Kristus naša Pascha III.: Duchovný život a zbožštenie (850 – 855)
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
850 V tradícii svätých otcov je primárnym cieľom duchovného života kresťana aktívna a dynamická účasť na božskom živote. Takáto účasť je nazývaná zbožštenie (po grécky théosis). Zbožštenie sa uskutočňuje v spolupráci medzi ľudskou osobou a Bohom a spočíva v premene človeka vo Svätom Duchu. Milosť premenenia sa udeľuje tým, ktorí absolvovali cestu asketického očisťovania a žijú čnostným životom.
851 Zbožštenie sa stalo možným vďaka vteleniu Božieho Syna. Učí to svätý Atanáz Veľký: „Boh sa stal človekom, aby sa ľudia mohli stať bohom.“[1] Svätý Irenej Lyonský učí: „On [Ježiš Kristus] sa stal Synom človeka pre tento účel, t. j. aby sa aj človek mohol stať Božím synom.“[2] Irenej zároveň zdôrazňuje: „Božie Slovo, náš Pán Ježiš Kristus… sa zo svojej transcendentnej lásky stal tým, čím sme my, aby nás mohol priviesť k tomu, že budeme dokonca tým, čím je on sám.“[3] Mučeník Hippolyt Rímsky zdôrazňuje dynamiku zbožštenia:
A dostaneš nebeské kráľovstvo ty, ktorý si počas pobytu v tomto živote spoznal nebeského Kráľa. A budeš spoločníkom Boha a spoludedičom s Kristom, nebudeš viac zotročený žiadostivosťou ani vášňami a už nikdy ťa nezdevastuje choroba. Lebo si sa stal Bohom: lebo všetky utrpenia, ktoré si podstúpil, kým si bol človekom, tie ti dal, pretože si mal smrteľnú formu, no všetko, čo je v súlade s Bohom, aby ti dal, to ti Boh prisľúbil udeliť, pretože si bol zbožštený a splodený k nesmrteľnosti.[4]
852 Podľa svätých otcov je duchovný zápas hlavnou cestou k zbožšteniu. Prvým („očistným“) stupňom tejto duchovnej askézy je očistenie od vášní a vášnivých úmyslov mocou a milosťou Svätého Ducha.[5] Druhým („osvecujúcim“) stupňom je osvietenie rozumu a kontemplácia či videnie Boha (po grécky theoria). Tretím („zjednocujúcim“) stupňom je skutočné dosiahnutie zbožštenia.[6]
853 Mystický a dynamický proces zbožštenia sa uskutočňuje v Kristovom tele, ktorým je Cirkev. Kresťan je živým údom zbožšteného Kristovho tela do tej miery, v akej sa plne zúčastňuje na mystickom živote Cirkvi. V zbožštení sa Boží život stane naším životom a náš život sa stane zbožšteným. Jedinečným poslaním Cirkvi je byť miestom a cestou zbožštenia. Toto poslanie sa manifestuje vo verejnom hlásaní dobrej zvesti Božieho slova, vo svätých tajomstvách, v modlitbe a bohoslužbe, v morálnom a asketickom živote.
854 Zbožštenie je stretnutie Boha a ľudskej osoby vo viere. Zbožštenie je nemožné bez otvorenosti človeka milosti a bez duchovného úsilia človeka. Jedine plnením Božích prikázaní a očisťovaním svojho srdca môže kresťan v spolupráci s Božou milosťou stúpať na čoraz vyšším stupňom dokonalosti. Vnútorné očisťovanie, čnostný život a život vo svätosti sú základnými podmienkami pre zbožštenie, pre zjednotenie s Bohom, ktorý je prameňom svätosti, čistoty a dokonalosti.
855 Božská láska, ktorá je vrcholom čnostného života, je zároveň silou, ktorá sprevádza naše zbožštenie. Vo svojej láske k človeku sa Boh stal jedným z nás a našou láskou k Bohu rastieme smerom k zbožšteniu. V zbožštení sa ľudský rozum stáva osvieteným a uchváteným božským svetlom. Ľudská osoba sa stáva účastnou na božskej láske[7] a celé jej bytie je premieňané: človek sa stáva bohom na základe milosti.
Zdroj: Christ – our Pascha. Preložil o. Ján Krupa. Verzia z 5. februára 2025
[1] Atanáz Veľký, O vtelení Slova, 54: PG 25, 192.
[2] Irenej Lyonský, Proti herézam, III, 10, 2: PG 7, 874.
[3] Irenej Lyonský, Proti herézam, V, Predhovor: PG 7, 1120.
[4] Hippolyt Rímsky, Vyvrátenie všetkých heréz, 10, 30.
[5] Porov. Makarios Veľký, Homílie, 17, 21.
[6] Porov. Makarios Veľký, Homílie, 7.
[7] Porov. Maxim Vyznávač, Centúrie o láske k blížnemu, 1, 27: PG 90, 965.
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Kristus – naša Pascha III.: Čnosti ako náznaky zbožštenia – Život vo viere, nádeji a láske (831 – 849)