Katechéza pre mládež: Božie zjavenie (1)
Človek dokáže obsiahnuť prítomnosť Stvoriteľa vo svete aj silou vlastnej mysle, ale sám nedokáže porozumieť, kto Boh skutočne je. No „Boh je láska“ (Prvý Jánov list 4, 16), a preto sa rozhodol, že sa ľudstvu zjaví, že sa zjaví v pravde a že ľudstvo pozve k spoločenstvu a účasti na svojom božskom živote. Iba v Bohu môže byť človek skutočne šťastný.
Naozaj Boh chce, aby sme boli šťastní?
Boh to naozaj chce. Preto nebeský Otec sám od seba zjavuje ľudstvu veľkolepý plán svojej lásky. Pán sa neúnavne usiluje priblížiť sa k nám: zjavuje sa vo stvorenom svete, hovorí k nám prostredníctvom hlasu svedomia. V dejinách vyvoleného národa prostredníctvom spravodlivých mužov a spravodlivých žien Boh postupne pripravuje ľudstvo na stretnutie s ním vo vtelení svojho Syna, ktorý sa stal človekom v plnosti času. Ježiš Kristus vo svojom slove a skutkoch zvestoval ľudstvu evanjelium – dobrú zvesť, v ktorej oslobodení z otroctva hriechu dostávame dar nového života.
Ako sa uskutočňuje Božie zjavenie?
Z plnosti svojej lásky Boh povolá celý svet k bytiu. Krása východu slnka a hviezdnej oblohy, poriadok a usporiadanie sveta, úžasná harmónia bytia – to všetko dosvedčuje neobsiahnuteľnú veľkosť samotného Boha, jeho múdrosť a neopísateľnú krásu jeho plánu.
Všetko, čo vzniklo, Stvoriteľ povolal k bytiu prostredníctvom svojho Slova – Božieho Syna: „Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo“ (Ján 1, 3). Boh sa zjaví vo stvorenom svete, a najmä tým, že povolá k bytiu človeka, ktorého stvoril na svoj obraz (porov. Genezis 1, 27). Stvoriteľ sa zjavuje ľudstvu, aby ho urobil účastným na svojej božskej prirodzenosti.
Stvoriteľ neopustí ľudstvo po páde Adama a Evy. Už v raji prisľúbi našim predkom spásu a neskôr uzavrie zmluvu s Noemom a prostredníctvom neho so všetkými živými tvormi. Potom povolá Abraháma na dlhú cestu do krajiny, ktorú mu prisľúbil, a ubezpečí ho, že bude otcom nespočetného množstva potomkov.
Abrahám a Sára nemali deti, ale Abraháma jeho viera urobila hodným stať sa otcom Izáka a všetkých, ktorí uverili. Boh vždy zostáva verný svojej zmluve s Abrahámom a jeho potomkami a zjaví sa ako „Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba“ (Exodus 3, 15).
Pán vyvedie izraelský ľud z egyptského zajatia, stará sa oň počas štyridsaťročného putovania púšťou, uzavrie s ním zmluvu na vrchu Sinaj s pomocou proroka Mojžiša mu dá Desatoro a zavedie ho do zasľúbenej zeme.
Pán zostane verný svojej zmluve Napriek mnohým príkladom nevernosti tohto ľudu, napriek jeho neustálym ponosám a modloslužbe. Pán nenechá svoj ľud napospas jeho nepriateľom, učí ho, vedie na správnu cestu, sám sa stane stredobodom zjednotenia ľudu a jeho verným obrancom: „Budem chodiť uprostred vás a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom“ (Levitikus 26, 12).
Prečo sú dejiny izraelského ľudu také dôležité pre nás?
Prostredníctvom dejín izraelského ľudu Pán pripravuje ľudstvo na stretnutie so svojím Synom, ktorý plne zjaví Boha svetu. Vyvolený ľud je povolaný, aby zachovával zmluvu svojich rodičov s Bohom, aby bol „svätým národom“ (Exodus 19, 6). Pán dá Izraelu svoj zákon a učí ľudí, aby žili v jednote s ním a vo vzájomnom pokoji. Pán pripravuje svoj ľud, aby sa stal základom pre vytvorenie nového Božieho ľudu – Cirkvi, ktorá je životne dôležitá pre jednotu tých, ktorí sú vyvolení v Kristovi zo všetkých kútov zeme.
Proroci pracujú na tom, aby Izrael priviedli k dokonalejšiemu stavu, očisťujú ho od nebezpečenstva modloslužby a učia ho spravodlivosti a milosrdenstvu voči chudobným a slabým. Proroci postupne pripravujú ľudstvo, aby prijalo Kristovo evanjelium.
