Katechéza pre mládež: Boh – Stvoriteľ neba i zeme (7)
Neprotirečí naša viera v Boha Stvoriteľa a Všemohúceho moderným vedeckým teóriám o pôvode sveta?
Podľa Božieho zjavenia Boh je Stvoriteľ: „Všetko povstalo skrze neho“ (Ján 1, 3). Samotné vedecké hypotézy, teórie, verzie o pôvode sveta neprotirečia viere, ale sú neadekvátne. Vierou vidíme spojitosť medzi svetom a jeho Stvoriteľom. Práve na základe tejto spojitosti nazývame svet stvorením. Naša viera nás uschopňuje vnímať všetko, čo existuje, ako ovocie všemohúcej lásky a múdrosti Stvoriteľa.
Boh stvoril „nebo a zem“. Ako mám tomu rozumieť? Znamená tu „nebo“ vesmír a „zem“ našu planétu?
Výraz „nebo a zem“ má širší význam než často používané slová „vesmír“ a „príroda“. V Symbole viery uznávame, že Boh je Stvoriteľom „sveta viditeľného i neviditeľného“. V súlade s tým hovoríme o fyzickom a duchovnom rozmere stvorenej skutočnosti. Nebom nazývame duchovný rozmer stvorenia, kam patrí aj neviditeľný anjelský svet.
Ako presne Boh stvoril svet?
Kniha Genezis o tom hovorí takto: A Boh povedal: „Buď…“ (Genezis 1). Boh vyslovil Slovo, ktoré podľa evanjelistu Jána „bolo u Boha a to Slovo bolo Boh“ (porov. Ján 1, 1), a týmto Slovom je jeho Syn. Boží Syn vložil do základu všetkého, čo vzniklo, pôvodný Otcov plán. Boh to všetko stvoril absolútne a dobrovoľne a nič nestálo v ceste slobodnému uskutočneniu Božieho plánu. Práve v tomto zmysle hovoria svätí Otcovia o stvorení z ničoho.
Vo Svätom písme sa hovorí o šiestich dňoch stvorenia. A vedci tvrdia, že náš svet vznikal miliardy rokov. Ako to môže byť kompatibilné?
Šesť dní stvorenia by sa nemalo brať doslovne. Tieto slová sú použité v Druhom liste apoštola Petra: „U Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň“ (Druhý Petrov list 3, 8). Boh stvorí čas, aby pomocou neho ukázal dobrotu stvoreného sveta. Stvorenie, ktoré je z „rúk“ dobrého Boha, je tiež dobré.
Tým, že dal počiatok všetkému, sa Boh nevyčerpal ako Stvoriteľ. Naďalej vnáša poriadok do všetkého stvorenia. A tak ho vyznávame ako Všemohúceho, ktorý prostredníctvom Svätého Ducha oživuje svet a vedie ho k plnosti bytia.
Zjavenie Boha ako Stvoriteľa, ktorý dáva počiatok stvoreniu a životu stvorených bytostí, a ako Všemohúceho, ktorý udržiava stvorenie v bytí, znamená, že pre každého z nás nie je počiatkom, „pôvodcom“ stvorenie, ale sám Stvoriteľ, nie príroda, ale Osoba, nie hmota, ale Duch.
Je ťažké porozumieť, prečo bol svet stvorený pre Boha, ktorý je večný.
Božie zjavenie ukazuje svet, v ktorom žijeme, ako štedrý dar od Boha. Vo stvorení sa nám Boh zjavuje ako milujúci Otec, ktorý volá svoje stvorenie k účasti na svojom dokonalom bytí. Krása a usporiadanosť sveta svedčia o nesmiernej Božej múdrosti a láske.
Kontemplácia prírody očami viery poskytuje príležitosť rozpoznať stopy Božej múdrosti a lásky tak v nesmiernej prirodzenosti vesmíru, ako aj v zložitej štruktúre atómu. A korunou Božieho stvorenia je človek, ktorého Boh prostredníctvom svojho Syna – vteleného Božieho Slova – povoláva k plnosti života.
| Viera v Stvoriteľa nám dovoľuje hlbšie poznať a porozumieť celej realite. Boh tvorí dobrý a usporiadaný svet a povoláva ho k bytiu „z ničoho“. Náš svet je zjavením Božej múdrosti a lásky. Proces stvorenia je dielom Najsvätejšej Trojice. Skutočnosť stvorená v Kristovi sa obnovuje a napreduje k plnosti Božieho plánu. |
Proces stvorenia privádza celý viditeľný a neviditeľný svet z ničoho k bytiu.
Zdroj: We walk with Christ Preložil o. Ján Krupa
Na hlbšie štúdium:
Stvoriteľ a jeho stvorenie
99 Naša viera v Stvoriteľa nám dáva možnosť pochopiť zmysel a podstatu stvoreného sveta. Biblické zjavenie nám odhaľuje prítomnosť Stvoriteľa v realite sveta: dozvedáme sa o Stvoriteľovi a svete – jeho stvorení.
