Začiatok času milosti (1. september)
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
V modernom veku sa svet dohodol na jednom občianskom kalendári, ktorý vznikol pred stáročiami v západnej Európe. Mnohí z nás si uvedomujú, že niektoré skupiny si predsa len uchovávajú väzby s ich historickými kalendármi. Napríklad Číňania a Vietnamci usporadúvajú svoje vlastné oslavy príchodu nového roka podľa svojich starobylých kalendárov, obvykle koncom zimy. Islamský nový rok sa môže začať v ktorýkoľvek deň od polovice októbra do polovice decembra. A židovský nový rok, Roš ha-šana, sa pravidelne začína v septembri.
Od druhej polovice piateho storočia (pravdepodobne v roku 462) Byzantská ríša stanovila 1. september ako prvý deň nového roka. Byzantský liturgický rok bol usporiadaný podľa tohto kalendára a 1. september zostane prvým dňom nášho liturgického roka. Cyklus veľkých sviatkov cirkvi sa začína v septembri sviatkom Narodenia Bohorodičky (8. september) a uzatvára sa v auguste sviatkom jej Zosnutia (15. august).
Hoci súčasný občiansky kalendár v Spojených štátoch amerických sa začína 1. januára, mnohé tamojšie verejné inštitúcie začínajú svoj rok v skutočnosti tiež v septembri. Kongres a súdy, školský rok, divadelná a koncertná sezóna, zbierky finančných prostriedkov a ďalšie občianske podujatia, ktoré boli počas leta pozastavené, opätovne štartujú až po Sviatku práce. Možno mali Židia a Byzantínci predsa len pravdu.
Indiktion
Prvý deň cirkevného roka sa nazýva Indiktion. Pôvodne sa týmto slovo označoval začiatok cyklu vyrubovania daní v Rímskej ríši, neskôr však začalo znamenať začiatok cyklu vo všeobecnejšom zmysle a dodnes ho možno nájsť v právnych alebo oficiálnych dokumentoch. A tak v roku 2011 pápež Benedikt XVI. vydal oficiálny list „Pre Indiktion [t. j. Začiatok] Roku viery“. Takže nazývať 1. september Indiktion jednoducho znamená, že je to začiatok nového cyklu sviatkov, pôstov a ostatných slávení našej cirkvi.
V tento deň sa v byzantských chrámoch číta evanjelium o začiatku Kristovho verejného pôsobenia, ako je zaznamenané v Evanjeliu podľa Lukáša (4, 16 – 22). Po prečítaní proroctva o Mesiášovi v knihe proroka Izaiáša (61, 1 – 2) Pán poviem svojim poslucháčom: „Dnes sa splnilo toto Písmo.“ Mesiáš je blízko: Boží plán je v pohybe.
„Rok sveta“
Menej známym aspektom byzantského kalendára je to, že 1. september 2023 je prvým dňom roku 7532! Od roku 691 do roku 1728 sa byzantské cirkvi riadili systémom datovania rokov od stvorenia sveta podľa výpočtov v starozákonnej knihe Genezis (AM, Anno Mundi, „Rok sveta“). V roku 1700 počas svojej westernizácie Ruska cár Peter Veľký nahradil byzantskú éru vo svojej ríši západokresťanskou érou. O niekoľko rokov neskôr tak urobil aj Konštantínopolský patriarchát a všetky cirkvi v Osmanskej ríši. Oficiálne dokumenty Ekumenického patriarchátu, Hory Athos a niektorých ďalších východných cirkevných orgánov môžu naďalej uvádzať dátum byzantskej éry spolu s dátumom podľa kresťanskej éry (podľa nášho letopočtu).
Modlitba za životné prostredie
V starozákonnej knihe Genezis vyrozprávaný príbeh stvorenia, na ktorom bola založená byzantská éra, dal vzniknúť novému vyjadreniu v modernom veku. V roku 1989 ekumenický patriarcha Demetrios ustanovil 1. september ako Deň modlitby za ochranu životného prostredia. Vyzval na „modlitby a prosby k Stvoriteľovi všetkého ako vďakyvzdanie za veľký dar stvorenia a zároveň ako prosbu za jeho ochranu a spásu“.
