Katechéza pre mládež: Anjeli (8)
Spomínali sme stvorenie neviditeľného anjelského sveta. O čom to všetko je?
Pán nám zjavuje, že nebeský, neviditeľný svet, ktorý stvoril, je tiež plný života. Vo Svätom písme sú „obyvatelia“ neviditeľného sveta nazývaní anjeli. Sú povolaní k nekonečnej oslave Boha. Vo videní proroka Izaiáša anjeli kontemplujú Boha a oslavujú ho, keď spievajú: „Svätý, svätý, svätý.“ V tomto videní anjeli oslavujú Boha, keď spievajú: „Svätý, svätý, svätý. Z posvätnej Tradície vieme o „deviatich anjelských chóroch“, ktoré oslavujú Najsvätejšiu Trojicu tým, že vytvárajú nebeskú harmóniu zloženú z deviatich hlasov.
Zo Svätého písma sa dozvedáme mená rôznych anjelských chórov. Kniha Genezis spomína jedného cherubína s plamenným mečom, ktorého Boh umiestnil pri vchode do raja (porov. Genezis 3, 24). Prorok Izaiáš vidí serafínov nad nebeským trónom (porov. Izaiáš 6, 2).
Apoštol Pavol vymenúva aj ďalšie anjelské rády: „Lebo v ňom [Kristovi] bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti“ (Kolosanom 1, 16).
Ak Boh stvoril anjelov, odkiaľ potom pochádzajú zlí duchovia?
Ako duchovné bytosti sú anjeli povolaní, aby sa stali ako Boh. Napĺňanie tohto povolania anjelmi vytvára nebeskú hierarchiu – rôzne stupne priblíženia sa k Bohu. Toto povolanie predpokladá slobodný súhlas anjelov. Z tohto dôvodu neviditeľný svet nie je nejakým Bohom dopredu zariadeným svetom dokonalosti, kde je už všetko určené bez súhlasu duchovných bytostí. Práve naopak. Anjeli ako osoby sú povolaní, aby sa upevňovali v dobrote a aby ako zrkadlo odrážali svetlo Božej slávy.
Avšak nie všetci anjeli sa „jednomyseľne“ rozhodli slúžiť Bohu. Kristus povedal: „Videl som satana padať z neba ako blesk“ (Lukáš 10, 18). Kristus sa zmieňuje o anjelovi, ktorý sa postavil na miesto Boha a používa meno „Satan“ (z hebrejčiny a znamená „protivník“). Niektorí anjeli nasledovali jeho príklad. Takto sa z anjelov nosiacich svetlo stali nositelia temnoty, stali sa zlými, bezbožnými duchmi. A pretože rozdelil anjelov (v gréčtine „διαβολω“ – delím), Satan je nazývaný Diabol.
Anjeli, verní Bohu, vytvorili mocnú „nebeskú armádu“, ktorá porazila anjelov, ktorí sa zmenili na teomachistov (bojovníkov proti Bohu). Satan bol porazený: odpadol od Boha, stratil nebo a ocitol sa v pekle či podsvetí (z gréckeho „hádes“ – miesto temnoty, podsvetie). Tak ako Satan, aj ostatní padlí anjeli odmietli Boha, stratili dobrotu Božieho stvorenia a padli do „vonkajšej tmy“ ďaleko od Božieho svetla (porov. Matúš 25, 30).
Počul som, že anjeli sa v bohoslužbe nazývajú duchovia. Komu slúžia?
V Starom zákone mal patriarcha Jakub sen, v ktorom videl rebrík z neba na zem, po ktorom zostupovali a vystupovali Boží anjeli (porov. Genezis 28, 12 – 17). Tento sen naznačuje, že neviditeľní anjeli sú medzi nami vo viditeľnom svete. Boh vo svojom milosrdenstve dal každému z nás strážneho anjela, ktorého poslal slúžiť pre našu spásu.
Často sa pozitívne zámery a dobré myšlienky v nás nevynárajú spontánne, nevynárajú sa z podvedomia, ale sú „návrhom“ nášho strážneho anjela. Ten kontempluje v Pánovi spôsob našej spásy a navrhuje nám tie spásonosné rozhodnutia, ktoré je pre nás občas ťažké si osvojiť. Tento „žiarivý anjel“ nám pomáha, aby sme nepodľahli pokušeniam „duchovných síl zla“.
| Anjeli sa líšia stupňom priblíženia sa k Bohu, ktorý dosahujú prostredníctvom osobnej spolupráce s Božou slávou. Anjeli, ktorí odmietli spolupracovať s Bohom, odpadli od Boha a stratili nebo. Anjeli, ktorí zostávajú verní Bohu, sú v súlade so svojím Stvoriteľom. Každý z nás má strážneho anjela, ktorý nás poučuje o tom, čo je dobré. |
Zdroj: We walk with Christ Preložil o. Ján Krupa
Na hlbšie štúdium:
Viditeľný a neviditeľný svet
113 Symbol viery poukazuje na dva rôzne rozmery Bohom stvoreného sveta, viditeľný a neviditeľný. Svätý Maxim Vyznávač učí o zjednotení všetkého viditeľného a neviditeľného v stvorení. Vychádzajúc zo slov svätého apoštola Pavla, že všetko bolo stvorené Kristom a pre Krista (porov. Kol 1, 16 – 17), Maxim pod slovom všetko rozumie pozemské viditeľné a nebeské neviditeľné, ľudské viditeľné a anjelské neviditeľné. Keď sa Kristus vtelil, nerozlučne sa zjednotil so stvorením v „tele a krvi“ svojej ľudskej prirodzenosti.[1] Všetko stvorenie, viditeľné i neviditeľné, existuje nie na základe svojej vlastnej prirodzenosti, ale na základe pôsobenia Božieho Syna.
