Nedeľa po Narodení Pána
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
V Európe sedemnásteho storočia sa stala populárnou úcta k Ježišovi, Márii a Jozefovi ako „svätej rodine“.
Vznikla v Novom Francúzsku (ide o francúzske územia, ktoré sa dnes nachádzajú v Kanade a USA). Následne sa táto úcta rozšírila do západnej Európy.
Propagovala sa s cieľom poskytnúť novovznikajúcej strednej triede vzor „kresťanského rodinného života“.
Sväté písmo zdôrazňuje, že Ježiš, Mária a Jozef neboli rodinou v bežnom zmysle slova.
Napríklad Matúš poukáže na to, ako anjel Jozefovi prikáže: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do Egypta“ (Mt 2, 13).
Komentátori si všimli, že Matúš nepovedal: „vezmi svoju ženu a svojho syna.“
Na kresťanskom Východe sa zachovala biblickejšia perspektíva: Ježiš je vtelený Boží Syn a Mária je Bohorodička, ktorá porodila Boha pôsobením Svätého Ducha. „Božiu rodinu“ tvorí Boh a jeho adoptované deti.
Ako píše svätý Pavol Galaťanom:„Skrze vieru v Kristovi Ježišovi ste všetci Božími synmi. Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli“ (Gal 3, 26 – 29).
Táto biblická „Svätá rodina“ teda nie je o rodinných hodnotách strednej triedy, ale o zbožštení, o účasti všetkých veriacich na Božom živote.
Keďže sme zjednotení s Kristom, máme účasť na jeho božskej prirodzenosti.
A čo svätý Jozef?
V cirkvách byzantského obradu sa v nedeľu po Vianociach spomína svätý Jozef medzi Kristovými blízkymi príbuznými spolu s kráľom Dávidom, Kristovým predkom.
Treťou dnes pripomínanou postavou je Jakub, ktorého svätý Pavol nazýva „Pánovým bratom“ (Gal 1, 19).
V evanjeliách sa Jozef objavuje len ako postava v rozprávaní o Kristovom počatí a detstve.
Toto viedlo komentátorov k predpokladu, že Jozef zomrel skôr, ako Ježiš začal svoje verejné pôsobenie.
Mohli by o Ježišovi jeho susedia povedať: „Vari to nie je tesár, syn Márie…“ (Mk 6, 3), keby Jozef ešte žil?
Evanjelisti starostlivo hovoria alebo aspoň vyvodzujú, že Jozef nie je Ježišovým otcom.
V Ježišovom rodokmeni Matúš starostlivo uviedol, že Ježiša nesplodil Jozef. Opísal ho ako „manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus“ (Mt 1, 16).
Jakub, Pánov brat
Dvaja z Dvanástich, čiže z Ježišových najbližších nasledovníkov, sa volali Jakub.
Jakub, ktorého si dnes pripomíname, nebol jedným z nich.
Nášho Jakuba opisuje Markovo evanjelium ako jedného z Ježišových bratov (porov. Mk 6, 3).
To, aký je vzťah Jakuba k Pánovi, je predmetom mnohých diskusií a sporov medzi kresťanmi vo všetkých vekoch.
Niektoré rané sekty zastávali názor, že Jakub bol skutočným pokrvným bratom Ježiša, synom Jozefa a Márie.
Svätý Hieronym trval na tom, že Mária bola vždy panna, a učil, že Jakub bol Ježišovým bratrancom, pričom „brat“ tu znamená „príbuzný“.
Na kresťanskom Východe je bežnejšie učenie – zaznamenané v Jakubovom protoevanjeliu z druhého storočia –, že Jakub je starším nevlastným bratom Ježiša, Jozefovým synom z predchádzajúceho manželstva.
Preto sa na ikonách často zobrazuje dospievajúci Jakub, ktorý pomáha Jozefovi pri úteku do Egypta.
V evanjeliách sa píše, že Ježišova rodina bola spočiatku skeptická, keď začal svoje verejné pôsobenie. Nepatrili medzi jeho učeníkov (porov. Matúš 12, 46 – 50).
Nie je dôvod myslieť si, že Jakubova reakcia na Ježiša bola iná než reakcia jeho ostatných príbuzných.
Svätý Pavol nám dáva prvé náznaky, že tieto veci sa mali radikálne zmeniť. Uvádza, že zmŕtvychvstalý Kristus sa zjavil Jakubovi (porov. 1 Kor 15, 7), a tým ho urobil, podobne ako Dvanástich a ženy, očitým svedkom vzkriesenia.
Pravdepodobne vtedy Jakub a zvyšok jeho rodiny prijali Ježiša ako Mesiáša.
Skutky svätých apoštolov (1, 14) ich zaraďujú medzi Ježišových učeníkov v hornej sieni po Ježišovom Nanebovstúpení.
Jakub a ostatní Ježišovi príbuzní boli rýchlo zaradení medzi popredných členov Cirkvi (porov. 1 Kor 9, 5).
Jakub ako najstarší z bratov bol pravdepodobne hlavou rodiny a tak sa logicky stal vodcom Jeruzalemskej cirkvi.
Peter a ostatní z Dvanástich boli „apoštoli“ – vyslaní do celého sveta –, zatiaľ čo Jakub zostal v centre miestneho spoločenstva.
V Skutkoch svätých apoštolov Jakub figuruje ako hlava miestnej cirkvi, ako popredný predstaviteľ domácich veriacich, ktorí pochádzajú zo židovstva. Z tohto dôvodu začal byť uctievaný ako „prvý biskup“ Jeruzalema.
Podľa spomienok z konca druhého storočia, ktoré cituje historik Euzébius, bol svätý Jakub umučený davom v Jeruzaleme za ohlasovanie, že Ježiš je Mesiáš: „Jeden z davu, valchovač, vzal palicu, ktorou vytĺkal šaty, a udrel ňou hlavu spravodlivého Jakuba. Taká bola jeho mučenícka smrť.“
Liturgia svätého Jakuba
V niektorých byzantských chrámoch sa raz alebo dvakrát do roka slúži liturgia svätého Jakuba.
Je to forma starobylej jeruzalemskej liturgie s neskoršími doplnkami, ktorá sa používala v Antiochijskej cirkvi počas väčšiny prvého tisícročia.
Nakoniec ju nahradil konštantínopolský obrad.
Zdroj: https://melkite.org/faith/sunday-after-nativity
Zdroj obrázka: https://fatherfladerblog.com/tag/trust-in-god/
Zachejovo obrátenie: Stretnutie dvoch hľadaníNedeľa pred Narodením Pána
