Milosrdný Samaritán: Druhá lekcia – Pád
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Milosrdný Samaritán: Druhá lekcia – Pád
Videli sme, že Boh vo svojej láske pripravil osobitné miesto pre muža a ženu. Raj bol krásny zvonka aj zvnútra. Bol ako veľký chrám, kde všetko Božie stvorenie pripomínalo Boha, jeho milosť a dobrotu. Bol plný krásnych rastlín, plodov a zvierat a tiež napĺňal duše Adama a Evy Božou prítomnosťou a láskou. Poznáte ten pocit hneď po pristúpení k svätému prijímaniu? Tento pocit bol v raji neustály.
Boh, Trojica, stvoril všetko ako výraz svojej lásky. Boh Otec stvoril všetko z ničoho skrze svojho Syna a svojho Ducha, aby sme ho mohli zakusovať a deliť sa o lásku, o ktorú sa delí Svätá Trojica.
Boh stvoril Adamovo telo a dušu na svoj obraz – a Božím obrazom je Kristus. Boh vdýchol svojho Ducha do Adama, aby z neho urobil živú bytosť v jednote s ním. Potom Boh stvoril Evu z Adamovho boku (Genezis 2, 21 – 22), rovnako ako jedného dňa stvoril svoju nevestu, Cirkev, z Ježišovho boku, keď Ježiš visel na kríži (Ján 19, 34).
Boh umiestnil Adama a Evu do ich osobitne pripraveného „paláca“ nazývaného raj. Ak by si vybrali žiť s Bohom, žili by tam navždy – na veky vekov. Žili s Bohom bez bolesti a smútku, bez hladu a smädu, bez strachu a nenávisti. Vdychovali Božiu lásku a vydychovali modlitbu a vďačnosť.
Adam a Eva nepotrebovali hmotný odev, pretože boli zaodetí Božím svetlom. Neboli nahí, boli „zaodetí vo velebe“ (Žalm 92/93, 1)! Mohli by sme povedať, že boli „kňazmi“, ktorí prinášali Bohu svoje celé srdcia a životy. Nie je toto dôvodom, prečo kňaz nosí v chráme svetlé a krásne rúcha… na vyjadrenie Božieho svetla?
Touto cestou sme boli povolaní urobiť z celého stvorenia raj, nebo na zemi, jeden veľký chrám!
Adam a Eva v „oddychovom čase“
Keď Boh stvoril Adama a Evu, bolo toho ešte veľa, čo sa mali naučiť a pochopiť o živote s Bohom a medzi sebou navzájom. Mali pred sebou ešte dlhú cestu k dokonalosti v Bohu. Boli práve stvorení, nové bytosti, prvý muž a prvá žena, ktorí boli kedy stvorení. Nenarodili sa z matky ako my. Adama stvoril priamo Boh. A Evu Boh stvoril z Adamovho rebra, z jeho boku. Boli „jedno telo“ (Genezis 2, 24) – muž a žena, manžel a manželka.
Všetko bolo nové. Všetko, čo poznali, bol život v raji, a život bol veľmi dobrý! Boh sa o nich staral rovnako, ako sa vaši rodičia starajú o vás. Adam a Eva boli len na začiatku svojho života. Boli ako deti. Ich telá boli dospelé. No potrebovali sa učiť a rásť duchovne. Aj ich duše potrebovali dospieť.
Boh im dal všetko, čo potrebovali. A Boh chcel, aby ho milovali a boli poslušní, aby mohli vždy poznať jeho objatie. No občas deti nie sú poslušné. Bol si vždy poslušný? Povedz pravdu! Povedali ti mama a otec, aby si sa nedotýkal horúcej platne, no ty si to urobil a popálil si si ruku? Povedali ti, aby si nejedol toľko sladkostí, lebo ti bude zle? A predsa si ich zjedol a skončil si s bolesťami žalúdka? Väčšina z nás urobila niečo podobné.
