Milosrdný Samaritán: Tretia lekcia – Choroba z hriechu
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Tretia lekcia – Choroba z hriechu
V predošlej lekcii sme sa dozvedeli, čo viedlo k „oddychovému času“ pre prvého muža a prvú ženu, našich predkov: Adama a Evu. Čo sa stalo a prečo ich Boh musel dať do oddychového času?
Boh ich stvoril tak, že mali schopnosť žiť navždy v spoločenstve a radosti s ním. Boli ako deti, ktoré si mohli vybrať, ako dospejú – do dokonalosti s Bohom v poslušnosti voči nemu alebo idúc svojou vlastnou cestou. Boh im dal len jedno pravidlo: „Prosím, nejedzte z toho stromu, lebo vám spôsobí chorobu a zomriete. Tento strom je život bezo mňa“ (Genezis 2, 17).
Čo urobili naši predkovia? Boli pokúšaní diablom. Diabol im klamal. Diabol vždy klame. Diabol im povedal: „Boh nechce, aby ste jedli z tohto stromu, pretože vie, že to vám dovolí dospieť a robiť vlastné rozhodnutia. Teraz budete dospelí a budete robiť, čo chcete. Vďaka tomu budete ako Boh“ (Genezis 3, 4). A ovocie toho stromu vyzeralo naozaj chutne!
No keď zjedli, udialo sa niečo hrozné. Ich životy sa zmenili k horšiemu. Nestali sa ako Boh, ale ochoreli z hriechu. Hriech nás oddeľuje od Boha. Adam a Eva stratili svoje krásne rúcha zo svetla a vstúpili do života plného bolesti a utrpenia. Boh im dal šancu povedať pravdu o tom, čo urobili, ale namiesto toho, aby sa priznali, zvaľovali vinu jeden na druhého. Zvaľovali vinu na Božie stvorenie.
Boh ich vzal preč z raja na „oddychový čas“. Počká na správny čas, aby im poslal liek, aby ich uzdravil a vrátil do života.
„Zatemnená ikona“
Boh videl, že Adam a Eva si sami spôsobili chorobu hriechom. A pretože ich miloval, poslal ich preč z raja, aby nežili navždy v chorobe, smútku a bolesti. Pretože ich duše boli teraz choré, aj ich telá nakoniec zomrú. No Boh nestvoril Adama a Evu na to, aby zomreli. Boh nestvoril smrť! Boh bol smutný, keď videl ich srdcia zatemnené a choré z hriechu. Lebo to znamenalo, že ich srdcia ho nevidia a nezakusujú jeho dokonalú lásku.
Pretože sme deti Adama a Evy, aj my žijeme s touto chorobou. Čo je to tá choroba z hriechu? A ako sa môžeme stať opäť zdravými?
Už sme sa naučili, že Boh nás stvoril na svoj obraz, so svojou vlastnou pečaťou. Už ste niekedy dostali pečať na ruku? Aký obraz alebo podobizeň vám táto pečať vytvorila?
Čo si myslíte, že je Božou pečaťou? Božou pečaťou je Ježiš Kristus. Ježiš je obrazom Boha, ikonou Boha (Kolosanom 1,15). Boh stvoril Adama a Evu a každého človeka, ktorý sa kedy narodil, s pečaťou alebo ikonou Ježiša v srdci. Vedeli ste, že máte vo svojom srdci ikonu Ježiša?
Boh stvoril Adama a Evu s krásnou ikonou Krista vyrazenou na srdci každého z nich.
No keď Adam zhrešil, ikona sa zatemnila a zašpinila. Ikonu pokryli hriechy, tak ako blato alebo prach pokryje okno alebo krásny obraz.
Predstavte si jasnú a krásnu ikonu Ježiša Krista. Teraz si predstavte, že tá istá ikona je už mnoho rokov zakopaná v zemi. Čo stalo tejto ikone? Stala sa tmavou a zafúľanou, špinavou a matnou. Dokážete teraz vidieť obraz dobre? Nie! Je potrebné ho očistiť. To je to, čo sa stalo Adamovi a čo sa stáva nám v dôsledku hriechu.
Keď Adam zhrešil, mal problém vidieť pečať Ježiša vo svojom srdci. To znamená, že Adam zabudol na Boha a premýšľal hlavne o sebe a svojich túžbach. Už necítil, že Boh bol v ňom a s ním. Zabúdate niekedy na Boha?
