Prečo uctievame anjelov (8. november)
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Gréckokatolíci dnes oslavujú dobrých anjelov. Urobte si jasno, ako je to s uctievaním anjelov, čo vieme a čo nevieme.
Zhromaždenie k veľvojvodcovi Michalovi a ďalším beztelesným mocnostiam je najvýznamnejším byzantským sviatkom na počesť anjelov. V byzantskom obrade sú anjeli uctievaní na úrovni svätých. Na ich úctu je určený každý pondelok. Špeciálne sviatky majú svätí archanjeli Michal a Gabriel. Najvýznamnejšou liturgickou slávnosťou na počesť anjelov je „Zhromaždenie k veľvojvodcovi Michalovi a ďalším beztelesným mocnostiam“. Koná sa vždy 8. novembra.
Byzantský Východ recipoval učenie o deviatich anjelských chóroch svätého Pseudo-Dionýza Areopagitu († asi 500), ktoré na latinskom Západe prevzal svätý Tomáš Akvinský (†1274): anjeli, archanjeli, tróny, panstvá, kniežatstvá, mocnosti, sily, cherubíni a serafíni.
V bohoslužobných textoch dnešného sviatku sa odzrkadľuje fakt, že v Byzancii bol najrozšírenejší kult archanjela Michala. Nechýbalo uctievanie archanjela Gabriela. Avšak kult archanjela Rafaela sa tu vôbec nepresadil. V hymnoch dnešnej večierne sa nespomína Rafaelovo meno výslovne. Špeciálny sviatok na počesť archanjela Rafaela by sme márne hľadali v byzantskom liturgickom kalendári. A to aj napriek tomu, že boli k dispozícii jasné biblické svedectvá nielen o Michalovi (Daniel 10,21; 12,1; Júdov list 9; Zjavenie 12,7) a Gabrielovi (Daniel 8,15-16; 9,21-22; Lukáš 1,11-13, 19, 26-38), ale aj o Rafaelovi (Tobiáš 3,25; 8,3; 9,6; 11,4.7; 12,15).
Kult archanjela Michala
Kult archanjela Michala bol rozšírený hlavne na západe Malej Ázie. Svätý Michal bol uctievaný ako zázračný uzdravovateľ, ktorého aktivita bola úzko spätá s posvätnými prameňmi: chrám zasvätený Michalovi a svätým anjelom v meste Germia.
Ešte známejší bol Michalov chrám v meste Kolosy, v byzantskom období nazývanom Chonai, kde archanjel Michal vykonal zázrak. Ako hovorí Symeon Metaphrastes, zázrak sa stal krátko po smrti svätých apoštolov Jána a Filipa. V blízkosti liečivého prameňa sladkej vody, v modlitebni zasvätenej svätému Michalovi, žil pustovník Archippos. Diabol a miestni neveriaci sa tajne pripravovali prehradiť rieku, ktorej dve ramená tiekli po oboch stranách prameňa, aby zaplavili prameň a modlitebňu poloslanou vodou. Michal sa zjavil práve včas, aby zatrasením zemou rozštiepil skalu, a tak odklonil rieku a ochránil pustovníka, prameň a kult.
V byzantskom liturgickom kalendári, ktorý používajú aj gréckokatolíci, je „Spomienke na zázrak, ktorý vykonal veľvojvodca Michal v Kolosách, čiže v Chónach“ vyhradený 6. september. V Byzancii bola svätyňa v Chonai hlavným cieľom pútí k archanjelovi Michalovi až do jej zničenia seldžuckými Turkami.
V Konštantínopole a na jeho okolí existovalo vyše dvadsať svätýň archanjela Michala, pričom Byzantínci postavili niektoré z nich už v 6. storočí na podnet cisára Justiniána Veľkého (527 – 565).
Počnúc 9. storočím bol archanjel Michal uctievaný ako veľvojvodca (archistrategos, taxiarchos) nebeského vojska, ktorý prichádza so svojimi oddielmi na pomoc byzantskému vojsku. Zvlášť si ho uctievali cisári, keď začali zastávať pozíciu vojenských vojvodcov. Klasickou vizuálnou podobou tohto Michalovho aspektu bolo jeho zjavenie vo vojenskom odeve pred Jozuem pri dobývaní Jericha. Toto víťazstvo pripisuje Michalovmu zásahu latinské Apparitio S. Michaelis in monte Gargano, ktoré bolo preložené do gréčtiny v 10. storočí.