Ježiš, rovnako ako jeho matka, jeho poručník svätý Jozef a jeho prví nasledovníci, pochádzal z izraelského ľudu. Izrael sa stane príkladom viery pre nás všetkých, ktorí sme, tak ako Abrahám, uverili v Slovo, prostredníctvom ktorého večný Pán oslovil ľudstvo.
Dlho Pán pripravoval ľudstvo na stretnutie so svojím samotným ja v osobe svojho Syna: „Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť“ (Ján 1, 18). Vtelený Boží Syn, Ježiš Kristus, zjavuje Otca ľuďom.
Cirkev vidí v Ježišovi Kristovi plnosť všetkého Božieho zjavenia. Ježiš Kristus je definitívne Slovo, ktorým milosrdný Boh, Stvoriteľ a všemohúci Vládca sveta zjavuje svoje samotné ja v neobsiahnuteľnom pláne svojej múdrosti. V Ježišovi Kristovi povedal Pán všetko, čo človek potrebuje, aby mal život a mal ho v hojnosti (porov. Ján 10, 10). Nemali by sme očakávať nejaké iné Božie zjavenie.
| „Boh je láska“ (Prvý Jánov list 4, 16). Z plnosti svojej lásky sa Pán rozhodol, že sa zjaví ľudstvu, aby malo život a malo ho v hojnosti (porov. Ján 10, 10). Boh postupne v slovách a skutkoch odhaľuje tajomstvo svojej múdrosti. Boh sa zjaví v stvorení sveta. Uzavrie zmluvu s Noemom a prostredníctvom neho so všetkými živými tvormi. Pán povolal Abraháma a uzavrel zmluvu s ním a jeho potomkami. Prostredníctvom Mojžiša dá Stvoriteľ svojmu ľudu zákon a prostredníctvom prorokov pripravuje ľudstvo na prijatie spásneho evanjelia. Ježiš Kristus, ktorý je vtelené Božie Slovo, je prostredníkom a plnosťou celého Božieho zjavenia. |
V Božom zjavení Boh zjavuje svoje samotné ja a dáva ľuďom poznať svoju vôľu (porov. Efezanom 1, 9), aby sa mohli stať účastnými na jeho božskej prirodzenosti (porov. Efezanom 2, 18; Druhý Petrov list 1, 4).
Zmluva je dohoda medzi Bohom a jeho ľudom, ktorú inicioval sám Pán, sľubujúc ľudu svoju ochranu a starostlivosť. Vtelením Božieho Syna Boh uzatvára s ľudstvom novú, večnú zmluvu.
Zdroj: We walk with Christ Preložil o. Ján Krupa
Na hlbšie štúdium:
Božie zjavenie
18 Viera Cirkvi sa zakladá na Božom zjavení. Týmto Zjavením neviditeľný Boh z plnosti svojej lásky oslovuje ľudí, aby sa im dal poznať a povolal ich k spoločenstvu s ním: „Bohu sa v jeho dobrote a múdrosti páčilo zjaviť seba samého a dať poznať tajomstvo svojej vôle (porov. Ef 1, 9), že ľudia majú skrze Krista, Slovo, ktoré sa stalo telom, vo Svätom Duchu prístup k Otcovi a stávajú sa účastnými na Božej prirodzenosti (porov. Ef 2, 18; 2 Pt 1, 4).“[1] Boh, ktorý „prebýva v neprístupnom svetle, jeho nik z ľudí nevidel, ani vidieť nemôže“ (1 Tim 6, 16; porov. Jn 1, 18; 1 Jn 4, 12), „prišiel odetý v tele…, aby sa živí aj mŕtvi mohli dozvedieť o jeho návšteve a príchode Pána“[2]. Zjavovaním seba samého Boh, ktorý je vo svojej podstate nepoznateľný, „chce ľudí urobiť schopnými odpovedať mu, poznať ho a milovať oveľa viac, ako by boli schopní sami od seba“[3].
19 Božie zjavenie sa uskutočňuje súčasne činmi a slovami, ktoré sú navzájom neoddeliteľne späté a vzájomne sa osvetľujú.[4] Božie zjavenie obsahuje osobitnú „Božiu výchovu [pedagógiu]“[5]: Boh sa dáva na vedomie ľudstvu postupne, v etapách ho pripravuje na prijatie zjavenia svojho vlastného ja a toto zjavenie vrcholí v osobe a pôsobení vteleného Slova, Ježiša Krista. „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet“ (Hebr 1, 1 – 2). Iba vo svojom vtelenom Slove, ktoré bolo od počiatku (porov. Jn 1, 1), t. j. v Ježišovi Kristovi, sa Boh zjavuje v celej plnosti, lebo v Ježišovi Kristovi spolu s ľudskou prirodzenosťou „telesne prebýva celá plnosť božstva“ (Kol 2, 9).
