Kristus – naša Pascha III.: Sociálne rozmery Cirkvi (927 – 953)
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Sociálny rozmer kresťanskej slobody
927 Vzhľadom na svoju dôstojnosť stojí človek v centre sociálneho života. Preto základom sociálnej morálky je úcta ku každému človeka a prednosť človeka pred spoločnosťou. Tento dôraz na človeka nezahŕňa individualistický pohľad na ľudský život, pretože človek je povolaný k slobode v rámci spoločenstva.
928 Tajomstvo, ktorým je človek, odhaľuje zmysel kresťanskej slobody. Táto sloboda je slobodou od hriechu a od všetkého, čo zotročuje človeka. Oslobodzuje ho od všetkého, čo človeka robí závislým od vonkajších a vnútorných nátlakov, vrátane sociálnych štruktúr hriechu (definovaných nižšie). Takáto sloboda je zároveň slobodou slúžiť Bohu a blížnemu v láske: „Lebo vy ste povolaní pre slobodu, bratia, len nedávajte slobodu za príležitosť telu, ale navzájom si slúžte v láske!“ (Gal 5, 13).
929 Kresťan ako „nový človek“ v Kristovi (porov. Ef 2, 15) prejavuje túto slobodu v konkrétnych oblastiach života, najmä v sociálnych aspektoch. Človek je povolaný k spolupráci s Kristom vo všetkých aspektoch ľudského života. Správanie tohto „nového človeka“ v spoločnosti pramení z daru nového života v Kristovi, a preto dokonalosť a zrelosť človeka v morálnom živote nie je výsledkom len jeho úsilia, ale je aj ovocím zjednotenia a spoločného pôsobenia s Kristom vo Svätom Duchu.[1]
930 Sloboda je vždy spojená so zodpovednosťou človeka pred ostatnými ľuďmi. Vďaka skutočnosti slobody v spoločenstve je človek schopný prejavovať spoločenské čnosti (definované nižšie) a budovať oblasti kultúrneho života, ktoré si vyžadujú úsilie celého spoločenstva (umenie, vedu, hospodárstvo atď.).
931 Cirkevné spoločenstvo vnáša dynamiku do života spoločnosti. Robí to navrhovaním smeru pre spoločenský rozvoj a zdokonaľovanie, smeru, ktorý presahuje časové horizonty ľudského života. Najdokonalejším vzorom spoločenstva osôb je Najsvätejšia Trojica. Kresťania však chápu, že hriech deformuje medziľudské vzťahy, vyvoláva nedorozumenia v spoločnosti a bráni jej utváraniu a rastu v dokonalosti. Každý osobný hriech má vždy sociálne následky. To vedie k vzniku štruktúr hriechu – sociálnych konštruktov, v ktorých je človek podnecovaný k páchaniu hriešnych skutkov. Aby kresťania prekonali štruktúry hriechu a vybudovali spoločnosť, odmietajú hriešne činy a odvážne svedčia o dobre a spravodlivosti.
Demokracia a kresťanské sociálne čnosti
932 Demokraciu – ako sociálny systém zameraný na ochranu dôstojnosti každej ľudskej osoby a jej práv a zároveň chrániaci spoločné dobre ako kritérium pre politický život – možno považovať za v súlade s kresťanským svetonázorom.
