Čo nám o svätom Jozefovi hovoria cirkevní otcovia
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Hoci nijaký cirkevný otec nevenoval osobitné dielo postave Jozefa, predsa len zanechali mnohé zaujímavé poznámky.
Cirkevnými otcami nazývame spisovateľov kresťanského staroveku a raného stredoveku, ktorí sú v tradičných kresťanských cirkvách uznávaní ako prednostní svedkovia cirkevnej Tradície.
Pre cirkevných otcov, ako zhrnul Elio Peretto, je svätý Jozef ženíchom Panny Márie, domnelým Ježišovým otcom a určite Palestínčanom.
Hypotézy o Jozefovi
Nesúlad medzi genealógiami v evanjeliách podľa Lukáša (3,23-38) a Matúša (1,2-16) prial vzniku najrôznejších hypotéz, napriek tomu je jasný zámer evanjelistov nechať Ježiša vstúpiť do ľudských dejín ako potomka Abraháma a Dávida.
O Jozefovej matke nemáme nijaké správy. O Jozefom otcovi podáva informácie Matúš, ktorý spomína ako posledný článok Jakuba (1,16), a Lukáš, ktorý však uvádza Heliho (3,23).
Podľa slov Elia Peretta „nesúlad medzi Matúšom a Lukášom upozorňuje, že mená sa nemajú brať doslovne“.
Od čias Júliusa Afrického († 240), ktorý považoval Jakuba a Heliho za bratov z matkinej strany, až po najnovšie vysvetlenia, ktoré považujú tieto dve genealógie za spomienky na Jozefovu rodinu (Matúš) a Máriinu rodinu (Lukáš), tento problém zostáva otvorený.
Podľa Hegesippa bol Kleopas (Jn 19,25) Jozefovým bratom. O stupni príbuzenstva s Máriou evanjeliá mlčia.
Nepriamo Markom (6,3) a priamo Matúšom (13,55) sme informovaní, že Jozef bol tekton (= tesár alebo stolár); široký význam tohto pojmu nedovoľuje presne určiť Jozefovu profesiu.
Ani z Lukáša, ani z Matúša sa nedá vyvodiť sociálne postavenie Márie vo chvíli Zvestovania Pána. Jozef je nazvaný „človek spravodlivý“, čiže dokonalý Izraelita, vzorný Žid, poslušný Božej vôli.
Evanjeliá o detstve (čítané bez predsudkov) dosvedčujú, že manželstvo medzi Máriou a Jozefom je platným manželstvom (i keď panenským), v ktorom Jozef plní úlohu Ježišovho domnelého otca.
Pre nedostatok historických správ sa apokryfy oddávajú rekonštrukcii vymyslených údajov. Doktrinálne príspevky apokryfov nemenia to, čo sa spomína v Novom zákone.
Správy, ktoré prináša Jakubovo protoevanjelium, by teoreticky mohli súvisieť s reálnymi faktami a sledujú dva jasne stanovené ciele: vyzdvihnúť Máriino panenské materstvo a zredukovať úlohu Jozefa na zástupcu Márie a Ježiša pred zákonom.
Apokryfy, ktoré obsahujú črty týkajúce sa postavy Jozefa, sa delia na dve kategórie: na jednej strane Filipovo evanjelium a Pilátove skutky zozbierali presvedčenia roztrúsené v neskorom židovstve a Jozefa považujú za Ježišovho prirodzeného otca; na druhej strane Príbeh Jozefa Tesára a Jakubovo protoevanjelium obhajujú Máriino panenské materstvo a prezentujú manželstvo medzi Máriou a Jozef v širokom zmysle.
Jozef, pretože je to cnostný človek, zomrie ako veľmi starý (Príbeh Jozefa Tesára 15,1). O mieste Jozefovej smrti a pochovania nemáme nijaké správy.
Ďalšie informácie poskytla apokryfná literatúra, pri ktorej, ako konštatuje Elio Peretto, je „ťažké odlíšiť skutočnú historickú spomienku od kresťanského midráša a závery sú často neuspokojivé. Aby sme však pochopili niektoré stránky diel cirkevných otcov a umelecké vyjadrenia, nemôžeme ignorovať apokryfné spisy“.
Cirkevní otcovia o svätom Jozefovi
Myslenie cirkevných otcov nasleduje evanjeliové údaje, no čiastočne je ovplyvnené rozprávaniami apokryfov.
Hoci nijaký cirkevný otec nevenoval osobitné dielo postave Jozefa, predsa len zanechali zaujímavé poznámky.
V prvých storočiach bolo naliehavo potrebné vysvetliť manželstvo Jozefa s Máriou a vetu „Pánovi bratia“.
Podľa niektorých ide o Jozefových synov z prechádzajúceho manželstva (Jakubovo protoevanjelium), podľa iných o Pánových bratancov (Hieronym, Peter Chryzológ).
Ešte pred tým, ako Augustín s odvolaním sa na rímsky zákon povie, že medzi Máriou a Jozefom bolo skutočné manželstvo, pretože jeho základom je konsenzus, Hilár, Hieronym a ďalší ho označujú za nominálne, iní ho považujú za legálne a zasa ďalší len za domnelé. Všetci sa však zhodujú v tvrdení, že Jozef žil s Máriou zdržanlivé manželstvo. Veľmi jasne sa vyjadril Maxim Turínsky: „Jozef nebol manželom, ale ženíchom Márie“ (Sermo 53).
Pri príležitosti komentárov alebo odkazov na evanjeliá o detstve cirkevní otcovia približujú postavu Jozefa k postave Jakuba, apoštolov, ktorí priniesli Krista pohanom, pastierov cirkvi. Ako pozemský remeselník Jozef pripomína remeselníka Slova, nebeského Otca (Peter Chryzológ).
V sýrskej patristike Afraat poznamenáva, že Jozef neodovzdal Ježišovi biologické otcovstvo, ale otcovstvo, ktoré pochádza od Adama a bolo skrášlené Božím požehnaním. Jakub zo Sarugu vykladá Jozefovu úlohu domnelého otca ako osobného služobníka Boha a ochrancu Máriinho panenstva.
Efrém zjavuje, že Jozef nepochyboval o Máriinej nevinnosti pre jej neotrasiteľnú vyrovnanosť, predchádzajúcu čistotu a pohostinnosť u Alžbety.
O svätom Jozefovi v stredoveku
Po Augustínovi na Západe a Bazilovi na Východe záujem o postavu Jozefa rastie. V stredoveku sa bude vyzdvihovať Jozefova oddanosť Márii a Ježišovi.
Walafrid Strabo považuje Svätú rodinu za soteriologickú jednotku: „Pastieri našli Máriu, Jozefa a dieťa: prostredníctvom týchto troch bol zachránený svet“ (In Lucam 2,16).
Bernard z Clairvaux prevezme myšlienku Petra Chryzológa, ktorý načrtol paralelizmus medzi starozákonným (Gn 39,40-41) a novozákonným Jozefom a v manželstve Jozefa s Máriou videl symbol manželstva Kristovho ľudstva s Cirkvou.
Zdroj: NDPAC 2007
Pôvodne publikované v denníku Postoj o. Ján Krupa.
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Bazil Veľký položil základy mníšskeho života aj trojičnej teológie (1. január)Svätý a spravodlivý Jozef Snúbenec nám môže byť blízky aj ako muž pochybností