Na kresťanskom Západe sa kult svätého Michala začal šíriť zo svätyne, ktorá bola postavená na základe zjavenia archanjela Michala 5. mája 492 v Garganskom pohorí (Monte S. Angelo). Až do roku 1960 sa v latinskom obrade slávil 8. mája sviatok Apparitio S. Michaelis archangeli. Podľa nového poriadku z roku 1969 je 29. september spoločným sviatkom archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela.
Kult archanjela Gabriela
V Byzancii sa archanjel Gabriel uctieval spolu s archanjelom Michalom alebo osamote v spojitosti so zvestovaním narodenia Ježiša Krista. Povedomie byzantských veriacich, ktoré sa podpísalo pod odlišnú mieru rozšírenia kultu archanjela Michala a uctievania archanjela Gabriela, jasne odzrkadľujú hymny večernej bohoslužby (večierne):
„Medzi velikánmi archanjelských zborov najviac si vyznamenal Michala. On horlivo plní tvoje príkazy, ó, Slovo Božie, a s pokornou vrúcnosťou ťa ospevuje trojsvätou piesňou.
Predveká Múdrosť ako druhé veľké svetlo [po Michalovi] stvorila teba, Gabriel. Ty si ožiaril celý vesmír účasťou na Božích tajomstvách. Odkryl si nám od vekov skryté veľké Božie pravdy. A mal si účasť na vtelení toho, ktorý nemá telo, ale stal sa človekom, aby nás spasil.“
V byzantskom liturgickom kalendári bezprostredne po sviatku „Zvestovania našej presvätej Vládkyni, Bohorodičke Márii, vždy Panne“ nasleduje 26. marca sviatok „Zhromaždenia k archanjelovi Gabrielovi“. V byzantskom obrade je zvykom, že po hlavnom sviatku sa na ďalší deň oslavujú tí, ktorí sú nejakým spôsobom spätí s práve oslavovanou spásnou udalosťou.
Gabrielova funkcia posla je znázorňovaná pútnickou palicou. Zvykne sa však stvárňovať aj ako oblečený v cisárskom rúchu s glóbusom a žezlom v ruke. A spolu s archanjelom Michalom sprevádza Ježiša Krista alebo Bohorodičku. V Konštantínopole existovalo najmenej päť chrámov alebo kaplniek zasvätených archanjelovi Gabrielovi.
Prečo práve 8. novembra? Nevieme
„Zhromaždenie k veľvojvodcovi Michalovi a ďalším beztelesným mocnostiam“ je zaiste starobylým byzantským sviatkom, ale sotva obstojí tvrdenie, rozšírené medzi pravoslávnymi kresťanmi, že ho zaviedol už Laodicejský koncil (363 – 364). Konciloví otcovia v tridsiatom piatom kánone len korigovali preháňanie v existujúcom kresťanskom kulte anjelov: absolútna úcta patrí výlučne Bohu.
Ťažko obstojí aj tvrdenie, že Byzantínci sa pri voľbe mesiaca inšpirovali vierou v existenciu deviatich chórov anjelov a v tej dobe bol v ich kalendári deviatym mesiacom práve november. V byzantskej tradícii sa liturgický rok začínal odjakživa septembrom. Je pravda, že „november“ v doslovnom preklade znamená „deviaty mesiac“, ale deviatym mesiacom bol iba v starom rímskom kalendári, ktorý sa používal len do roku 153 pred Kristom.
Pri voľbe dňa sa Byzantínci mali inšpirovať biblicky dosvedčeným súvisom medzi „zhromaždením všetkých anjelov“ a „posledným súdom“: „Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy“ (Matúš 25,31). Cirkevní otcovia údajne zvykli označovať súd na konci sveta ako „ôsmy deň“ (po siedmich dňoch stvorenia).
Publikované v denníku Postoj o. Ján Krupa
Zdroj obrázka: https://www.byzantinemuseum.gr/en/permanentexhibition/byzantine_world/the_final_flowering/?bxm=1353
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Zhromaždenie k beztelesným mocnostiam (8. november)Náš prepodobný otec a vyznávač Teodor Studitský (11. november)