Adam predtým, ako zhrešil, nikdy nezabúdal na Boha, či už kráčal, jedol, radoval sa zo stvorenia alebo dokonca spal. Čo zapríčiňuje, že zabúdame na nášho Stvoriteľa? Choroba z hriechu zapríčiňuje, že zabúdame – alebo dokonca ignorujeme – Boha. Naše zabúdanie na Boha je znakom našej duchovnej choroby – choroby, ktorá prišla na svet, keď Adam a Eva zhrešili.
Kto by mohol očistiť zatemnenú ikonu v srdci človeka? Kto by mohol obnoviť alebo vyčistiť dokonalý obraz Krista v nás? Kto by mohol urobiť srdce človeka opäť zdravým? Mohol by to urobiť Adam? Eva? Mohol by to urobiť svätý prorok Mojžiš alebo dokonca svätý Ján Krstiteľ? Nie! Nikto iný ako sám Ježiš Kristus by to nedokázal. (O tom sa dozvieme v nasledujúcej lekcii).
Ako ešte bol Adam chorý z hriechu?
Boh stvoril ľudské srdce, aby človek videl Boha a vnímal anjelov a celé stvorenie ako Boží dar a požehnanie. Boh nás stvoril takých, že máme duchovné „oči“. To je istý druh zraku, ktorý dokáže vidieť či chápať veci, ktoré sú za normálnych okolností neviditeľné pre naše fyzické oči (Efezanom 1, 18). Naši cirkevní otcovia to nazývajú „oko duše“. V gréckom jazyku sa oko duše nazýva nous. Máte nous? Možno vám to ešte nikto nikdy nepovedal, ale máte nous!
Tvoj nous je hlboko v tvojom srdci, kde je obraz Boha. Ak je tvoj nous jasný a čistý, dokážeš cítiť Boha vo všetkom, rovnako ako keď sú tvoje fyzické oči otvorené a dobre fungujú, môžeš vidieť všetko okolo seba. No ak je tvoj nous zatemnený zlými myšlienkami a hriechmi, si ako niekto, kto chodí so zatvorenými očami alebo kto si v noci zabudne zapnúť svetlo.
Keď je náš nous zdravý a dobrý, upierame svoj duchovný zrak na Boha, pamätáme na neho, cítime ho a počujeme ho. Pozerali ste sa niekedy v noci cez okno? Čo vidíte? Tmu, však? Keď je náš nous temný – keď v dôsledku hriechu v nás nie je Božie svetlo – nedokážeme jasne vidieť Boha (Matúš 6, 22 – 23).
Keď Adam zhrešil, zatemnil sa jeho nous, „oko jeho duše“. Teraz cítil, akoby Boh už nebol s ním – že je ďaleko, veľmi ďaleko. Bol Boh veľmi ďaleko? Nie! Boh nebol veľmi ďaleko. No v dôsledku hriechu sa Adam snažil nájsť Boha cez tmavé okno, cez svoj zatemnený nous.
Neschopnosť vidieť Boha okom svojej duše privodila Adamovi duchovnú chorobu. Namiesto lásky k Bohu začal milovať veci, ktorých sa mohol dotýkať svojimi rukami, ktoré mohol počuť svojimi ušami, vidieť svojimi očami, ochutnávať svojimi ústami, a dokonca aj cítiť ich vôňu. Tieto veci nie sú zlé, no Adam sa pokúšal nahradiť Boha týmito vecami, vecami, ktoré mu na krátky čas priniesli dobrý pocit. Boh stvoril veci sveta, aby nám pomáhali pamätať na neho a milovať ho, a nie ho nahrádzať! No teraz Adam používal veci sveta pri pokuse dosiahnuť šťastie bez Boha.
Sme šťastní bez Boha? Hmmm… niektorí ľudia sa pokúšajú byť!
Aké veci používajú ľudia k tomu, aby sa urobili štatnými bez Boha? Peniaze, jedlo, druhých ľudí, veci, ktoré si kupujú, a mnoho ďalšieho!