Cirkev si váži demokratický systém, pretože zabezpečuje účasť občanov na politickom rozhodovaní, garantuje ovládaným možnosť voliť a brať na zodpovednosť tých, ktorí im vládnu, a v prípade potreby ich pokojnými prostriedkami nahradiť.[2]
933 Existencia formálnych demokratických inštitúcií nie je ešte dôkazom toho, že demokracia bola zavedená. Pravá demokracia reflektuje rozmanitosť záujmov, ktorá je evidentná v spoločnosti. Keď sa demokratický poriadok zredukuje na súbor egoizmov, spoločnosť stráca svoje vysoké morálne jadro: v takejto spoločnosti sa ľudská osoba považuje predovšetkým za spotrebiteľa a objekt pre manipuláciu. Takáto iluzórna demokracia nie je schopná ochraňovať rešpektovanie dôstojnosti každého človeka a uľahčovať solidaritu medzi ľuďmi. Tam, kde demokratické systémy slúžia len záujmom najmocnejších, a to len preto, lebo najmocnejší sú efektívnejší pri manipulácii s pákami moci, tam sa demokracia stáva prázdnym slovom.[3]
934 Základom demokratického systému je rešpektovanie ľudských práv, z ktorých najdôležitejšie sú: právo na život, rodinu, formujúcu výchovu a vzdelávanie, možnosť vybrať si vlastnú životnú cestu, ako aj právo na zamestnanie a právo získať prostriedky na dôstojnú existenciu. Garantom pre dosiahnutie týchto práv je náboženská sloboda, t. j. právo hľadať a vyznávať pravého Boha.[4]
935 Morálnymi kritériami politického života v demokratickej spoločnosti by sa mali stať takéto sociálne čnosti: zodpovednosť, čestnosť, spravodlivosť, vzájomná úcta, pracovitosť, pravda, zmysel pre povinnosť, solidarita a starostlivosť o spoločné dobro. Demokratická spoločnosť si vyžaduje morálne hodnoty pre svoje prežitie a rast. Demokratická spoločnosť je zodpovedná za ich obranu.
Sociálny rozmer kresťanskej lásky
936 Kresťanská láska je základom všetkých medziľudských vzťahov a celého sociálneho života. Práve láska odhaľuje dôstojnosť ľudskej osoby a učí nás, ako ju milovať. Skutky milosrdenstva sú sociálnymi prejavmi kresťanskej lásky. Náboženský charakter skutkov milosrdenstva pochádza zo skutočnosti, že Ježiš Kristus sa stotožnil s každým núdznym človekom: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40). Láska ku Kristovi je hlavnou motiváciou skutkov milosrdenstva.
937 Kresťanská asketická tradícia nás učí o siedmich duchovných skutkoch milosrdenstva a siedmich telesných skutkoch milosrdenstva. Duchovné skutky milosrdenstva sú tieto: radiť pochybujúcim, poučovať nevedomých, napomínať hriešnikov, utešovať zarmútených, úprimne odpúšťať krivdy, trpezlivo znášať krivdy a modliť sa za živých i mŕtvych. Telesné skutky milosrdenstva sú tieto: sýtiť hladných, dávať piť smädným, zaodievať nahých, poskytovať prístrešie bezdomovcom, slúžiť chorým, navštevovať uväznených a pochovávať mŕtvych.
938 Zanedbávanie milosrdenstva je hriechom proti kresťanskej láske. „Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili“ (Mt 25, 45). Sociálnym hriechom je hriech proti jednotlivcovi na úrovni jeho spoločenskej interakcie (vražda, krádež, lúpež, podvod atď.). Sociálnym hriechom je zároveň znak celej štruktúry hriechu, ktorá existuje v spoločnosti alebo v medzinárodnom spoločenstve (korupcia, obchodovanie s ľuďmi, obchodovanie s drogami atď.).
Spomeň si, Pane, aj na tých, ktorých súdia, na vyhnancov, na tých, čo sú v baniach
a v ťažkých prácach, a na všetkých zarmútených, núdznych a chudobných.