20 V Starom zákone sa Boh zjavil Mojžišovi na vrchu Sinaj ako Ten, ktorý je, „Ja som, ktorý som!“ (Ex 3, 14), pričom Mojžišovi zjavil nie niečo o sebe, ale svoje samotné ja. Meno Ten, ktorý je poukazuje na osobnú povahu Boha, ktorý má bytie vo svojom samotnom ja a je zdrojom všetkej existencie a života. V Novom zákone sa Boh, ktorý ako prvý vychádza v ústrety ľudstvu (porov. Jn 3, 16; 1 Jn 4, 19), zjavuje ako Otec prostredníctvom svojho vteleného Syna Ježiša Krista a vo Svätom Duchu (porov. Mt 11, 27).
Božie Slovo v stvorení
21 Iba Boh existuje večne a on priviedol všetko stvorenie z nebytia k bytiu. Iba Boh vlastní plnosť života, zatiaľ čo svet, keďže bol stvorený, vďačí za svoju existenciu Bohu. Boh tvorí všetko svojím Slovom: „Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo“ (Jn 1, 3; porov. Gn 1). Bohom stvorená príroda a prírodné zákony vychádzajú zo Slova: „Lebo hlas… a príkaz boli ako prirodzený a trvalý zákon [pre zem]; to dalo plodnosť a silu prinášať plody po všetky veky.“[6] Božie Slovo poskytne normu či zákon, ako aj zmysel celému stvoreniu: slovné spojenie „Boh povedal“ znamená, že každej podstate či prirodzenosti bolo vštepené múdre a tvorivé slovo.[7] V kontemplácii prírody, jej zavedených zákonov a harmónie spoznávame múdrosť Stvoriteľa a krásu jeho plánu. Celé stvorenie chváli Boha, jeho vznešenosť, slávu a múdrosť: „Nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk“ (Ž 18 [19], 2); „Pane, náš Vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!“ (Ž 8, 2).
22 Prostredníctvom sveta ako Božieho stvorenia spoznávame Stvoriteľa: „To, čo je v ňom neviditeľné – jeho večnú moc a božstvo –, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí“ (Rim 1, 20). Svätí Otcovia Cirkvi často prirovnávali svet ku knihe, pomocou ktorej objavujeme jej autora.[8] Spoznávaním Boha skrze jeho stvorenie súčasne získavame skúsenosť bytia v Božej prítomnosti a stávame sa schopnými oslavovať Boha „všade, kde on panuje“ (Ž 102 [103], 22).
Boh v dejinách
23 Boh sa zjaví ľudstvu nielen ako Stvoriteľ a všemohúci Vládca (Pantokrator) sveta, ale aj ako Otec a Záchranca svojho ľudu. Dejiny ľudstva sú posvätné dejiny, pretože sa v nich zjavuje a koná sám Boh. Boh uskutočňuje svoj plán spásy v dejinách skutkami a slovami, ktoré majú vnútornú jednotu. Skutky vykonané Bohom zjavujú a potvrdzujú učenie vyjadrené jeho slovami, zatiaľ čo slová ohlasujú skutky a objasňujú tajomstvo obsiahnuté v skutkoch. Plnosť pravdy o Bohu a spása ľudstva sa nám objasňujú v Kristovi, ktorý je zároveň prostredníkom i plnosťou celého Zjavenia.[9]
24 Boh zjavil Adamovi a Eve a prostredníctvom nich celému ľudstvu ich povolanie, aby pokračovali v diele stvorenia: „Ploďte a množte sa a naplňte zem a podmaňte si ju“ (Gn 1, 28). Keď naši prarodičia pre svoj hriech odpadli od Boha, Boh nezanechal ľudstvo, ale prisľúbil, že pošle Spasiteľa: „…ono [potomstvo ženy – Ježiš Kristus] ti [hadovi] rozšliape hlavu“ (Gn 3, 15).
25 Aj keď človek pre pád stratil pravé poznanie Boha, neprestáva hľadať toho, ktorý je počiatkom všetkých vecí. Keď svätý apoštol Pavol hovoril o tomto hľadaní obyvateľom Atén, povedal:
Aténčania, podľa všetkého vidím, že ste neobyčajne nábožní. Lebo keď som sa prechádzal a prezeral si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom: „Neznámemu bohu.“ Čo teda uctievate, hoci to nepoznáte, to vám ja zvestujem. Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, pretože je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukou (Sk 17, 22 – 24).
