel zmluvu s Noemom a prostredníctvom neho so všetkými živými tvormi. Potom povolal Abraháma na dlhú cestu do krajiny, ktorú mu prisľúbil, a uistil ho, že bude otcom nespočetného množstva potomkov.
Abrahám a Sára nemali deti, no Abraháma jeho viera urobila hodným stať sa otcom Izáka a všetkých, ktorí uverili. Boh bol vždy verný svojej zmluve s Abrahámom a jeho potomkami a zjavil sa ako „Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba“ (Ex 3, 15).
Pán vyviedol izraelský ľud z egyptského otroctva, staral sa oň počas štyridsaťročného putovania púšťou, uzavrel s ním zmluvu na vrchu Sinaj s pomocou proroka Mojžiša, dal mu Desatoro a zaviedol ho do prisľúbenej zeme.
Pán zostal verný svojej zmluve napriek mnohým príkladom nevernosti tohto ľudu, napriek ich neustálym ponosám a modloslužbe. Pán nenechal svoj ľud napospas nepriateľom, učil ich, viedol na správnu cestu, sám sa stal stredobodom zjednotenia ľudu a jeho verným obrancom: „Budem chodiť uprostred vás a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom“ (Lev 26, 12).
Prečo sú dejiny izraelského ľudu také dôležité pre nás?
Prostredníctvom dejín izraelského ľudu Pán pripravoval ľudstvo na stretnutie so svojím Synom, ktorý plne zjavil Boha svetu. Vyvolený ľud bol povolaný zachovávať zmluvu svojich rodičov s Bohom, byť „svätým národom“ (Exodus 19, 6). Pán dal Izraelu svoj zákon a učil ľudí žiť v jednote s ním a vo vzájomnom pokoji. Pán pripravoval svoj ľud, aby sa stal základom pre vytvorenie nového Božieho ľudu – Cirkvi, ktorá je životne dôležitá pre jednotu tých, ktorí sú vyvolení v Kristovi zo všetkých kútov zeme.
Proroci pracovali na tom, aby Izrael priviedli k dokonalejšiemu stavu, očisťovali ho od nebezpečenstva modloslužby a učili ho spravodlivosti a milosrdenstvu voči chudobným a slabým. Proroci postupne pripravovali ľudstvo na prijatie Kristovho evanjelia.
Ježiš, tak ako jeho matka, jeho pestún svätý Jozef a jeho prví nasledovníci, pochádzal z izraelského ľudu. Izrael sa stal príkladom viery pre nás všetkých, ktorí sme, tak ako Abrahám, uverili v Slovo, ktorým večný Pán oslovil ľudstvo.
Dlhú dobu Pán pripravoval ľudstvo na stretnutie so svojím samotným ja v osobe svojho Syna: „Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť“ (Jn 1, 18). Vtelený Boží Syn, Ježiš Kristus, zjavil Otca ľuďom.
| Pri božskej liturgii svätého Bazila Veľkého sa kňaz modlí: „Ty si sa celkom neodvrátil od svojho stvorenia, ani si nezabudol, Dobrotivý, na dielo tvojich rúk, ktoré si učinil, ale mnohorakým spôsobom si ho navštevoval pre svoju milosrdnú lásku. Prorokov si mu posielal a v každom pokolení si prejavoval svoju moc skrze tvojich svätých, v ktorých si našiel zaľúbenie. Ústami svojich prorokov si nám ohlasoval a predpovedal, že nás chceš spasiť. Na pomoc si ustanovil zákon, anjelov si určil za ochrancov, a keď prišla plnosť času, prehovoril si k nám ústami svojho Syna, skrze ktorého si stvoril všetky veky. On je odblesk tvojej slávy a obraz tvojej podstaty, on všetko udržuje mocou svojho slova a rovnosť s tebou, Bohom a Otcom, nevlastní neprávom, lebo on je pravý večný Boh, ktorý sa pred vekmi zjavil na zemi a žil tu ako človek“ (Anafora). |
Cirkev vidí v Ježišovi Kristovi plnosť všetkého Božieho zjavenia. Ježiš Kristus je definitívne Slovo, ktorým milosrdný Boh, Stvoriteľ a všemohúci Vládca sveta zjavil svoje samotné ja v nepochopiteľnom pláne svojej múdrosti. V Ježišovi Kristovi povedal Pán všetko, čo človek potrebuje, aby mal život a mal ho v hojnosti (porov. Jn 10, 10). Nemali by sme očakávať nejaké iné Božie zjavenie.