100 Slovo stvorenie poukazuje na súvislosť medzi svetom a osobou Stvoriteľa, lebo svet je „dielom jeho rúk“. Preto je nemožné poznať stvorenie oddelene od Stvoriteľa. Božie zjavenie upriamuje našu pozornosť ani nie tak prírodné zákony, ako skôr na činy Stvoriteľovej božskej ekonómie. Vo svetle viery sa nám zjavuje skutočná krása stvorenia ako odraz krásy a veľkoleposti jeho Stvoriteľa: „Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil“ (Ž 103/104, 24).
Otec tvorí prostredníctvom Syna vo Svätom Duchu
101 Z lásky k ľudstvu Boh vystúpil z neprístupného svetla svojho vnútorného božského života a zjavil sa vo svete, ktorý stvoril: „Dnes vyšlo Slnko, ktoré nikdy nezapadá, a svet je naplnený nádherou Pánovho svetla.“[1] Základom sveta je „milosť nášho Pána Ježiša Krista a láska Boha Otca i spoločenstvo Svätého Ducha“[2] (porov. 2 Kor 13, 13). O účasti troch osôb Najsvätejšej Trojice na stvorení sveta svätý Bazil učí: „Keď uvažujete o stvorení, radím vám, aby ste najskôr premýšľali o tom, ktorý je prvou príčinou všetkého, čo jestvuje: totiž o Otcovi, a potom o Synovi, ktorý je stvoriteľ, a potom o Svätom Duchu, zdokonaľovateľovi.“[3] Tento z lásky stvorený svet sa stal chrámom, miestom a prostredím Božieho vzťahu s ľudstvom. Prítomnosť Boha vo svete, akoby v chráme, je predobrazom vstupu Božieho Syna do ľudského tela, vtelenia (porov. Hebr 10, 5).
102 Vtelenie Božieho Syna odhaľuje účel stvoreného sveta. V stanovenom okamihu dejín Boží Syn zostúpi do stvorenia, aby stvorenie pozdvihol k Bohu. To sa uskutočňuje pôsobením Svätého Ducha. V šiestich dňoch stvorenia Svätý Duch pripravuje prostredie pre ľudstvo (porov. Gn 1). V Starom zákone Boh pripravuje ľudstvo na stretnutie s vteleným Božím Synom, aby prostredníctvom Ježiša Krista mohlo byť celé stvorenie privedené k Otcovi, „aby bol Boh všetko vo všetkom“ (1 Kor 15, 28).
Sloboda Stvoriteľa
103 Sväté písmo začína opis stvorenia sveta týmito slovami: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem“ (Gn 1, 1). Boh bol, je a zostáva vždy „na počiatku“ všetkého stvoreného a všetkého, čo vzniká v čase. Evanjelista Ján píše o Bohu ako počiatku všetkého: „Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci“ (Zjv 1, 8). Svätý Irenej Lyonský píše, že všetky veci vyšli z Božích rúk, Slovom a Svätým Duchom.[4]
104 Boh uskutočňuje svoj plán stvorenia sveta prostredníctvom svojho Slova: „Buď svetlo!… Buď obloha uprostred vôd“ (Gn 1, 3. 6). Toto stvoriteľské Slovo sa vo Svätom písme zjavuje ako Boží Syn, ktorý je zrodený z Otca: „On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia… On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva“ (Kol 1, 15 – 17).
105 Boh tvorí slobodne, nič neobmedzuje jeho tvorivú slobodu. Božia tvorivosť je vyjadrená v stvorení, v spôsobovaní bytia z nebytia. Boh povolá k bytiu to, čo neexistovalo a nemuselo nevyhnutne existovať. Inými slovami, to, čo Boh povolal do existencie, nevzniklo z nejakej nevyhnutnosti. Sväté písmo nám nehovorí, ako vznikol svet. Namiesto toho hovorí o tom, že kto (Otec), prostredníctvom koho (Slova, Syna) a v kom (Svätom Duchu) povolal tento svet do existencie.
106 Boh je Stvoriteľ. To znamená, že Boh nielenže stvoril svet, ale je vo svojom stvorení vždy prítomný a stále tvorí. Stvorenie je teda znakom a prejavom Božej stvoriteľskej lásky. Stvorenie je povolané, aby prostredníctvom ľudí odpovedalo na lásku láskou a túžilo po Bohu tak, ako Boh túži po ľuďoch. „Boh túži, aby mohli po ňom túžiť, a miluje, aby mohol byť milovaný.“[5]
Dobrota stvorenia
107 V opise stvorenia sveta Sväté písmo odhaľuje, ako Boh hodnotí ním stvorený svet: „A Boh videl, že je to dobré“ (Gn 1, 10n). Boh ako nejaký umelec vytvorí majstrovské dielo, pozorne preskúma svoje stvorenie a teší sa z neho. Otec si prezrie tento svet a v jeho črtách rozpozná tvár Syna – prvorodeného všetkého stvorenia, prostredníctvom ktorého a pre ktorého bolo všetko stvorené (porov. Kol 1, 15n). V priebehu dejín sa čoraz zreteľnejšie vyjavuje Kristova tvár – až po vtelenie Božieho Syna a jeho druhý príchod v sláve. Stvorenie je viditeľnou ikonou neviditeľného Boha. Ako sa dejiny vyvíjajú, toto stvorenie je mocou Svätého Ducha premieňané na „nové stvorenie“, ktorého predobrazom je oslávené telo zmŕtvychvstalého Krista.