Keď sa Adamovo duchovné oko zatemnilo, rozvíjal to, čo my nazývame „vášne“. A my všetci, ktorí sme sa narodili z Adama, tiež máme vášne. Čo sú vášne? Vášne sú silné túžby, ktoré nás odvracajú od Boha a jeho dobroty. Pokúšajú nás, aby sme zmýšľali alebo konali zle či stratili vieru v Boha či nenávideli alebo ubližovali ostatným, ktorí sú stvorení na Boží obraz.
Viete vymenovať nejaké vášne? Hnev, nenávisť, sebectvo, žiarlivosť, strach, klamanie, beznádej, chamtivosť, pýcha atď. Cítili ste niekedy nejakú vášeň? Ste si istí?
Vášne sú ako magnety, ktoré sa prilepili na naše srdcia. Naše vášne sú priťahované k hriechu, tak ako je magnet priťahovaný k magnetu.
Keď sa naše vášne priblížia k hriechu, chcú sa k nemu prilepiť ako magnet. Tieto vášne nás ťahajú k hriechu. A čím viac hrešíme, tým väčšia je táto magnetická sila. Niekedy máme pocit, že nedokážeme prestať hrešiť, ale s Božou milosťou dokážeme.
Každý má vášne, dokonca aj svätí. No svätí tvrdo bojovali, aby vášne udržali mimo svojich sŕdc. Nedovolili, aby ich ovládali vášne (Galaťanom 5, 24).
Aj my môžeme nasledovať cestu svätých. Čím viac odolávali hriechu, tým viac ich magnety (vášne) strácali silu ťahať ich do hriechu. Ich vášne si našli iný smer – obrátili svoje vášne, preč od hriechu a smerom k Bohu!“ Potom sa mohli slobodne pohybovať smerom k Bohu. Už neboli otrokmi hriechu (Rimanom 6, 6), ale služobníkmi Boha (Rimanom 6, 22).
Rovnakým spôsobom, keď neustále obraciame svoje srdce k Bohu, nás to už neťahá k hriechu. Hriech sa nás už viac nedrží.
Svätí očistili svoje srdcia od temných vášní, takže do nich mohlo prísť Božie svetlo. Keď do našich sŕdc príde Božie svetlo, dokážeme vidieť, čo je skutočne dôležité a pravdivé. Naše duchovné oko – náš nous – je naplnené svetlom. Nachádzame radosť a pokoj. Potom môžeme obrátiť svoju pozornosť na lásku k Bohu a blížnemu.
Je ťažké udržať našu pozornosť zameranú na Bohu, však? Sme rozptyľovaní. Viete, čo to znamená byť rozptyľovaní? Je to vtedy, keď sa snažíme na niečo sústrediť, ale našu pozornosť púta niečo iné. Stáva sa vám to niekedy? A keď ste v chráme? Keď sa modlíte, stáva sa vám niekedy, že vás niečo rozptyľuje a vy začnete myslieť na niečo iné? Stáva sa to väčšine z nás! Viete prečo? Pretože naša pozornosť, náš nous, je rozptyľovaná. Sme odkláňaní od Boha. Začíname myslieť na niečo, čo naozaj chceme, a zabudneme na Boha. Sme vyrušovaní alebo sa začneme báť a strácame vieru v Boha. Toto je súčasťou choroby z hriechu.
Pamätáte si, ako boli učeníci na loďke a Ježiš v nej spal? Prišla búrka, fúkal prudký vietor a vlny zmietali loďkou. Učeníci sa začali báť a stratili vieru, hoci Ježiš bol priamo s nimi (Matúš 8, 23 – 27).
Teraz teda vieme, čo to znamená byť chorý z hriechu:
Ikona alebo obraz Boha v nás sa stane temným a špinavým.
Oko našej duše, náš nous, je zatemnené a už nevidí Boha ani nepočuje jeho hlas jasne.
Staneme sa naplnení vášňami, „magnetmi“, ktoré sa nás snažia ťahať smerom k hriechu.
A čo je najhoršie, hriech a smrť sa usídľujú v našich dušiach a telách.
Ďalej sa dozvieme, ako nás Boží Syn Ježiš Kristus poskytol liek, aby nás zachránil z toho všetkého a urobil nás znovu zdravými.
Zdroj: Detský katechizmus Milosrdný Samaritán. Preložil o. Ján Krupa
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Milosrdný Samaritán: Druhá lekcia – Pád