| Zhrnutie „Boh je láska“ (1 Jn 4, 16). Z plnosti svojej lásky sa Pán rozhodol zjaviť sa ľudstvu, aby mohlo mať život a malo ho v hojnosti (porov. Jn 10, 10). Boh postupne slovami a skutkami zjavoval tajomstvo svojej múdrosti. Boh sa zjavil v stvorení sveta. Boh uzavrel zmluvu s Noemom a prostredníctvom neho so všetkými živými tvormi. Pán povolal Abraháma a uzavrel zmluvu s ním a jeho potomkami. Prostredníctvom Mojžiša dal Stvoriteľ svojmu ľudu zákon a prostredníctvom prorokov pripravoval ľudstvo na prijatie spásneho evanjelia. Ježiš Kristus, ktorý je vtelené Božie Slovo, je prostredníkom a plnosťou všetkého Božieho zjavenia. |
V Božom zjavení Boh zjavil svoje samotné ja a oznámil ľuďom svoju vôľu (porov. Ef 1, 9), aby sa mohli stať účastnými na jeho božskej prirodzenosti (porov. Efez 2, 18; 2 Pt 1, 4).
Zmluva je dohoda medzi Bohom a jeho ľudom, ktorú inicioval sám Pán, sľubujúc ľudu svoju ochranu a starostlivosť. Vtelením Božieho Syna Boh uzavrel novú, večnú zmluvu s ľudstvom.
Zdroj: We walk with Christ Preložil o. Ján Krupa
Na hlbšie štúdium:
Božie zjavenie
18 Viera Cirkvi je založená na Božom zjavení. Týmto zjavením sa neviditeľný Boh z plnosti svojej lásky prihováral ľuďom, aby sa im dal poznať a pozval ich k spoločenstvu s ním: „Bohu sa v jeho dobrote a múdrosti páčilo zjaviť seba samého a dať poznať tajomstvo svojej vôle (porov. Ef 1, 9), že ľudia majú skrze Krista, Slovo, ktoré sa stalo telom, vo Svätom Duchu prístup k Otcovi a stávajú sa účastnými na Božej prirodzenosti (porov. Ef 2, 18; 2 Pt 1, 4).“[1] Boh, ktorý „prebýva v neprístupnom svetle, jeho nik z ľudí nevidel, ani vidieť nemôže“ (1 Tim 6, 16; porov. Jn 1, 18; 1 Jn 4, 12), „prišiel odetý v tele…, aby živí i mŕtvi mohli vedieť o jeho návšteve a príchode Pána“[2]. Zjavovaním seba samého Boh, ktorý je nepoznateľný vo svojej podstate, „chcel ľudí urobiť schopnými odpovedať mu, poznať ho a milovať oveľa viac, ako by boli schopní sami od seba“[3].
19 Božie zjavenie sa uskutočňovalo súčasne skutkami i slovami, ktoré boli navzájom vnútorne späté a navzájom sa osvetľovali.[4] Božie zjavenie zahŕňalo osobitnú „Božiu výchovu [pedagógiu]“[5]: Boh sa zjavoval ľudstvu postupne, po etapách ho pripravoval na prijatie zjavenia svojho vlastného ja a toto zjavenie vyvrcholilo v osobe a pôsobení vteleného Slova, Ježiša Krista. „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet“ (Hebr 1, 1 – 2). Až vo svojom vtelenom Slove, ktoré bolo od počiatku (porov. Jn 1, 1), t. j. v Ježišovi Kristovi, sa Boh zjavil v celej plnosti, lebo v Ježišovi Kristovi spolu s ľudskou prirodzenosťou „telesne prebýva celá plnosť božstva“ (Kol 2, 9).
20 V Starom zákone sa Boh zjavil Mojžišovi na vrchu Sinaj ako Ten, ktorý je, „Ja som, ktorý som!“ (Ex 3, 14), pričom Mojžišovi zjavil nie niečo o sebe, ale svoje samotné ja. Meno Ten, ktorý je poukazuje na osobnú povahu Boha, ktorý má bytie vo svojom samotnom ja a je zdrojom všetkej existencie a života. V Novom zákone sa Boh, ktorý ako prvý vyšiel v ústrety ľudstvu (porov. Jn 3, 16; 1 Jn 4, 19), zjavil ako Otec skrze svojho vteleného Syna Ježiša Krista a vo Svätom Duchu (porov. Mt 11, 27).