(Anafora liturgie svätého Bazila Veľkého)
Sociálna spravodlivosť
Súkromné vlastníctvo, spravodlivé spravovanie, férová výmena a rozdeľovanie materiálnych dobier
939 Právo na súkromné vlastníctvo a spravodlivé rozdeľovanie materiálnych dobier v spoločnosti sú podmienkami pre garantovanie dôstojnosti jednotlivca, ktorý žije v tejto spoločnosti, a zárukou prostriedkov, ktoré sú potrebné pre jeho plný rozvoj. To práve ochrana dôstojnosti a práv človeka stvoreného na Boží obraz a zabezpečenie pokoja a harmónie medzi ľuďmi a komunitami ako prejav sociálneho rozmeru kresťanskej lásky sú účelmi, ktorým slúžia všetky materiálne dobrá spoločnosti. Spravodlivé spravovanie a rozdeľovanie materiálnych dobier nie je samo o sebe cieľom, ale prostriedkom na dosiahnutie komplexného rozvoja každého jednotlivca, ako aj celej spoločnosti.[5]
940 Súkromné vlastníctvo je formou osobnej kontroly dobier, ktoré sa vyžadujú pre plný a komplexný rozvoj človeka. Pomocou takéhoto vlastníctva každý človek získava „priestor“ pre individuálnu a rodinnú nezávislosť. Preto je súkromné vlastníctvo dôležitým prvkom v uskutočňovaní osobnej slobody v sociálnom živote. Rešpektovanie tejto formy vlastníctva a garantovanie práva na súkromné vlastníctvo sú dôležité prvky spravodlivej a slobodnej spoločnosti.[6]
941 Pri obhajobe práva človeka na osobné vlastníctvo kresťanská tradícia toto právo neabsolutizuje, ale uvažuje o ňom v kontexte univerzálne určeného účelu všetkých materiálnych dobier. V tomto určenom účele spočíva sociálna funkcia súkromného vlastníctva. Len Pán ako Stvoriteľ neba a zeme je pánom celého sveta, ktorý on stvoril. My sme len správcovia v Pánovej vinici. On nám ju zveril do starostlivosti. Preto máme včas vracať jej plody ich pravému Pánovi (porov. Mk 12, 2 – 11).
942 Spravodlivosť ako sociálna čnosť spočíva v tom, že Bohu a každému človeku – každému členovi spoločnosti – dávame to, čo mu patrí. Takáto spravodlivosť v sociálnom živote sa uskutočňuje v dvoch základných podobách: v spravodlivom rozdeľovaní hmotných dobier na jednej strane a v ich férovej výmene na strane druhej. Spravodlivé rozdeľovanie je zabezpečené vtedy, keď sa spoločné statky – v súlade so spravodlivými zákonmi – stali prístupnými pre všetkých príslušníkov spoločnosti. Príkladmi sú: primerané sociálne zabezpečenie, zdravotná starostlivosť, dôchodkové zabezpečenie atď. Férová alebo spravodlivá výmena sa dosahuje spravodlivou výmenou hmotných dobier medzi rôznymi príslušníkmi spoločnosti. Príkladom je, keď cena výrobku zodpovedá jeho kvalite. Distributívna spravodlivosť upravuje to, čo spoločnosť dlhuje svojim občanom v pomere k ich prínosu a potrebám. Distributívna spravodlivosť zabezpečuje, že žiadnemu príslušníkovi spoločnosti nebude odopretý prístup k základným dobrám a službám (napríklad primeraná sociálna ochrana, zdravotná starostlivosť, dôchodkový príjem a podobne). Zákonná spravodlivosť sa týka toho, čo občan v rámci spravodlivosti dlhuje spoločnosti, a zabezpečuje, aby všetci občania mali rovnakú ochranu pod zákonom bez ohľadu na ich postavenie alebo majetok.
Morálka v sociálnych vzťahoch
943 Ľudská spoločnosť je nemožná bez medziľudských vzťahov. Základnou podmienkou pre ľudskú interakciu, a všeobecne pre sociálny dialóg, je uznávanie dôstojnosti druhých ľudí a rešpekt k nim. Tento rešpekt, ktorý sa začína tradičnými gestami zdvorilosti, zahŕňa pravdivosť a dôveru medzi tými, ktorí spolu komunikujú. Jednou formou sociálneho dialógu je šírenie a výmena informácií. Pravdivosť informácie je základom pre vytváranie združenia medzi ľuďmi.
944 Kristus o sebe povedal: „Ja som cesta, pravda a život“ (Jn 14, 6). Kresťan, ktorý žije v Kristovi, je služobníkom pravdy. Kresťanská pravdivosť má hlboko náboženský charakter: svedčiť o pravde, o Kristovi. Ôsme prikázanie požaduje pravdivú reč: „Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu!“ (porov. Ex 20, 16). Kresťan je zodpovedný za svoje slová: „Ľudia sa budú v deň súdu zodpovedať z každého daromného slova, ktoré vyslovia“ (Mt 12, 36). Ku každému slovu treba pristupovať s osobitnou úctou, a preto by sa človek mal vyhýbať prázdnym rečiam, ohováraniu, osočovania a klamstvám. Každé takéto zneužitie slova je samo osebe hriechom. Ešte väčším zlom sa však stáva, keď škodí blížnemu.
