Mikuláš Divotvorca
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
„Supersvätec“ (K. Onasch), v ktorom „Cirkev vidí… zosobnenie pastiera, svojho obrancu a príhovorcu“ (L. Ouspensky).
Prijímaný príbeh svätého Mikuláša Divotvorcu je splynutím Mikuláša Mýrskeho zo 4. storočia a historického Mikuláša Sionského zo 6. storočia († 564).
Kult Mikuláša Sionského bol dobre etablovaný na konci 6. storočia, čomu pomohol jeho Život, napísaný čoskoro po jeho smrti učeníkom. Tomuto igumenovi monastiera Svätý Sion a neskoršiemu biskupovi Pinary patria obľúbené zázraky narodenia, rúbanie cyprusu, zázraky na mori a mnohé uzdravenia.
Spomenutý Život je príkladom „prízemnej zbožnosti“ (I. Ševčenko) a je vymodelovaný podľa Nového zákona a žalmov. Jeho historickú vierohodnosť čiastočne potvrdzujú jeho detaily, ktoré zaiste odrážajú znalosť podrobných monastierskych záznamov z prvej ruky. Uveďme napríklad množstvo volov, ktoré Mikuláš nariadil zabiť, aby nakŕmil obyvateľstvo po čiernom more v rokoch 541 – 2.
Spomenutý Život sa zmieňuje aj o skoršom svätom Mikulášovi, ktorý mal pobrežnú svätyňu v Mýre alebo v jej blízkosti. Malý kult tohto skoršieho svätca v 6. storočí bol od 10. storočia pohltený kultom Mikuláša Sionského – rozdiel medzi týmito dvoma svätcami sa stieral rozsiahlymi výpožičkami byzantských hagiografov z neskoršieho Života v prospech svätého Mikuláša Mýrskeho.
Najstaršou známou správou o Mikulášovi Mýrskom je pravdepodobne Vita per Michaelem z 10. storočia, aj keď izolované príbehy sa objavujú skoršie. Eustratios Konštantínopolský (koniec 6. storočia) uvádza príbeh falošne obvinených generálov, ale terminológia knihy O dani naznačuje ako dobu spísania 9. alebo 10. storočie.
Ikony tohto svätca často obsahujú dva medailóny Krista a Bohorodičky, ktoré narážajú na prítomnosť svätého Mikuláša na Nicejskom koncile v roku 325. Hovorí sa, že nahnevaný Mikuláš dal facku Áriovi, čo malo za následok, že Mikuláša suspendovali z biskupskej služby a odňali mu jej atribúty – evanjeliár a omofor. Na ikonách Kristus a Bohorodička vracajú tieto predmety Mikulášovi, odrážajú ich vzhľad v snoch cisárovým radcom, ktorí obhajujú Mikulášovo prinavrátenie do služby. Táto udalosť, a tiež jeho zjavenia sa Konštantínovi I. († 337) vo videní v prospech troch generálov a sen, v ktorom Mikuláš dostane chryssobul oslobodzujúci mesto Mýra od daní, situujú jeho činnosť na začiatok 4. storočia. Avšak neexistujú nijaké historické dôkazy o takomto biskupovi alebo nejaký oficiálny písomný záznam o jeho prítomnosti na koncile.
Odhliadnuc od otázok historickosti, v dobe ikonografického zobrazenia títo dvaja svätci splynuli do Mikuláša Divotvorcu, ktorého zázraky počas jeho života a po ňom vytvorili mimoriadny cyklus ikon. H. Maguire pripisuje obrovskú Mikulášovu popularitu – od 12. storočia hneď po Bohorodičke – tomu, že bol „do istej miery všestranným človekom“. Mnohé, často všedné zázraky, zobrazované v úsporných ikonografických detailoch, dovoľujú širokú škálu príhovorných modlitieb zo strany patróna námorníkov, učencov a študentov, obchodníkov, vydatých žien, bankárov, zlodejov a pästiarov.
Pôvodne publikované v The encyclopedia of eastern orthodox christianity. Autorka: Maria Gwyn McDowellová. Z angličtiny preložil o. Ján Krupa
Zdroj obrázku:
Pozrite aj články na Postoj.sk https://www.postoj.sk/autor/jan-krupa
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Nepoškvrnené počatie blahoslavenej Panny MárieSvätec v tieni svätého Mikuláša