Aj Adam a Eva urobili niečo podobné. Boh im dal všetko v raji pre ich potešenie. Dal im rajskú záhradu so všetkými druhmi rastlín a stromov, plnú chutných plodov. Plody týchto stromov plnili nielen ich žalúdky, ale aj ich srdcia Božou láskou. A spomínate si, že tam bol aj úžasný strom, ktorý sa volal „strom života“ (Genezis 2, 9). Bol to ten najlepší strom zo všetkých! Vďaka nemu by mohli žiť večne! Ak by boli poslušní Bohu, aj oni by ochutnávali z tohto stromu.
No uprostred záhrady bol jeden strom, o ktorom Boh Adamovi a Eve povedal, aby z neho nejedli. Viete, ako sa volal? Volal sa „strom poznania dobra a zla“ (Genezis 2, 9). Boh im povedal: „Nejedzte zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň, keď z neho zjete, určite zomriete“ (Genezis 2,17).
Len jeden strom! Len jeden strom, z ktorého nemohli jesť! To neznie ťažko, však? Je to ako keď mama povie: „Môžeš sa hrať tu či tam, či dokonca aj tam, ale nechoď tam dole, blízko k rieke!“
Prečo to mama hovorí? Je to preto, lebo nechce, aby si sa bavil? Nie. Je to preto, lebo nechce, aby sa ti niečo stalo, však? Nie je zlé byť blízko pri vode, však? Voda je dobrá vec. Hasí nám smäd a udržiava nás pri živote. No ak sme mladí a ešte nevieme dobre plávať, mohli by sme spadnúť do rieky a utopiť sa.
No občas sme v pokušení aj tak to urobiť, však? Možno sa nám v hlave objavia zlé myšlienky: „Mama mi nikdy nedovolí robiť, čo chcem!“ alebo „Mama jednoducho nechce, aby som sa bavil!“ Alebo nám možno kamarát povie: „Neublížiš si. Mamy tomu jednoducho nerozumejú.“
Toto sa stalo Adamovi a Eve. No nebol to priateľ, kto ich pokúšal. Kto to bol? Bol to had – diabol – v podobe hada. Had povedal Eve: „Povedal ti Boh, že ak zjete z toho stromu, zomriete? Nezomriete! Boh vás obmedzuje. On vie, že ak zjete ovocie z tohto stromu, budete vedieť všetko, ako on vie všetko. Budete takí silní ako on. Budete ako bohovia sami od seba, bez Boha“ (Genezis 3, 4 – 5).
Čo urobila Eva? Počúvala hada. A začala si myslieť: „Také krásne ovocie nemôže byť také zlé. Vyzerá naozaj chutne a ja budem šikovná a schopná robiť dospelácke veci.“ Eva bola pokúšaná pýchou. A tak zjedla (Genezis 3, 6).
Potom dala trocha svojmu manželovi Adamovi. Aj on zjedol. A čo sa stalo? Začali sa cítiť inak vo svojom vnútri: smutne, osamelo a chladne. Boh sa im teraz javil taký vzdialený. Veci sa zmenili aj vonku.
Pamätáte si, že Adam a Eva nepotrebovali oblečenie? Teraz už neboli zaodetí Božím svetlom. Svetlo vychádzajúce z ich sŕdc sa vytratilo a oni si uvedomili, že sú nahí (Genezis 3, 7). Adam a Eva boli v rozpakoch a strachu a snažili sa skryť pred Bohom. Je možné, aby sme sa skryli pred Bohom? Existuje miesto, kam môžeme odísť, kde nás Boh nemôže vidieť? Nie! Boh vidí a vie všetko.
Boh videl, čo Adam a Eva urobili. Čo urobil Boh? Prestal ich milovať? Nie. Dúfal, že ich to bude mrzieť a budú sa kajať. Dúfal, že prevezmú zodpovednosť za svoje činy.