108 Kontemplácia – hlbší spôsob nazerania na svet, k čomu nás pozýva Boh – nás učí, aby sme okolitý svet vnímali nielen ako materiálnu vec či ako niečo užitočné a príjemné pre naše egá, ale ako sféru pôsobenia osobného Boha, ktorý je odlišný od nás a od sveta. Slová modlitby z obradu Veľkého posvätenie vody nám poskytujú nádherný príklad kresťanského pohľadu na svet:
Slnko ťa chváli, mesiac ťa oslavuje, hviezdy ťa prosia, svetlo ťa poslúcha, hlbiny sa pred tebou chvejú, pramene ti slúžia. Ty si rozprestrel nebesia ako stan, ty si upevnil zem na vodách, ty si ohradil more pieskom. Ty si vylial vzduch, aby živé tvory mohli dýchať…[6]
109 Kontemplácia sveta vo svetle skúsenosti s osobným Bohom, ktorý jediný je dobrý (porov. Lk 18, 19), poskytuje základ pre tvrdenie o dobrote sveta, hmoty a celého stvorenia. „Svet je dobrý a celý jeho obsah sa ukazuje ako múdro a umne usporiadaný.“[7] Vo Svätom písme je obrazom Božieho plánu pre svet raj (porov. Gn 2). Realizácia tohto plánu závisí od spolupráce ľudstva s Bohom. Raj je Božím darom, a zároveň je povolaním ľudstva.
110 Svet, ktorý Boh zamýšľal ako raj, je Božím darom ľudstvu a sférou nášho vzťahu s Bohom, s druhými a s prírodou. Z tohto dôvodu ľudia nemôžu zaujať konzumný postoj k svetu, k svetu, ktorý je naplnený láskou a pozornosťou Darcu. Kresťanským postojom k svetu je vnímať ho ako Boží dar. Keď kresťania rastú vo viere, stúpajú vo svojom chápaní od darov k osobe Darcu. Považovanie sveta za Boží dar umožňuje vyhnúť sa dvom extrémom: znižovaniu jeho hodnoty (keďže svet je Božím stvorením), alebo jeho absolutizácii (keďže svet nie je Bohom).
Boží plán
111 Boh Stvoriteľ napĺňa stvorenie milosťou svojej prítomnosti, no zároveň zostáva nedosiahnuteľný vo svojej podstate. Božiu prítomnosť vo svete objavujeme pomocou modlitbovej kontemplácie, ktorá je schopná vidieť vo svete jeho božský Prvoobraz, Krista.
112 Boh koná vo svete v súlade so svojím plánom, udržiava svet v existencii a vedie ho k jeho konečnému naplneniu. Toto Božie konanie sa označuje ako Boží plán (Prozreteľnosť). Božia prozreteľnosť spočíva v jeho milostivej „predvídavosti“ a v „rade spred vekov“ Otca i Syna i Svätého Ducha.[8] Táto Prozreteľnosť je Božou vôľou pre svet a určuje dovŕšenie sveta: „Svojou mocou udržuješ stvorenie a svojou prozreteľnosťou riadiš svet.“[9] To znamená, že vo svete a v našom živote neexistujú náhody alebo náhodné udalosti. Viera umožňuje vidieť pôsobenie Božej prozreteľnosti v konkrétnych okolnostiach života.
Zdroj: Christ – our Pascha Preložil o. Ján Krupa
[1] Trebník, Obrad Veľkého posvätenia vody na sviatok Bohozjavenia, Druhá modlitba.
[2] Liturgikon, Svätá božská liturgia nášho otca svätého Jána Zlatoústeho, Anafora.
[3] Bazil Veľký, O Svätom Duchu 16, 38: PG 32, 136.
[4] Porov. Irenej Lyonský, Proti herézam,IV, 20 1. 3 – 4; V, 1, 3: PG 7, 1122 – 1123.
[5] Maxim Vyznávač, Kniha o sporných otázkach, 31: PG, 91, 1280.
[6] Trebník,Obrad Veľkého posvätenia vody na sviatok Bohozjavenia, Tretia modlitba.
[7] Gregor Nysský, Veľká katechéza1: PG 45, 16.
[8] Porov. Ján Damaský, Tretia reč na obranu svätých ikon, 19:PG 94, 1340.
[9] Trebník, Obrad Veľkého posvätenia vody na sviatok Bohozjavenia, Tretia modlitba.
Katechéza pre mládež: Anjeli (8)Katechéza pre mládež: Boh – všemohúci Otec (6)