26 Medzi tými, ktorí „hľadajú Boha, či by ho nejako nenahmatali a nenašli“ (Sk 17, 27), sa Boh zjaví Abrahámovi a povolá ho, aby sa stal otcom všetkých veriacich, dá mu prisľúbenie potomstva a zeme. Boh potvrdí toto prisľúbenie tým, že Abrahámovi dá syna Izáka a Izákovi Jakuba. A za týchto okolností, keď sa zjaví Mojžišovi v horiacom kríku, aby ho povolal vyviesť Boží ľud z Egypta, domu otroctva, sa Boh, ktorý je, zjaví ako „Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba“ (Ex 3, 15), „Boh našich otcov“ (Dt 26, 7). Tým, že prevedie Izraelitov cez Červené more, že im dá svoje prikázania na vrchu Sinaj a že ich privedie do zasľúbenej zeme, Boh ukáže, že nielen vstupuje do dejín svojho ľudu, ale ho aj povoláva k plnosti života v ňom: „Budem chodiť uprostred vás a budem vaším Bohom, a vy budete mojím ľudom“ (Lv 26, 12). Dávidovi, ktorý si želal postaviť Bohu dom, chrám, Boh prisľúbi, že on sám postaví „dom“ jemu. Boh vyvedie z Dávidových bedier potomka, Krista, a jeho kráľovstvu nebude konca (porov. 2 Sam 7, 1 – 16). Cirkev vidí naplnenie tohto prisľúbenia v Ježišovi Kristovi: „On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca“ (Lk 1, 32 – 33).
27 Plnosť Božieho zjavenia je dosiahnutá v Novom zákone v jednorodenom Synovi, ktorý je večne v lone Otca a zjavuje Otca (porov. Jn 1, 18). Sám Ježiš zdôrazňuje: „Kto vidí mňa, vidí Otca“ (Jn 14, 9). Ježiš takto potvrdzuje, že on a Otec sú jedno (porov. Jn 10, 30). Kristus ako „obraz neviditeľného Boha“ (Kol 1, 15) prináša plnosť Božieho zjavenia. Kristus, pravý Boh a pravý človek, zjavuje v sebe aj obraz dokonalého človeka.
28 Cirkev verí, že existuje len jedno jedinečné zjavenie Boha ľudstvu a plnosť tohto zjavenia nám priniesol a odovzdal Ježiš Kristus, takže neexistuje žiadne iné zjavenie.[10] Božie zjavenie je stále odovzdávané Cirkvou, Kristovým telom, aby sme stále mohli rásť vo viere a poznaní Boha.
29 Vo svojom bohoslužobnom živote Cirkev spája kalendárny rok s liturgickým rokom – historický čas s posvätným časom spásy. V liturgickom slávení sa historické udalosti Spasiteľovho pozemského života stávajú spásonosnými tajomstvami pre nás. Týmto spôsobom Boh naďalej koná v dejinách až do ich konečného zavŕšenia druhým príchodom Ježiša Krista. Zatiaľ čo v Starom zákone sa Boh zjavoval vyvoleným jednotlivcom – patriarchom, prorokom, kráľom –, v Novom zákone dostávajú jeho zjavenie všetci členovia Kristovej Cirkvi.
[1] Druhý vatikánsky koncil, Dogmatická konštitúcia o Božom zjavení Dei Verbum, 2.
[2] Kyjevský metropolita Hilarion, Kázeň o zákone a milosti, 2.
[3] Katechizmus Katolíckej cirkvi, 52.
[4] Porov. Druhý vatikánsky koncil, Dogmatická konštitúcia o Božom zjavení Dei Verbum, 2.
[5] Katechizmus Katolíckej cirkvi, 53.
[6] Bazil Veľký, Hexaemeron, Homília 5, 1: PG 29, 96A.
[7] Porov. Gregor Nysský, Hexaemeron: PG 44, 88 – 89.
[8] Porov. Bazil Veľký, Hexaemeron, Homília 4: PG 29, 77; Ján Zlatoústy, Homília o sochách 9: PG 49, 105 – 122.
[9] Porov. Druhý vatikánsky koncil, Dogmatická konštitúcia o Božom zjavení Dei Verbum, 2.
[10] Porov. Druhý vatikánsky koncil, Dogmatická konštitúcia o Božom zjavení Dei Verbum, 4.
Zdroj: Christ – our Pascha Preložil o. Ján Krupa
Katechéza pre mládež: Posvätná Tradícia (2)
