Uctime si svätých apoštolov (29. jún)
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Apoštolský pôst, ktorý sme práve zavŕšili, vedie k dvom sviatkom v našej cirkvi: Svätí, slávni a všechválni najvyšší apoštoli Peter a Pavol (29. jún) a Zbor svätých, slávnych a všechválnych dvanástich apoštolov (30. jún). V tento druhý deň sa schádzame na ďalšom zhromaždení (synaxis), a to na počesť Dvanástich, Kristových spoločníkov, ktorí sa stali základnou skupinou, okolo ktorej bola vybudovaná raná Cirkev. Ako napísal svätý Irenej Lyonský: „Od nikoho iného sme sa nedozvedeli plán našej spásy než od tých, prostredníctvom ktorých k nám prišlo evanjelium, ktoré oni kedysi verejne hlásali a neskôr nám z Božej vôle odovzdali vo Svätom písme, aby bolo základom a pilierom našej viery“ (Adversus haereses 3, 1, 1).
Nový zákon zaznamenáva, že prví kresťania sa snažili nahradiť Judáša, ktorý odpadol. Svätý Peter načrtol vlastnosti potrebné pre apoštola: „Treba teda, aby sa z týchto mužov, čo boli s nami celý čas, keď medzi nami žil Pán Ježiš, počnúc Jánovým krstom až do dňa, keď bol od nás vzatý, aby sa jeden z nich stal s nami svedkom jeho zmŕtvychvstania“ (Sk 1, 21. 22). Aby sa teda niekto mohol stať jedným z Dvanástich, musel byť svedkom celého verejného pôsobenia Pána Ježiša a jeho zmŕtvychvstania.
Navrhli dvoch mužov, ktorí spĺňali tieto požiadavky: „Jozefa, ktorý sa volal Barsabáš, s prímením Justus, a Mateja“ (v. 23). Ani jeden z týchto mužov sa nespomína menom v nejakom z evanjelií. Pravdepodobne patrili medzi Sedemdesiatich, druhý stupeň Pánových nasledovníkov, ktorých si naša cirkev pripomína 4. januára: Zbor svätých sedemdesiatich apoštolov.
Dvanásť alebo viac?
Šesť z Dvanástich sa spomína vo všetkých štyroch evanjeliách a v Skutkoch apoštolov: Peter, Andrej, Jakub, Ján, Filip a Tomáš. Niekoľko ďalších sa spomína v niektorých z novozákonných spisov: Bartolomej, Matúš, Jakub, syn Alfejov, Lebeus, zvaný Tadeáš, Šimon Kanaánsky (Horlivec), Júda, syn Jakubov, Natanael a mýtnik Lévi.
A navyše svätý Pavol je uvádzaný medzi Dvanástimi, hoci jeho svedectvo bolo o zmŕtvychvstalom Kristovi (porov. Sk 9, 1 – 9).
Niektorí komentátori povedali, že niektoré z „dodatočných“ mien sú alternatívne mená tých istých ľudí, ako napríklad mýtnik Matúš/Lévi a Judáš (Júda)/Lebeus, zvaný Tadeáš. Mnohí Židia v tom čase mali grécke alebo latinské mená, ako aj svoje rodinné mená, ktoré boli hebrejského alebo aramejského pôvodu.
Iní povedali, že Dvanásti bolo v kultúre, ktorá vytvorila Sväté písmo, symbolické číslo, ktoré predstavovalo dokonalosť alebo zavŕšenie. Ďalší uvádzajú nasledovné vysvetlenie: Dvanásti boli v skutočnosti svedkami o dvanástich kmeňoch Izraela, zatiaľ čo Pavol bol apoštolom pohanov.
Čo je apoštolská postupnosť?
Staroveké cirkvi sa snažili zaručiť apoštolský pôvod a autoritu svojho kázania používaním výrazu apoštolská postupnosť. V podstate to znamenalo, že určitá cirkev alebo skupina kresťanov učila to, čo učili apoštoli, a praktizovala to, čo robili apoštoli. Podobne sa spojenie miestnej cirkvi s apoštolmi manifestovalo spojením jej biskupa s osobou apoštolov.