Božie Slovo vo stvorení
21 Jedine Boh existuje večne a to on priviedol všetko stvorenie z nebytia k bytiu. Jedine Boh vlastní plnosť života, zatiaľ čo svet, keďže bol stvorený, vďačí za svoju existenciu Bohu. Boh stvoril všetko svojím Slovom: „Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo“ (Jn 1, 3; porov. Gn 1). Bohom stvorená príroda a prírodné zákony pochádzajú od Slova: „Lebo hlas… a príkaz boli ako prirodzený a trvalý zákon [pre zem]; to dalo plodnosť a silu prinášať plody po všetky budúce veky.“[6] Božie Slovo poskytlo normu či zákon, ako aj zmysel celému stvoreniu: slovné spojenie „Boh povedal“ znamená, že každej podstate či prirodzenosti bolo vštepené múdre a tvorivé slovo.[7] V kontemplácii prírody, jej zavedených zákonov a harmónie spoznávame múdrosť Stvoriteľa a krásu jeho plánu. Celé stvorenie chváli Boha, jeho vznešenosť, slávu a múdrosť: „Nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk“ (Ž 18 [19], 2); „Pane, náš Vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!“ (Ž 8, 2).
22 Pomocou sveta ako Božieho stvorenia sa dozvedáme o Stvoriteľovi: „To, čo je v ňom neviditeľné – jeho večnú moc a božstvo –, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí“ (Rim 1, 20). Svätí Otcovia Cirkvi často prirovnávali svet ku knihe, cez ktorú objavujeme jej autora.[8] Tým, že sa dozvedáme o Bohu cez jeho stvorenie, zároveň získavame skúsenosť bytia v Božej prítomnosti a stávame sa schopnými oslavovať Boha „všade, kde on panuje“ (Ž 102 [103], 22).
Boh v dejinách
23 Boh sa zjavil ľudstvu nielen ako Stvoriteľ a Všemohúci Vládca (Pantokrator) sveta, ale aj ako Otec a Záchranca svojho ľudu. Dejiny ľudstva sú posvätné dejiny, pretože sa v nich zjavuje a koná sám Boh. Boh uskutočňoval svoj plán spásy v dejinách skutkami a slovami, ktoré majú vnútornú jednotu. Skutky vykonané Bohom zjavujú a potvrdzujú učenie vyjadrené jeho slovami, zatiaľ čo slová ohlasujú skutky a objasňujú tajomstvo obsiahnuté v skutkoch. Plnosť pravdy o Bohu a spása ľudstva nám boli objasnené v Kristovi, ktorý je zároveň prostredníkom i plnosťou celého Božieho zjavenia.[9]
24 Boh zjavil Adamovi a Eve a prostredníctvom nich celému ľudstvu ich povolanie, aby pokračovali v diele stvorenia: „Ploďte a množte sa a naplňte zem a podmaňte si ju“ (Gn 1, 28). Keď naši prarodičia hriechom odpadli od Boha, Boh nezanechal ľudstvo, ale prisľúbil, že pošle Spasiteľa: „…ono [potomstvo ženy – Ježiš Kristus] ti [hadovi] rozšliape hlavu“ (Gn 3, 15).
25 Aj keď človek pádom stratil pravé poznanie Boha, neprestáva hľadať toho, ktorý je počiatkom všetkých vecí. Keď svätý apoštol Pavol hovoril o tomto hľadaní obyvateľom Atén, povedal:
Aténčania, podľa všetkého vidím, že ste neobyčajne nábožní. Lebo keď som sa prechádzal a prezeral si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom: „Neznámemu bohu.“ Čo teda uctievate, hoci to nepoznáte, to vám ja zvestujem. Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, pretože je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukou (Sk 17, 22 – 24).