Patriarcha poznamenal, že moderná spoločnosť si osvojila taký prístup k okolitému svetu okolo nás, ktorý je založený na filozofii popierajúcej existenciu Boha Stvoriteľa. Keďže v tejto filozofii neexistuje Boh, neexistuje dôvod považovať stvorenie za Boží dar. A keďže v tejto materialistickej filozofii neexistuje vyšší život než ten fyzický, nie je užitočné asketické úsilie: používať dary zeme šetrne a vždy s ohľadom na potreby tých, ktorí majú menej. Slovami patriarchu: „Bohužiaľ, v našich dňoch ľudstvo pod vplyvom extrémneho racionalizmu a egocentrizmu stratilo zmysel pre posvätnosť stvorenia a správa sa ako jeho svojvoľný vládca a hrubý narušovateľ. Namiesto eucharistického a asketického ducha, v ktorom Pravoslávna cirkev po stáročia vychovávala svoje deti, dnes pozorujeme narušovanie prírody nie v záujme uspokojovania základných ľudských potrieb, ale v záujme nekonečnej a neustále sa zväčšujúcej túžby a žiadostivosti človeka, a toto je podporované prevládajúcou filozofiou konzumnej spoločnosti.“
Patriarcha tvrdí, že kresťania by mali pristupovať k hmotnému stvoreniu s eucharistickým duchom, t. j. s postojom vzdávania vďaky, uznávajúc, že stvorenie je Božie a je nám dané z Božej milosti. Mali by sme ho používať v asketickom duchu, t. j. podľa našich skutočných potrieb, a nie vedení túžbou hromadiť alebo predstihnúť ostatných. Asketický duch vníma našu hojnosť ako darovanú, aby sme ju mohli používať pre konanie dobra ľuďom v núdzi.
Nedávno rímsky pápež František vyjadril podobné pocity, keď sa prihovoril davu na vatikánskom Námestí svätého Petra. Súčasnú spoločnosť označil za „kultúru plytvania“, a tým sa pripodobnil k tým, ktorí hovoria o spoločnosti vyhadzovania. „Táto kultúra plytvania nás urobila necitlivými dokonca aj voči plytvaniu a likvidácii potravín, a to je ešte zavrhnutiahodnejšie, keď po celom svete, bohužiaľ, mnoho jednotlivcov i rodín trpí hladom a podvýživou,“ povedal pápež.
„Kedysi si naši starí rodičia dávali veľký pozor, aby nevyhadzovali zvyšky jedla. Konzumizmus nás priviedol k tomu, že sme si zvykli na prebytok a každodenné plytvanie jedlom, ktorému niekedy už nedokážeme pripísať spravodlivú hodnotu. Vyhadzovanie jedla je ako krádež zo stola chudobných a hladných.“
Na začiatku nového cirkevného roka si môžeme osvojiť pocity oboch týchto hierarchov tým, že sa na stvorenie, v ktorom žijeme, začneme pozerať ako na Boží dar, ktorý máme používať v duchu jednoduchosti a lásky k druhým.
Modlitby za ochranu stvorenia
Tropár (4. hlas) – Pane a Spasiteľu, ako Boh si slovom priviedol všetky veci k existencii, ustanovil si zákony a neomylne riadiš všetky veci na svoju slávu, na prosby Bohorodičky udržuj v bezpečí a harmónii všetky živly, ktoré držia pohromade zem, a ochraňuj svet.
Kondák (2. hlas) – Svojou všemohúcou silou si stvoril všetko viditeľné i neviditeľné; a tak prosíme tvoju dobrotu, aby si udržiaval v harmónii životné prostredie, ktoré obklopuje Zem.
Ikos – Milujúci Spasiteľ, chválime prejavy tvojej prozreteľnosti a tvoje mnohé spásne sily; pretože s nevýslovnou múdrosťou, poriadkom a harmóniou si ustanovil pre všetky veci zákony a nezmeniteľné nariadenia pre ochranu nás, tvojich kráľovských stvorení. Zachovaj nás, Pane, neotrasene pred každou skazonosnou činnosťou, zmenou a deštrukciou, ako strážca, ochranca a osloboditeľ všetkých vecí zachovaj v nich podstatnú silu a bdej nad životným prostredím, ktoré obklopuje Zem.
Zdroj: https://melkite.org/faith/sunday-scriptures/beginning-a-time-of-grace Z angličtiny preložil o. Ján Krupa Opravené v auguste 2024
Zdroj obrázka: https://www.oca.org/saints/lives/2020/09/01/501-church-new-year
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Liturgický rok podľa byzantskej tradície (1. september)Uloženie pásu presvätej Bohorodičky (31. august)