Pre mladých

Katechéza pre mládež: Kristovo nanebovstúpenie a druhý príchod (14)

od autora: Ján Krupa · 4 novembra, 2024

Vo vyznaní viery hovoríme: „Vystúpil do neba a sedí po pravici Otca.“ Znamená to, že Kristus vystúpil do kozmického priestoru?

Kristovo nanebovstúpenie nie je nejaký nadprirodzený jav, výnimka z prírodných zákonov. Boží Syn, neoddeliteľne zjednotený s ľudskou prirodzenosťou, vystúpil k Otcovi vo svojej oslávenej ľudskej prirodzenosti. „Sedenie po pravici Otca“ znamená nové a neobmedzené možnosti pre zbožštené človečenstvo, ktoré Boh zjavuje v Ježišovi Kristovi. „Pravica“ je obrazom sily (silnej ruky) a „sedenie“ na tróne (intronizovaný) je obrazom sily uvedenej do praxe.

Nanebovstúpenie sa odohralo na štyridsiaty deň po Kristovom zmŕtvychvstaní. Kristus vystúpil od nás do neba, aby, keďže bol poslaný Svätý Duch, zostal s nami na zemi.

Kristus, vychádzajúc z tajomstva svojho umučenia a smrti, vedie apoštolov k tajomstvu vzkriesenia z mŕtvych. Vedie ich od strachu („Nebojte sa!“) k radosti („Radujte sa!“). Keď vyznávame našu vieru v Kristovo nanebovstúpenie, uznávame, že sami nedokážeme priviesť ľudstvo k lepšej budúcnosti, a zároveň uznávame, že v Kristovi máme jasnú os vývoja – nielen toho osobného a sociálneho, ale aj materiálneho a ekonomického.

Z evanjelia som sa dozvedel, že po tom, čo Kristus odišiel od apoštolov, oni sa vrátili do Jeruzalema naradovaní. Prečo sa tu radovať, ak zvážime, že boli ponechaní osamote?

Pred svojím nanebovstúpením Kristus povedal: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Matúš 28, 20). Kristus vystúpil z Olivovej hory, aby nebol obmedzený na jedno miesto, ale aby bol prítomný na každom mieste a v každom čase. Kristus, ktorý sa vtelil, sa narodil v Betleheme, vyrastal v Nazarete, zomrel a bol vzkriesený v Jeruzaleme. Po vystúpení do neba Kristus voľne zjavuje svoju prítomnosť všade tam, kde sa káže jeho slovo alebo sa láme eucharistický chlieb jeho vzkrieseného tela.

Kristovo nanebovstúpenie je kľúčom k úspešnému napredovaniu ľudstva do Božieho kráľovstva napriek všetkým ťažkostiam a prekážkam, ktoré „sily temnoty“ kladú na tejto ceste: „Idem vám pripraviť miesto. … Aby ste aj vy boli tam, kde som ja“ (Ján 14, 2 – 3). Zmysel Nanebovstúpenia spočíva v príprave toho, čo je najlepšie je pre nás ľudí: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo“ (Prvý list Korinťanom 2, 9; porov. Izaiáš 64, 3).

Keď bol Kristus vzatý do neba a stal sa neviditeľným pre apoštolov, apoštoli nemohli odtrhnúť oči od neba. A potom počuli toto uistenie: „Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať“ (Skutky apoštolov 1, 11).

A kedy presne príde Kristus „druhý raz“? Je jeho druhý príchod totožný s koncom sveta? Je možné nejako predpovedať alebo odhadnúť ten deň v dejinách, čas a miesto Kristovho druhého príchodu?

Sám Kristus odpovedá na túto otázku takto: „Ale o tom dni a o tej hodine nevie nikto, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec“ (Marek 13, 32; porov. Matúš 24, 36). Tieto slová znamenajú, že nikto z falošných prorokov, predpovedačov budúcnosti a im podobných veštcov v skutočnosti nevie, čo hovorí, keď sa pokúša vypočítať dátum Pánovho dňa, ale jednoducho špekuluje na základe ľudskej zvedavosti, aby upútal pozornosť. Druhý príchod nie je koncom sveta.

Prinesie druhý príchod niečo nové?

Slová „a zasa príde v sláve“ pred všetkým ostatným poukazujú na to, čo sa začalo v Kristovom zmŕtvychvstaní. Koniec koncov Kristus vzal na seba potupu smrti, aby následne prišiel k apoštolom na tretí deň v sláve svojho zmŕtvychvstania. Z tohto víťazstva nad smrťou štartuje Kristov druhý príchod, aby sa plnosť tohto príchodu zjavila vo vzkriesení všetkých mŕtvych.