945 Žijeme v informačnom prostredí, ktoré vytvárajú masmédiá. V tejto situácii sme my ako kresťania povolaní byť služobníkmi pravdy. Schopnosť hovoriť pravdu a byť verný pravde znamená aj schopnosť zachovávať mlčanlivosť a dôvernosť pre dobro blížneho.
Obrana cti a dobrého mena
946 Pre ľudského jednotlivca sú česť a dobré meno pokladom. Každý človek má nárok na česť, rešpekt a spoločenské prejavy takéhoto rešpektu. V kresťanskom chápaní je česť aj sociálnym vyjadrením dôstojnosti človeka stvoreného na Boží obraz. Jednou z úloh spoločnosti je starať sa o uchovávanie cti a dobrého mena svojich občanov.
947 Človek poškodzuje česť a dobré meno druhého človeka tak osobným konaním, ako aj štruktúrami hriechu, ktoré pôsobia v spoločnosti. Poškodzovanie dobrého mena druhého, osočovanie, klebety a ohováranie sú osobné hriechy proti cti druhého človeka. Medzi osobné hriechy patrí aj účasť na hriechu druhého človeka: radenie niekomu, aby zhrešil, napomáhanie pri hriechu, obhajovanie hriechu, chválenie hriechu a mlčanie zoči voči hriechu. Účasťou na hriechoch druhých sa aj my stávame účastnými na sociálnych štruktúrach hriechu: a to tým, že niekomu prikážeme spáchať hriech, že niekoho provokujeme k hriechu, že súhlasíme s hriechom a že nepotrestáme hriech.
Morálka v masmédiách
948 Masmédiá sú pozitívnym znakom súčasnej doby. Tí, ktorí sa zaoberajú sociálnou komunikáciou, sú povolaní budovať občiansku spoločnosť, podporovať jednotu v spoločnosti.[7] Masmédiá sa vyvinuli v mocnú sociálnu silu. Toto kladie veľkú zodpovednosť na tých, ktorí pracujú v tejto oblasti, čo sa týka šírenej informácie. Informačný obsah môže zjednocovať ľudí, uľahčovať vzájomné porozumenie v spoločnosti a zvyšovať sociálne povedomie, alebo, naopak, môže klamať a manipulovať verejnú mienku. Treba sa vyhýbať takým metódam poskytovania informácií, ktoré skresľujú pravdu, zvyšujú pasivitu a depresiu ich príjemcov a znižujú ich schopnosť kritického úsudku.[8]
949 Reklama a rôzne zábavné programy sú občas zamerané na umelé vzbudzovanie ľudských potrieb. Vzbudzujú konzumnú mentalitu a môžu sa stať mocným prostriedkom šírenia myšlienok, ktoré sú v rozpore s kresťanským svetonázorom. Bezohľadná komercializácia masmédií, snaha o zisk a vytváranie rôznych technológií, ktoré sú určené na ovplyvňovanie a manipuláciu verejnosti – to všetko deformuje autentické hodnoty a ľudské potreby a podporuje umelé normy a príklady správania.