114 Anjeli, nebeské beztelesné bytosti (duchovia),[2] „majú svoje bytie z vôle Otca, k bytiu sú privedení dielom Syna a zdokonalení sú prítomnosťou Ducha“[3]. Boh ako najvyššia inteligencia stvoril anjelský intelekt. Boh urobil anjelov účastnými na svojej nevýslovnej sláve a sformoval ich neporušiteľnú podstatu. Anjeli sú majáky, ktoré odrážajú Božie svetlo. Keďže dostali večný život od Pôvodcu života a pretože kontemplujú večnú Slávu a Múdrosť, sú ako zrkadlá naplnené svetlom.[4]
115 Existencia neviditeľnej anjelskej ríše svedčí o bohatstve a rozmanitosti Bohom stvoreného sveta. Viditeľné aj neviditeľné patrí k jednému stvoreniu, ktoré Boh považuje za dobré. Ľudia a anjeli ako osoby majú možnosť budovať osobné a duchovné vzťahy s Bohom a medzi sebou navzájom: „Dnes veci hore hodujú s vecami dole a veci dole obcujú s vecami hore.“[5]
116 Anafora liturgie svätého Bazila Veľkého spomína deväť anjelských rádov: „Veď teba chvália anjeli, archanjeli, tróny, panstvá, kniežatstvá, mocnosti, sily a mnohookí cherubíni. Vôkol teba stoja šestorokrídli serafíni.“ Anjelské rády sa nazývajú „chóry“ vďaka ich spoločenstvu s Bohom a medzi sebou navzájom. Anjeli neprestajne vzdávajú „chválu Bohu“, keď prebývajú vo svetle Božej slávy.
117 Vo Svätom písme anjeli zjavujú Božiu prítomnosť vo svete a oznamujú ľuďom Božiu vôľu. Sväté písmo označuje niektorých anjelov menom: Michal (porov. Zjv 12, 7; Júd 1, 9), Rafael (porov. Tob 12, 15), Gabriel (porov. Lk 1, 19. 26). Anjeli pomáhajú ľudským bytostiam v ich duchovnom raste (porov. Hebr 1, 14). Tradícia Cirkvi učí, že Boh udeľuje každému človeku strážneho anjela: „Anjelov si určil za ochrancov.“[6] Zjednotenie viditeľného a neviditeľného stvorenia – ľudí a anjelov – sa prejavuje v božskej liturgii, kde pozemské vyjadruje nebeské a ľudia slúžia spolu s anjelmi: „My Cherubínov tajomne predstavujeme a životodarnej Trojici trojsvätú pieseň spievame…“ a „Svätý, svätý, svätý Pán zástupov, plné sú nebesia i zem tvojej slávy, hosanna na výsostiach! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“[7]
Pád anjelov
142 Zlo ako odmietnutie Boha sa vzťahuje aj na neviditeľný anjelský svet: „Veď Boh neušetril ani anjelov, keď zhrešili, ale zvrhol ich do tmavých priepastí podsvetia a dal ich strážiť až do súdu“ (2 Pt 2, 4). Anjeli, ktorí sa postavili proti Bohu, sú nazývaní diabli, démoni, zlí duchovia alebo padlí anjeli. „Diabol… bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži“ (Jn 8, 44).
143 Pád anjelov bol dôsledkom pýchy – sebapresadzovania v protiklade k Bohu a v túžbe stať sa mu rovným. Anjeli, ktorí zostali verní Bohu, sa vyslovili proti tým, ktorí padli: „Kto sa môže rovnať Bohu?“ „Kto je ako Boh?“ (v hebrejčine Michael). V liturgickej tradícií je archanjel Michal, ktorý viedol boj proti padlým duchom, nazývaný archistrategos Theou – „veľkovojvodca (hlavný veliteľ) Božieho vojska“. Cirkev slávi sviatok archanjela Michala a ďalších beztelesných mocností 8. novembra a venuje im aj pondelok každého týždňa.
144 Ďalším pomenovaním pre Satana (z hebrejčiny, žalobca), ktorý je protivníkom archanjela Michala, je cirkevnoslovanské slovo Dennicia (súvisí so slovom pre denné svetlo) a latinské slovo Lucifer (znamená nositeľ svetla). Na základe jeho slobodného rozhodnutia sa pôvodné svetlo v ňom oddelilo od svojho božského zdroja a stalo sa temnotou. Aj Kristus varuje človeka pred týmto nebezpečenstvom: „Daj si teda pozor, aby svetlo, čo je v tebe, nebolo tmou“ (Lk 11, 35).
Zdroj: Christ – our Pascha Preložil o. Ján Krupa
[1] Porov. Maxim Vyznávač, Otázky Talasiovi, 35: PG 90, 104.
[2] Modlitbová knižka: Poďte, pokloňme sa, Modlitby na každý deň, Nedeľa: Modlitby k Najsvätejšej Trojici (preložené z ukrajinčiny).
[3] Bazil Veľký, O Svätom Duchu 16, 38: PG 32, 136.
[4] Porov. Oktoich, 1. Hlas, Pondelkový utierňový kánon beztelesným mocnostiam, tropáre 7. a 8. piesne.
[5] Trebník, Obrad Veľkého posvätenia vody na sviatok Bohozjavenia, Druhá modlitba.
[6] Liturgikon, Svätá božská liturgia nášho otca svätého Bazila Veľkého, Anafora.
[7] Liturgikon,Svätá božská liturgia nášho otca svätého Jána Zlatoústeho, Cherubínska pieseň, Anafora.
Katechéza pre mládež: Človek stvorený na Boží obraz a podobu: muž a žena (9)Katechéza pre mládež: Boh – Stvoriteľ neba i zeme (7)
