Päťdesiatnica: Zostúpenie Svätého Ducha (Thomas Hopko)

od autora: Ján Krupa · 18 mája, 2024

Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu

V Starom zákone bola Päťdesiatnica sviatkom, ktorý sa slávil na päťdesiaty deň po Pasche. Zatiaľ čo sviatok Paschy slávil exodus Izraelitov z egyptského otroctva, Päťdesiatnica slávila Božie darovanie desiatich prikázaní Mojžišovi na vrchu Sinaj.

V Novej zmluve Mesiáša nadobúda udalosť Paschy nový zmysel ako slávenie Kristovej smrti a zmŕtvychvstania, „exodu“ človeka z tohto hriešneho sveta do Božieho kráľovstva. A v Novej zmluve aj sviatok Päťdesiatnice je naplnený a urobený nanovo príchodom „nového zákona“, zoslaním Svätého Ducha na Kristových učeníkov.

Keď nadišiel deň Päťdesiatnice, všetci boli spolu na tom istom mieste. Tu sa odrazu strhol z neba hukot, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom sedeli. Ukázali sa im akoby ohnivé jazyky rozdelené tak, že na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Svätý Duch a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť… (Sk 2, 1 – 4).

Svätý Duch, ktorého Kristus prisľúbil svojim učeníkom, prišiel v deň Päťdesiatnice (Jn 14,26; 15,26; Lk 24,49; Sk 1,5). Apoštoli dostali „moc z výsosti“ a začali kázať a svedčiť o Ježišovi ako o vzkriesenom Kristovi, Kráľovi a Pánovi. Tento moment sa tradične nazýva dňom zrodu Cirkvi.

V liturgických obradoch sviatku Päťdesiatnice sa slávi príchod Svätého Ducha spolu s plným zjavením božskej Trojice: Otca, Syna a Svätého Ducha. Plnosť Božstva sa zjavuje príchodom Ducha k človeku a cirkevné hymny slávia toto zjavenie ako záverečný akt Božieho sebazjavenia a sebadarovania svetu a jeho stvoreniu. Z tohto dôvodu sa Nedeľa Päťdesiatnice v pravoslávnej tradícii nazýva aj Deň Trojice.

Často sa v tento deň umiestňuje do stredu chrámu ikona Svätej Trojice – najmä ikona troch anjelských postáv, ktoré sa zjavili Abrahámovi, praotcovi kresťanskej viery. Táto ikona sa používa spolu s tradičnou ikonou Päťdesiatnice, ktorá zobrazuje ohnivé jazyky vznášajúce sa nad Máriou a dvanástimi apoštolmi, pôvodným prvoobrazom Cirkvi, ktorí sedia v jednote a obklopujú symbolický obraz „kozmu“, sveta.

Na Päťdesiatnicu máme konečné naplnenie poslania Ježiša Krista a základný začiatok mesiášskeho veku Božieho kráľovstva, ktoré je mysticky prítomné na tomto svete v Mesiášovej Cirkvi. Z tohto dôvodu je päťdesiaty deň začiatkom éry, ktorá presahuje obmedzenia tohto sveta, pričom číslo päťdesiat v židovskej a kresťanskej mystickej zbožnosti znamená večné a nebeské naplnenie: sedem krát sedem plus jeden.

Preto sa Päťdesiatnica nazýva apokalyptickým dňom, čo znamená deň konečného zjavenia. Nazýva sa aj eschatologickým dňom, čo znamená deň konečného a dokonalého konca (v gréčtine eschaton znamená koniec). Lebo keď príde Mesiáš a priblíži sa Pánov deň, začnú sa „posledné dni“, v ktorých „Boh vyhlasuje: … vylejem svojho Ducha na každé telo“. Na toto starobylé proroctvo sa odvoláva apoštol Peter v prvej kázni kresťanskej Cirkvi, ktorá bola prednesená v prvú Nedeľu Päťdesiatnice (Sk 2, 17; Joel 2, 28 – 32).

Opäť treba poznamenať, že sviatok Päťdesiatnice nie je len slávením udalosti, ktorá sa odohrala pred stáročiami. Je to slávenie toho, čo sa musí diať a deje s nami v Cirkvi dnes. My všetci sme zomreli a vstali z mŕtvych spolu s Mesiášom – Kráľom a všetci sme dostali jeho najsvätejšieho Ducha. Sme chrámami „Svätého Ducha“. Boží Duch prebýva v nás (Rim 8; 1 Kor 2 – 3, 12; 2 Kor 3; Gal 5; Ef 2 – 3). My sme svojím vlastným členstvom v Cirkvi dostali „pečať daru Svätého Ducha“ vo sviatosti myropomazania. Päťdesiatnica sa stala nám.

Božská liturgia Päťdesiatnice pripomína náš krst v Krista, pričom tento verš z listu Galaťanom opäť nahrádza Trojsvätý hymnus. Osobitné verše zo žalmov nahrádzajú aj obvyklé antifónne žalmy liturgie. Čítania z apoštola a evanjelia hovoria o príchode Ducha k ľuďom. Kondák spieva o zvrátení udalosti Babylonskej veže, keď Boh zjednocuje národy do jednoty svojho Ducha. Tropár zvestuje zhromaždenie celého vesmíru do Božej siete prostredníctvom pôsobenia inšpirovaných apoštolov.

Hymny „Kráľ nebeský“ a „Videli sme pravé svetlo“ sa spievajú prvý raz od Paschy a zvolávajú Svätého Ducha, aby „prišiel a prebýval v nás“, a ohlasujú, že „sme prijali nebeského Ducha“. Chrám je vyzdobený kvetmi a zeleným letným lístím, aby sa ukázalo, že Boží božský dych prichádza ako „životodarný Duch“ obnoviť celé stvorenie. V hebrejčine je to isté slovo pre Ducha, dych a vietor – ruah.

Požehnaný si, Kriste, náš Bože, ktorý si ukázal rybárov ako najmúdrejších, keď si na nich zoslal Svätého Ducha: skrze nich si vtiahol svet do svojej siete. Priateľ človeka, sláva tebe. (tropár).

Keď zostúpil Najvyšší a pomiešal jazyky, rozdelil národy. Keď však rozdelil ohnivé jazyky, všetkých povolal k jednote. Preto jedným hlasom oslavujeme Presvätého Ducha! (Kontakion).

Veľká večiereň na Päťdesiatnicu večer obsahuje tri dlhé modlitby, pri ktorých veriaci po prvý raz od Paschy pokľaknú. Pondelok po Päťdesiatnici je v Pravoslávnej cirkvi sviatkom Svätého Ducha a nedeľa po Päťdesiatnici je sviatkom Všetkých svätých.

Je to logická liturgická postupnosť, keďže príchod Svätého Ducha sa v ľuďoch napĺňa tým, že sa stávajú svätými, a to je samotný cieľ stvorenia a spásy sveta.

„Lebo ja, Pán, som váš Boh! Posväťte sa a buďte svätí, lebo ja som svätý!“ (Lv 11, 44 – 45, 1 Pt 1, 15 – 16). „No rovnako, ako je svätý ten, čo vás povolal, aj vy buďte svätí v celom svojom počínaní. Veď je napísané: Buďte svätí, lebo ja som svätý! (1 Pt 1, 15 – 16).

Zdroj: https://www.oca.org/orthodoxy/the-orthodox-faith/worship/the-church-year/pentecost-the-descent-of-the-holy-spirit Z angličtiny preložil o. Peter Sahajda. Lektoroval o. Ján Krupa

Zdroj obrázka: https://www.orthodoxroad.com/pentecost-icon-explained/