950 Pozitívny vplyv masmédií na verejnú mienku a spoločenské povedomie je možný len vtedy, keď činnosť tých, ktorí sa angažujú v masmédiách, je pevne založená na morálnych princípoch. To znamená, že prioritou by malo byť šírenie informácií a rozmanitej mediálnej produkcie, ktorá podporuje rozvoj solidarity a pokoja a zároveň formuje svedomie a zmysel pre dôstojnosť v ľuďoch.[9]
Kresťanská výchova, vzdelávanie a školstvo
951 Kresťanská rodina je nielen najdôležitejším prostredím pre prijatie daru nového života, ale aj primárnou sférou jeho rozvoja. Keď rodina vychováva a formuje deti, rozvíja a vzdeláva ich v celej škále rozmerov.[10] Rodičia sú primárnymi, hoci nie jedinými vychovávateľmi svojich detí a nikto ich nemôže zbaviť tejto zodpovednosti. Kresťanskí rodičia majú právo i povinnosť vychovávať svoje deti po kresťansky. Preto by mali hľadať najlepšie prostriedky na účinné plnenie tejto zodpovednosti. Rodičia sú zodpovední za odovzdávanie pokladu viery svojim deťom a sú povolaní priviesť svoje deti k „plnosti Krista“ (Ef 4, 13). Človek, ktorý sa podieľa na výchove detí, je vysoko poctený: „Veď ak sa takej veľkej pocte tešia tí, ktorí zhotovujú sochy a maľujú portréty kráľov, či my, ktorí zdobíme obraz Kráľa kráľov (lebo človek je obrazom Boha), nedostaneme desaťtisíc požehnaní, ak dosiahneme pravú podobu?“[11]
952 Štát a spoločnosť by mali na základe princípu subsidiarity pomáhať rodičom plniť ich rodičovské povinnosti, ale nemôžu prevziať rolu rodiny pri výchove detí. Spoločnosť môže prevziať zodpovednosť za výchovu mládeže len vtedy, keď rodičia nedokážu plniť svoje rodičovské povinnosti. Štát by mal vytvárať podmienky potrebné pre výchovu a vzdelávanie v súlade s prianím a vôľou rodičov. Kresťanská rodina má právo posielať svoje deti do škôl, ktoré dokážu garantovať ich výchovu v kresťanskom duchu.
953 Výchovným poslaním Cirkvi ako matky a učiteľky je verejne hlásať cestu spásy a podporovať rast v Kristovi. Cirkev formuje a vychováva svoje deti pomocou liturgického života, uvádza ich do hlbín kresťanskej viery pomocou katechézy a vyživuje ich Božím slovom, ako aj Kristovým telom a krvou. V tom istom čase Cirkev zriaďuje katolícke školy, od predškolských zariadení až po univerzity, aby každá nová generácia mohla rásť v kresťanskom a občianskom povedomí, a takto sa stala schopnou premieňať kultúru, v ktorej žije.[12]
Zdroj: Christ – our Pascha. Preložil o. Ján Krupa. Verzia z 21. februára 2025
[1] Porov. Druhý vatikánsky koncil, Konštitúcia Gaudium et spes [Cirkev v modernom svete], 19.
[2] Pius XII., Vianočné rozhlasové posolstvo 24. decembra 1944: AAS 37 (1945), 10 – 20. Citované v encyklike Jána Pavla II. Centesimus annus [Stý rok], 46.
[3] Porov. Ján Pavol II., encyklika Evangelium vitae [Evanjelium života], 70.
[4] Porov. Druhý vatikánsky koncil, deklarácia Dignitatis Humanae [O ľudskej dôstojnosti], 1.
[5] Porov. Druhý vatikánsky koncil, konštitúcia Gaudium et spes [Cirkev v modernom svete], 69.
[6] Porov. Kompendium sociálnej náuky Cirkvi, 176 – 181.
[7] Porov. Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky, pastoračná inštrukcia Communio et progressio [Spoločenstvo a rozvoj], 1.
[8] Porov. Druhý vatikánsky koncil, dekrét Inter mirifica [Medzi zázrakmi], 11.
[9] Porov. Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky, pastoračná inštrukcia Communio et progressio [Spoločenstvo a rozvoj], 13 – 15.
[10] Porov. Kompendium sociálnej náuky Cirkvi, 238 – 239.
[11] Ján Zlatoústy, Homílie na list Efezanom, Homília 21, 4: PG 62, 156.
[12] Porov. Druhý vatikánsky koncil, deklarácia Gravissimum educationis [Závažnosť vzdelávania], 2 – 8.
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Kristus – naša Pascha III.: Kresťanské chápanie štátu (954 – 974)Kristus – naša Pascha III.: Cirkev ako vzor pre ľudské spoločenstvo (918 – 926)