Katechéza pre mládež: Viera – naša odpoveď Bohu (5)
Pre mňa osobne je viera vždy výzvou. Niekedy je tak veľa otázok! Prečo je pre mňa také ťažké si vysvetliť, v čo verím?
V dnešnej dobe sa človek zdráha uznávať iné autority ako svoju vlastnú. Z tohto dôvodu je pre neho občas ťažké akceptovať fakt, že viera nie je len jeho osobné rozhodnutie, ale predovšetkým dar od Boha. Pán je ten, kto začína dialóg s človekom.
Z hlbín ľudského srdca vychádza Pánovo pozvanie k vzrušujúcej ceste, k priateľstvu so Stvoriteľom, ktoré radikálne mení ľudský život. Božia milosť osvetľuje najhlbšie dimenzie ľudskej osoby. Svätý Duch usmerňuje človeka pri hľadaní pravdy a pravého dobra.
Neobmedzuje viera moju slobodu?
Viera je dar od Boha a vyžaduje si zmysluplnosť na osobnej úrovni. Keď ľudia veria, zosúlaďujú svoje mysle, svoje pocity a svoje správanie s pravdou zjavenou Bohom. Táto poslušnosť Bohu je ovocím hlbokej a pozornej poslušnosti Božiemu slovu a dodáva ľuďom odvahu, aby sa prostredníctvom poslušnosti priblížili k samotnému Stvoriteľovi. Pravdy viery, ktoré ľudia prijímajú prostredníctvom spolupráce s Božou milosťou, osvetľujú ich mysle a podporujú slobodu človeka ako Božieho dieťaťa.
Je veľmi ťažké zmieriť vieru s vedeckými faktami, ktoré ma učia na univerzite…
Pravda zjavená Bohom nie je vždy a bezprostredne porozumená ľudskou mysľou. Bohom zjavenej pravde nemožno porozumieť, keď sa spoliehame len na nedávnu skúsenosť. Pravdu zjavenú Bohom obsiahneme prostredníctvom duchovnej skúsenosti viery. Preto Kristus potvrdzuje svoje kázané slovo skutkami, napríklad svojimi zázrakmi. Tieto plody prinášajú tí, ktorí počas celého svojho života vydávajú svedectvo o autentickosti Božieho zjavenia: zápas svätých, odvaha mučeníkov spolu s vytrvalosťou vyznávačov, hojné plody modlitby a aktivita veriacich Cirkvi vo svete.
Viera prináša človeku silnú vnútornú istotu a zároveň hľadá spôsoby, ako vysvetliť túto istotu pomocou rozumu, aby človek čoraz viac poznával a miloval Pána Boha. Jeden z veľkých cirkevných otcov, svätý Augustín, opísal vzťah medzi vierou a rozumom nasledovnými slovami: „Porozumej, aby si mohol uveriť. … Uver, aby si mohol porozumieť.“
Medzi vierou a vedou neexistujú žiadne protirečenia. Toto ukazuje vývoj teologických výkladov viery i vývoj vedeckého poznania. Viera osvietená Božou milosťou nám poskytuje príležitosť nazrieť do skutočnosti, ktorú ľudské poznanie nemôže dosiahnuť. Avšak dôkladné štúdium stvoreného sveta a sveta ľudských vzťahov, založené na vedeckých metódach, zároveň umožňuje človeku, aby sa priblížil k Stvoriteľovi všetkého, čo existuje, a lepšie porozumel veľkosti jeho plánu. Veda môže podporovať modlitbové rozjímanie o Božej múdrosti.
Porozumel som správne, že len vedecké poznanie nestačí, aby sme poznali pravdu, ale že je potrebné zároveň pestovať našu vieru?
Áno, „bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu“ (Hebrejom 11, 6). Viera je našou odpoveďou na jeho pozvanie k novému, plného životu. Viera nás uschopňuje, aby sme prijali dar byť Božími deťmi, aby sme sa stali účastnými na večnom šťastí v náručí milujúceho Otca. Sám Kristus učil svojich učeníkov: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený“ (Marek 16, 16). Preto Spasiteľ objasňuje, že on je jediná „cesta, pravda a život“ (Ján 14, 6).
Pán jedným dychom povoláva človeka k plnosti života a nenúti ho. Zrelá viera je výsledkom slobodného rozhodnutia zodpovednej osoby. Boh zároveň dobrovoľne a z lásky povoláva človeka k spáse. A toto povolanie vylučuje akékoľvek donucovanie a nátlak.
Takže môže viera, ak tomu správne rozumiem, zmeniť môj život?
Človek svojou slobodnou odpoveďou spolupracuje na Božom pláne spásy, ktorý mu otvára nové možnosti. Človek je povolaný, aby neustále rástol vo viere a svojím dôveryhodným svedectvom neúnavne prinášal dobré plody.
Následkom toho sa viera už tu v našom pozemskom živote stáva začiatkom večného života pre človeka. Napriek všetkým možným skúškam sme povolaní byť vernými svedkami Krista. Pre svet, ktorý je zranený hriechom a unavený zúfalstvom a beznádejou, je tento druh svedectva viery mimoriadne dôležitý.