Viete, čo znamená „prevziať zodpovednosť“? Znamená to byť úprimný, priznať sa k tomu, čo sme urobili, a neobviňovať niekoho alebo niečo iné. A tak, ak sa hráme vonku a rozbijeme susedovi okno, čo máme urobiť? Mali by sme ísť povedať pravdu a potom sa opýtať, ako to môžeme napraviť.
Boh sa spýtal: „Adam, prečo sa skrývaš? Jedol si zo stromu?“ No Adam nevyznal svoj hriech ani nepožiadal Boha, aby mu odpustil. Čo urobil? Svoj hriech zvaľoval na svoju manželku Evu. Dokonca vyčítal Bohu, že ju urobil jeho manželkou! (Genezis 3,12).
Potom sa Boh spýtal Evy: „Jedla si zo stromu, z ktorého som ťa žiadal nejesť?“ Ale ani Eva nevzala na seba vinu za to, čo urobila. Zvalila vinu na hada (Genezis 3, 13).
Boh chcel dať Adamovi a Eve šancu na vyznanie. No oni nevyznali svoj vlastný hriech. Vyznali hriech druhých. V Cirkvi nám Boh dal sviatosť spovede. Boli ste už na spovedi? Stojíme pred ikonou Ježiša spolu s naším kňazom, ktorý je Božím pomocníkom. A koho hriechy vyznávame? Len naše vlastné, však? Nezvaľujeme vinu na druhých, ako to urobili Adam a Eva. Je to veľmi dôležité, aby sme si uchovali zdravie a blízkosť s Bohom.
Boh bol veľmi smutný, že mu Adam a Eva boli neposlušní a že uverili hadovi namiesto jeho slovu. Teraz už nemohli viac žiť v raji. Priniesli hriech do seba a do sveta. A hriech je ako jed, ktorý nám spôsobí chorobu. Boh ich musel vziať preč z raja a oni nakoniec zomreli, pretože sa duchovne oddelili od Boha.
Boh ich stále miloval – Boh miluje nás všetkých! No Adam a Eva si sami hriechom spôsobili chorobu. Boli chorí a už si nemohli užívať raj. Pre teraz nemohli žiť v blízkosti Boha. Boh ich musel umiestniť do „oddychového času“, kým neurobí niečo, čo by ich vyliečilo. Adam a Eva potrebovali veľmi silný liek, aby ich vrátil do pravého života.
Nemalo to byť navždy. Boh mal plán, ako ich opäť uzdraviť. Dá im liek, ktorý ich urobí znovu zdravými a živými. Tým liekom je Ježiš. A nemocnicou je Cirkev. Boh pošle liek, keď nastane ten správny čas.
Medzitým Boh povedal Adamovi a Eve, čo môžu očakávať, keď budú žiť vo svete hriechu. Žene povedal: „Svoje deti budeš rodiť vo veľkých bolestiach“ (Genezis 3, 16). Potom mužovi povedal: „Budeš musieť tvrdo pracovať pri obrábaní zeme, aby si dopestoval potravu“ (Genezis 3, 17). Život bude ťažký. Bude v ňom bolesť a smútok, choroby a smrť. Boh vytvoril šaty zo zvieracích koží, aby zakryl ich nahé telá (Genezis 3, 21). A poslal ich preč z raja. Boh postavil anjela, aby strážil bránu do raja, aby nejedli zo stromu života a nežili večne v hriechu (Gn 3, 22 – 24). Boh to všetko urobil z lásky.[1]
Zdroj: Detský katechizmus Milosrdný Samaritán. Preložil o. Ján Krupa
[1] Môžete si prečítať príbeh o hriechu Adama a Evy z 3. kapitoly knihy Genezis a deti si ho zahrajú.
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Milosrdný Samaritán: Tretia lekcia – Choroba z hriechuMilosrdný Samaritán: Prvá lekcia – Raj
