Sobota vzkriesenia Lazára
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Aký je zmysel tohto sviatku?
Veľká Štyridsiatnica sa končí v piatok pred Palmovou nedeľou. Nasledujúce dva dni, v ktorých sa spájajú a prelínajú dva sviatky, Sobota vzkriesenia Lazára a Vstup Krista do Jeruzalema, znamenajú začiatok obdobia Umučenia. Vzkriesenie Lazára (Jn 11, 1 – 14) nie je jediným vzkriesením, ktoré Ježiš vykonal. V evanjeliách nachádzame ďalšie dve epizódy, ktoré sa vzťahujú na vzkriesenie mŕtvych: dcéry Jaira, jedného z predstavených synagógy (Mt 4, 18 – 26; Mk 5, 21 – 43; Lk 8, 40 – 56) a syna vdovy z Naimu (Lk 7, 11 – 17).
Vzkriesenie Lazára, ktoré bezprostredne predchádza vzkrieseniu Pána, sa tak stáva predzvesťou/predobrazom nášho spoločného vzkriesenia a zároveň je očakávaným dôsledkom vzkriesenia Krista. Ježiš očakáva Lazárovu smrť, aby bol oslávený a aby sa zjavila moc prichádzajúceho Božieho kráľovstva, do ktorého ľudia patria v premenenej skutočnosti. Martu, ktorá oplakáva smrť svojho už štyri dni pochovaného brata, Ježiš ubezpečuje: Lazár vstane tu a teraz. „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.“ A nalieha na jej vieru, aby mohol urobiť zázrak: „Ak uveríš, uvidíš Božiu slávu.“ A pred Máriou, ktorá mu v zúfalstve vyčíta jeho neprítomnosť: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel“, je Ježiš rozrušený a plače.
Toto je jediné evanjeliové rozprávanie o Pánovom plači, v ktorom sa v dojatí a smútku nad stratou priateľa prejavuje celé jeho človečenstvo a zároveň jeho božstvo, ktoré víťazí nad smrťou. V navrátení života Lazárovi pred zástupom Židov zhromaždených pred hrobom Ježiš zjavuje, ako Otec koná v Synovi a so Synom prostredníctvom pôsobenia Ducha: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí ľudí, aby uverili, že si ma ty poslal.“
Odkedy sa slávi tento sviatok?
Ako nám podrobne rozpráva Egeria vo svojom „Diári cesty“ (4. storočie), tento sviatok sa slávil v Jeruzaleme za účasti veľkého počtu ľudí, ktorí sa spolu s biskupom vydali v sprievode do Lazarium, t. j. do Betánie. Cestou sa všetci zastavili pri chráme, kam podľa tradície šla Mária, aby sa stretla s Ježišom. Po prednesení hymnov, modlitieb a prečítaní evanjeliového úryvku, ktorý pripomína túto udalosť, všetci dostanú požehnanie a pokračujú do Betánie, kde sa spievajú ďalšie hymny a prednášajú sa čítania, ktoré sú vhodné pre daný deň a miesto. Vo chvíli rozlúčky sa ohlási Pascha, a to práve preto, aby sa, ako ukazuje evanjeliový príbeh, zdôraznila úzka súvislosť medzi vzkriesením Lazára a Kristovou Paschou.
Ako ikonografia predstavuje tento sviatok?
Ikonografické zobrazenie tohto sviatku sa nachádza už v katakombách, takže pochádza z prvých storočí kresťanskej éry. Ikona nie je jednoduchou transpozíciou evanjeliového príbehu, ale možno na nej vidieť aj ďalšie zaujímavé prvky. Hornej časti scény dominujú dva horské masívy, na ktorých sútoku sa týči mesto. Pravdepodobne ide o Betániu, ale účelom zobrazenia je ukázať, že scéna sa odohráva mimo hradieb. Vidno aj dve skupiny ľudí: za Pánom je skupina apoštolov, v oblasti pohoria naľavo sa zdá, že vychádzajú zo skalnej štrbiny. Sú to osvietení, tí, ktorí počuli Pánovo slovo, ktorí vyšli z jaskyne smrti, aby vstali s Kristom. Druhou skupinou sú Židia, ktorí vyšli z mesta a s úžasom hľadia na Ježiša, pričom Lazára takmer ignorujú.
V strede scény dominujú dvaja protagonisti, Kristus a Lazár, umiestnení oproti sebe. Kristus má vystretú pravú ruku a prikazuje Lazárovi „poď von“ a prítomným, aby mu odstránili ovinadlá. Predstavuje akýsi predel medzi apoštolmi a zástupom Židov, z ktorých niektorí zoči-voči tomu, čo Ježiš urobil, z toho vyvodili skôr prvok odsúdenia než znamenie spásy a všetko oznámili farizejom, ktorí spolu s veľkňazmi zhromaždenými v synedriu nariadili Pánovu smrť: „Tento človek robí mnohé znamenia. Ak ho necháme tak, uveria v neho všetci, prídu Rimana a zničia nám i toto miesto i národ“ (Jn 11, 47 – 48). V popredí, sklonené pri Pánových nohách, možno rozoznať postavy Marty a Márie, sestier Lazára.
Aké posolstvo prináša toto tajomstvo pre môj život?
Dnešný sviatok nám všetkým prináša významné posolstvo: smrť nemala prevahu nad mladým Lazárom. Jeho telo, pochované už štyri dni a už sa rozkladajúce, ožíva, vstáva z mŕtvych v akomsi novom stvorení a odieva sa do nádhery a radosti Paschy. Kameň, ktorý uzatvára Lazárov hrob, sa odvalí, podobne ako kameň, ktorý zapečaťuje Kristov hrob. Pán vie robiť svoje zázraky, aby sa Božia sláva stala zjavnou, ale je to aj viera, ktorá všetko umožňuje človeku. Marta a Mária nás to učia.
Zdroj: Eparchia di Lungro degli Italo-Albanesi dell’Italia continentale: Mistagogia della vita cristiania, L’Anno liturgico bizantino, Lungro 2019. Z taliančiny preložil o. Ján Krupa.
Zdroj obrázka: http://www.orthodoxcharleston.org/events/2016/4/23/lazarus-saturday
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Druhá nedeľa po Pasche – o TomášoviAlexander Schmemann: Svätý štvrtok