Apoštoli videli nové stvorenie v tele svojho zmŕtvychvstalého Majstra. Novinkou tu je, že „Kristus vzkriesený z mŕtvych už neumiera, smrť nad ním už nepanuje“ (Rimanom 6, 9). Kristus svojím zmŕtvychvstaním premohol moc času nad ľudstvom, ktoré čas odsúdil na starnutie, choroby a smrť. Vzhľadom na svoju závislosť od času je celé ľudstvo „starým stvorením“, inými slovami, stvorením, ktoré je menlivé a pominuteľné.

V eucharistickom Kristovi sa „nové stvorenie“ zjavuje ľudskému rodu vo svojom plnom zmysle, „nové stvorenie“, ktoré nikdy nezostarne ani nezomrie. Pri „prvom príchode“ Boží Syn vzal na seba „podobu otroka“ a stal sa bezmocným dieťaťom v starostlivosti Márie a Jozefa, následne jeho zmŕtvychvstanie začalo „druhý príchod“ a zjavilo dokonalý ľudský život, v ktorom „niet bolesti, zármutku ani stonania“.

Kristovo zmŕtvychvstanie neustále pokračuje v čase a premáha beh dejín. Zmŕtvychvstanie je v plnom zmysle slova udalosť, ktorá sa stále deje. Udialo sa v čase, pričom prekonáva akékoľvek časové obmedzenia. To znamená, že aj teraz vzkriesený Kristus prichádza ku každému z nás podľa našej schopnosti prijať ho. Prichádza k nám tak v eucharistickom chlebe a víne, ako aj v osobe nášho blížneho, najmä toho, ktorý je v núdzi: Bol som hladný, bol som smädný, bol som nahý, bol som cudzinec, bol som chorý… (pozri Matúš 25, 35 – 36). Kristus, prítomný v dejinách, nás pripravuje na plnosť svojho príchodu v sláve.

Prišiel už Kristus, alebo ešte len príde?

Pán, ktorý prišiel vo svojom slávnom vzkriesení, čaká na čas, keď budeme pripravení prijať ho v plnosti jeho slávy. Preto voláme v nádeji: „Príď, Pane!“ a „koniec sveta“ očakávame neobklopení úzkosťou a strachom. Boh, ktorý chce, aby sa všetci obrátili a dospeli k poznaniu pravdy, vytvára pre to podmienky a príležitosti tým, že nám prikazuje vyjsť do sveta a hlásať evanjelium „celému stvoreniu“.

Kristovo nanebovstúpenie zjavuje nové možnosti, aby Kristus bol s každým človekom, vždy a všade.

Kristov druhý príchod v sláve sa začal v Kristovom zmŕtvychvstaní, aby Kristus jedného dňa prišiel v plnosti svojej slávy.

Kristus vstupuje do života každého človeka natoľko, nakoľko ho človek dokáže „obsiahnuť“.

Kristus očakáva duchovné dozrievanie ľudstva, ktoré sa prejaví v intenzívnom „očakávaní“ dňa Pánovho druhého príchodu.

Zdroj: We walk with Christ Preložil o. Ján Krupa

Nanebovstúpenie

236 Počas štyridsiatich dní po svojom zmŕtvychvstaní sa Kristus zjavoval svojim učeníkom a utvrdzoval ich vo viere. Potom vystúpil do neba a zasadol po pravici Otca: „Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema“ (Lk 24, 50 – 52; porov. Mk 16, 19). Radosť apoštolov sa rodí zo skutočnosti, že Kristus svojím nanebovstúpením nezanechá svet: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). Kristus neviditeľne prebýva vo svete, v ktorom je ľudstvo povolané dosiahnuť spásu. Apoštoli dostali od Krista požehnanie a poverenie kázať evanjelium celému stvoreniu (porov. Mk 16,15) a získavať učeníkov zo všetkých národov, krstiť ich a učiť ich zachovávať všetko, čo im Kristus prikázal (porov. Mt 28, 9 – 20).

237 Svojím nanebovstúpením Kristus pozdvihol obnovenú ľudskú prirodzenosť do božskej slávy. Liturgická stichira sviatku Nanebovstúpenia Pána spieva o otvorených „dverách do neba“ a o tom, ako Kristus vstupuje „do neba“, kde ho s bázňou a chvením vítajú anjelské sily. Kristus je vyzdvihnutý „na oblakoch“, nad cherubínov a „vyššie“ než nebo. Ako Bohu mu patrí „miesto“ po pravici Otca. V Božom pláne je Nanebovstúpenie podmienkou pre zostúpenie Svätého Ducha: „Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde!“ (Jn 16, 7). Kristus vystúpi k Otcovi „pre nás ľudí a pre našu spásu“ (Symbol viery). „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja“ (Jn 14, 2). Tak ako Kristus vystúpil v sláve, tak sa v sláve aj vráti.