26 Medzi tými, ktorí „hľadajú Boha, či by ho nejako nenahmatali a nenašli“ (Sk 17, 27), sa Boh zjavil Abrahámovi, povolal ho stať sa otcom všetkých veriacich, dal mu prisľúbenie potomstva a zeme. Boh potvrdil toto prisľúbenie tým, že Abrahámovi dal syna Izáka a Izákovi Jakuba. A za týchto okolností, keď sa zjavil Mojžišovi v horiacom kríku, aby ho povolal vyviesť Boží ľud z Egypta, domu otroctva, sa Boh, ktorý je, zjavil ako „Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba“ (Ex 3, 15), „Boh našich otcov“ (Dt 26, 7). Tým, že previedol Izraelitov cez Červené more, že im dal svoje prikázania na vrchu Sinaj a že ich priviedol do prisľúbenej zeme, Boh ukázal, že nielen vstúpil do dejín svojho ľudu, ale ho aj povolal k plnosti života v ňom: „Budem chodiť uprostred vás a budem vaším Bohom, a vy budete mojím ľudom“ (Lv 26, 12). Dávidovi, ktorý si želal postaviť Bohu dom, chrám, Boh prisľúbil, že on sám postaví „dom“ jemu. Boh vyviedol z Dávidových bedier potomka, Krista, a jeho kráľovstvo nebude mať konca (porov. 2 Sam 7, 1 – 16). Cirkev vidí naplnenie tohto prisľúbenia v Ježišovi Kristovi: „On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca“ (Lk 1, 32 – 33).
27 Plnosť Božieho zjavenia je dosiahnutá v Novom zákone v jednorodenom Synovi, ktorý je večne v lone Otca a zjavuje Otca (porov. Jn 1, 18). Sám Ježiš zdôrazňuje: „Kto vidí mňa, vidí Otca“ (Jn 14, 9). Ježiš takto potvrdzuje, že on a Otec sú jedno (porov. Jn 10, 30). Kristus ako „obraz neviditeľného Boha“ (Kol 1, 15) priniesol plnosť Božieho zjavenia. Kristus, pravý Boh a pravý človek, zjavil v sebe aj obraz dokonalého človeka.
28 Cirkev verí, že existuje len jedno jedinečné zjavenie Boha ľudstvu a plnosť tohto zjavenia nám priniesol a odovzdal Ježiš Kristus, takže neexistuje žiadne iné Božie zjavenie.[10] Božie zjavenie je stále odovzdávané Cirkvou, Kristovým telom, aby sme mohli neustále rásť vo viere a poznaní Boha.
29 Vo svojom bohoslužobnom živote Cirkev spája kalendárny rok s liturgickým rokom – historický čas s posvätným časom spásy. V liturgickom slávení sa historické udalosti Spasiteľovho pozemského života stávajú pre nás spásonosnými tajomstvami. Týmto spôsobom Boh stále koná v dejinách až do ich konečného zavŕšenia v druhom príchode Ježiša Krista. Zatiaľ čo v Starom zákone sa Boh zjavoval vyvoleným jednotlivcom – patriarchom, prorokom, kráľom –, v Novom zákone dostávajú jeho zjavenie všetci členovia Kristovej Cirkvi.
Zdroj: Christ – our Pascha Preložil o. Ján Krupa
[1] Druhý vatikánsky koncil, Dogmatická konštitúcia o Božom zjavení Dei Verbum, 2.
[2] Kyjevský metropolita Hilarion, Kázeň o zákone a milosti, 2.
[3] Katechizmus Katolíckej cirkvi, 52.
[4] Porov. Druhý vatikánsky koncil, Dogmatická konštitúcia o Božom zjavení Dei Verbum, 2.
[5] Katechizmus Katolíckej cirkvi, 53.
[6] Bazil Veľký, Hexaemeron, Homília 5, 1: PG 29, 96A.
[7] Porov. Gregor Nysský, Hexaemeron: PG 44, 88 – 89.
[8] Porov. Bazil Veľký, Hexaemeron, Homília 4: PG 29, 77; Ján Zlatoústy, Homília o sochách 9: PG 49, 105 – 122.
[9] Porov. Druhý vatikánsky koncil, Dogmatická konštitúcia o Božom zjavení Dei Verbum, 2.
[10] Porov. Druhý vatikánsky koncil, Dogmatická konštitúcia o Božom zjavení Dei Verbum, 4.
Zdroj: Christ – our Pascha Preložil o. Ján Krupa
Katechéza pre mládež: Posvätná Tradícia (2)