Naša viera nás inšpiruje, aby sme boli „svetlom sveta“ a „soľou zeme“ (porovnaj Matúš 5, 13 – 14). Viera mladého človeka – to je veľký poklad pre celú Cirkev. Pre našich ľudí je viera nevyčerpateľným zdrojom duchovnej celistvosti.
| Viera človeka je dar od Boha. Naša viera sa rodí z viery Cirkvi a je ňou pestovaná. |
Symbol viery je vytlačený text, v ktorom sa nachádzajú spásonosné pravdy našej kresťanskej viery a každé vyhlásenie v ňom je symbolom božskej skutočnosti, v ktorej sa nachádzame prostredníctvom viery.
Nicejsko-konštantínopolský symbol viery je ovocím prvých dvoch ekumenických koncilov: Nicejského (r. 325) a Konštantínopolského (r. 381). Tento Symbol viery je spoločný všetkým cirkvám Východu a Západu.
Zdroj: We walk with Christ Preložil o. Ján Krupa
Ma hlbšie štúdium:
1 Zdrojom kresťanského života je viera v zmŕtvychvstalého Krista. Táto viera, ktorú Cirkev sformulovala v Nicejskom vyznaní viery, známom aj ako Nicejsko-konštantínopolský symbol viery,[1] je vyjadrená v jej liturgickej modlitbe. Pomocou tejto liturgickej modlitby sa stávame účastnými na Kristovej Pasche – účastnými na novom živote v Kristovi. V tomto novom živote rastieme pomocou prostriedkov duchovnej práce a morálneho úsilia. Preto spojenie symbolu viery s anaforou liturgie svätého Bazila Veľkého tvorí metodologický kľúč k textu katechizmu Kristus – naša Pascha.
Symbol viery
2 O viere v zmŕtvychvstalého Krista ako samotnom zdroji kresťanského života apoštol Peter kázal nasledovné: „Ježiša Nazaretského… Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci… Tohoto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami“ (Sk 2, 22 – 24. 32). Význam zmŕtvychvstania pre našu spásu tvrdí apoštol Pavol: „A keď Kristus nevstal, vaša viera je márna a ešte stále ste vo svojich hriechoch“ (1 Kor 15, 17). A tak Cirkev už takmer dvetisíc rokov neprestajne dosvedčuje a káže Kristovo zmŕtvychvstanie, aby ľudia mohli uveriť a byť spasení: „Ale ako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? … Teda viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo“ (Rim 10, 14. 17).
3 Náš katechizmus už svojím samotným názvom Kristus – naša Pascha poukazuje na paschálne základy viery: Kristus „smrťou smrť premohol“ a svojím zmŕtvychvstaním „život večný daroval“. Viera v Kristovo zmŕtvychvstanie nás vedie k viere v Boha – Otca, Syna a Svätého Ducha, lebo Kristus, Boží Syn, „jeden vo Svätej Trojici“, nám vo Svätom Duchu zjavil Boha Otca. Cirkev túto vieru apoštolov slávnostne vyznáva v Nicejsko-konštantínopolskom symbole viery:[2]
Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného.
I v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom. Skrze neho bolo všetko stvorené.
On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si
telo z Márie Panny a stal sa človekom.
Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta, bol umučený a pochovaný, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého Písma. A vstúpil do neba, sedí po pravici Otca. A zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca.
I v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca [i Syna]. Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov.
V jednu, svätú, všeobecnú, apoštolskú Cirkev. Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov a očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku. Amen.
4 Názov symbol [viery] znamená, že každé slovo vyznania viery nielenže vyjadruje nejakú predstavu o Bohu, ale zároveň nás uvádza do samotného tajomstva Božej skutočnosti, zjavujúc Boha pre našu odpoveď viery: „Čo apoštoli hlásali a Otcovia objasňovali, to tvorí pevný základ našej Cirkvi. Ona je nositeľkou pravdy, utkanej z nebeskej náuky o Bohu. Ona s úctou spravuje veľké tajomstvo našej spásy.“[3]
5 Vyznávanie symbolu viery je modlitbovou kontempláciou Cirkvi a znakom jednoty kresťanov vo viere: „Nech je vám [symbol viery] akoby zrkadlom. V ňom sa pozrite na seba, či veríte všetko, čo vyznávate veriť, a tak sa radujte deň čo deň zo svojej viery.“[4]
Zdroj: Christ – our Pascha Preložil o. Ján Krupa
[1][1] Porov. Prvý nicejský koncil, Symbol viery; Prvý konštantínopolský koncil, Nicejsko-konštantínopolský symbol viery.
[2] Liturgikon, Božská liturgia náš otca svätého Bazila Veľkého, Symbol viery; Prvý konštantínopolský koncil, Nicejsko-konštantínopolský symbol viery.
[3] Kvetná trióda, Nedeľa svätých Otcov prvého ekumenického koncilu v Nicei, Kondák.
[4] Augustín z Hippo, Kázne na vybrané čítania z Nového zákona, VIII, 13: PL 38, 399.
Katechéza pre mládež: Boh – všemohúci Otec (6)Katechéza pre mládež: Viera je z hlásania (4)