Kristov druhý príchod v sláve

238 Na pojednávaní pred židovskou veľradou (synedriom) Kristus v odpovedi na otázku veľkňaza Kajfáša, či je „synom Požehnaného“ (Mk 14, 61), cituje slová proroka Daniela o príchode Syna človeka v sláve: „A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi“ (Mk 14, 62; porov. Dan 7, 13). Po Kristovom nanebovstúpení anjeli oznámili apoštolom: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať“ (Sk 1, 11). Tak ako vystúpil vo svojej ľudskej prirodzenosti do božskej slávy, tak sa aj vráti vo svojej oslávenej ľudskej prirodzenosti, aby vykonal súd.

239 Pri slávnom druhom príchode Krista (po grécky parousia) bude súd nad živými a mŕtvymi okamihom požehnania pre spravodlivých. Pri súde sa všetko, čo je tajné a skryté, stane zjavným a viditeľným: „Veď nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo“ (Lk 12, 2 – 3).

240 Slávny druhý Kristov príchod privodí aj oslávenie ľudského rodu (porov. Kol 3, 4), čo je naplnenie zbožštenia, dosiahnutie „plného Kristovho veku“ (Ef 4, 13). Kristus začal oslávenie ľudstva svojím zmŕtvychvstaním a odvtedy, počas celých dejín Cirkvi, oslávenie pokračuje pomocou svedectva, ktoré prejavujú svätí. „Kristus vstal z mŕtvych, on, ktorý je prvotinou zosnulých, prvorodený stvorenia a Stvoriteľ všetkého stvoreného. Kristus v sebe obnovil prirodzenosť nášho porušeného rodu.“[1] A potom, v odpovedi: „Pane, Stvoriteľ prírody, svet ti ponúka bohabojných mučeníkov ako prvotiny prírody.“[2]

Prítomnosť vzkrieseného Krista

241 Zmŕtvychvstalý Kristus povedal svojim apoštolom: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20). Kristus je vždy prítomný vo svojej Cirkvi, najmä vo svätých tajomstvách, v slove Svätého písma, v liturgickom zhromaždení, v životoch a zápasoch svätých, v ich relikviách a vo svätých ikonách. Zmŕtvychvstalý Kristus nám ponúka milosť znovuzrodenia a nového života. Ako učí apoštol Pavol, starý človek v nás zomiera a nový človek povstáva v Kristovi: „Hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje“ (2 Kor 4, 16). Po tom, čo si človek v krste obliekol Krista (porov. Rim 6), rastie „k miere plného Kristovho veku“ (Ef 4, 13), až kým podľa slov apoštola Pavla nemôže tvrdiť: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“ (Gal 2, 20).

242 Mocou Kristovho vzkriesenia sa ľudská smrť stane prechodom (paschou) do večného života: „Už sa nebojím návratu do prachu, Kriste Pane, lebo vo svojom veľkom milosrdenstve pomocou svojho zmŕtvychvstania si ma, zabudnutého, vyviedol z prachu do výšin neporušenosti.“[3] Sám Kristus je zárukou víťazstva nad smrťou a porušenosťou: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky“ (Jn 11, 25 – 26).

Zjednotenie pozemského a nebeského v oslávenom Kristovi

243 Vzkriesený Kristus, ktorý naďalej prebýva v ľudských dejinách po všetky dni, postupne priťahuje k sebe všetkých ľudí a všetko stvorenie prostredníctvom spoločenstva Cirkvi. Zavŕšením tohto priťahovania k sebe je druhý a slávny Kristov príchod, lebo Boh zjednotí v Kristovi všetko nebeské a pozemské stvorenie (porov. Ef 1, 10). „Sám [Kristus] je hlásateľom svojho duchovného príchodu, svojím vlastným učením vedie naše duše vpred, aby prijali jeho božský a zjavný príchod. Robí to neprestajne, pomocou cností, pričom z telesných na duchovných premieňa tých, ktorých uznal za hodných. A bude to robiť aj na konci veku.“[4]

244 Premenenie stvoreného sveta vyvrcholí vo vzájomnej spolupráci Boha a ľudského rodu. Až vtedy bude zjavená vznešenosť Božieho plánu pre stvorenie. Keď apoštol Pavol svedčí o tomto premenenom svete, „novom nebi a novej zemi“ (Zjv 21, 1), píše, že „ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“ (1 Kor 2, 9).

Zdroj: Christ – our Pascha. Preložil o. Ján Krupa

[1] Oktoich, Tretí hlas, Nedeľná utiereň, Prvý sedalen.

[2] Časoslov, Každodenná bohoslužba, Sobota, Kondák mučeníkom.

[3] Porov. Oktoich, Šiesty hlas, Nedeľná utiereň, Kánon, Piata pieseň

[4] Maxim Vyznávač, O teológii a ekonómii vtelenia Božieho Syna, II, 29: PG 90, 1137.