Spočiatku to znamenalo, že biskup poznal nejakého apoštola a/alebo bol ním vyučovaný. Ako napísal svätý Irenej o svätom Polykarpovi v druhom storočí: „Aj Polykarp bol nielen poučovaný apoštolmi a rozprával sa s mnohými, ktorí videli Krista, ale bol aj apoštolmi v Ázii ustanovený za biskupa cirkvi v Smyrne, ktorého som aj ja vídaval v ranej mladosti, lebo sa zdržal [na zemi] veľmi dlho, a keď ako veľmi starý muž slávne a veľmi šľachetne podstúpil mučenícku smrť, odišiel z tohto života, pričom vždy učil to, čo sa naučil od apoštolov a čo Cirkev odovzdala a čo jediné je pravdivé. O týchto veciach svedčia všetky ázijské cirkvi, ako aj tí muži, ktorí nastúpili po Polykarpovi až do dnešných čias“ (Adversus haereses 3, 3, 4).
Časom sa apoštolská postupnosť začala chápať tak, že miestnu cirkev založil jeden z pôvodných apoštolov a medzi ním a súčasným biskupom existuje neprerušená reťaz. Tento materialistický prístup sa sústredil viac na materiálnu postupnosť hierarchu než na postupnosť učenia. A tak rímsky pápež bol považovaný za nástupcu Petra a Pavla a alexandrijský pápež za nástupcu svätého Marka Evanjelistu.
Žiak svätého Ireneja, známy ako Pseudo-Hippolyt, zhrnul tradíciu svojej cirkvi nasledovne:
Peter kázal evanjelium v Ponte, Galácii, Kapadócii, Betánii, Itálii a Ázii a potom ho Nero ukrižoval v Ríme hlavou dolu, ako si on sám želal takto trpieť.
Andrej kázal Skýtom a Trákom a bol ukrižovaný, zavesený na olivovníku, v achájskom meste Patras a tam ho aj pochovali.
Jána v Ázii kráľ Domicián vyhnal na ostrov Patmos, na ktorom aj Ján napísal svoje evanjelium a mal apokalyptické videnie; za Trajána zosnul v Efeze, kde hľadali jeho pozostatky, ale nenašli ich.
Jánovho brata Jakuba, keď kázal v Judsku, nechal tetrarcha Herodes sťať mečom a pochovať ho tam.
Filip kázal vo Frýgii a za Domiciána bol ukrižovaný v Hierapolise hlavou dolu a tam ho aj pochovali.
Bartolomej kázal Indom, ktorým dal aj evanjelium podľa Matúša, ukrižovali ho hlavou dolu a pochovali v Allanume, meste Veľkej Arménie.
Matúš napísal evanjelium v hebrejskom jazyku, zverejnil ho v Jeruzaleme a zosnul v Hierese, mestečku v Partii.
Tomáš kázal Partom, Médom, Peržanom, Hyrkáncom, Baktrijcom a Margiáncom a v Kalamene, indickom meste, ho prebodli borovicovými kopijami do štyroch údov tela a pochovali.
Jakuba, syna Alfejovho, keď kázal v Jeruzaleme, ukameňovali Židia a pochovali ho tam vedľa chrámu pochovali.
Júda, ktorý je nazývaný aj Lebeus, kázal ľudu v Edesse a v celej Mezopotámii a zomrel v Berite a tam ho aj pochovali.
Šimon Horlivec, syn Kleopása, nazývaný aj Júda, sa stal biskupom Jeruzalema po Jakubovi Spravodlivom, a zosnul vo veku 120 rokov a tam ho pochovali.
Matej, ktorý bol jedným zo Sedemdesiatich, bol zaradený medzi jedenástich apoštolov, kázal v Jeruzaleme, tam zosnul a bol pochovaný.
A Pavol vstúpil do apoštolátu rok po uchvátení Kristom a začal v Jeruzaleme, prešiel až do Ilýrie, Itálie a Španielska a tridsať päť rokov kázal evanjelium. Za čias cisára Nera ho v Ríme sťali a tam ho aj pochovali.
V skutočnosti každý biskup na svete, v spojení s ostatnými biskupmi, je nástupcom všetkých apoštolov bez ohľadu na to, či jeho stolica existovala v prvom storočí alebo nie.
Zdroj: https://melkite.org/faith/let-us-honor-the-holy-apostles Preložil o. Ján Krupa
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Nedeľa 6. týždňa po Päťdesiatnici: Syn človeka odpúšťa hriechyNarodenie svätého Jána Krstiteľa (24. jún)
