Katechéza pre mládež: Ježiš Kristus – jeden z Najsvätejšej Trojice, obraz neviditeľného Boha (10)

od autora: Ján Krupa · 19 októbra, 2024

Vyznávame, že Boh Otec je Vševládca. No Kristus Vševládca je zobrazený v kupole. Ako to zladiť?

Sám Ježiš Kristus neustále zdôrazňoval, že je Boží Syn, v ktorom je zjavený bezpočiatočný Boh Otec: „Kto vidí mňa, vidí Otca“ (Ján 14, 9). Dosvedčuje to aj evanjelista Ján: „Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť“ (Ján 1, 18). A tak, keď kontemplujeme vteleného Syna, vidíme Otca.

Mám ťažkosti tomu porozumieť…

Preto toto tajomstvo prijímame s vierou. Vďaka svojej viere apoštol Tomáš videl v Kristovi niekoho väčšieho ako len zákonodarcu, keď k nemu volal: „Pán môj a Boh môj!“ (Ján 20, 28). Cirkev vyznáva túto vieru v Božieho Syna, vyjadrenú nasledovnými slovami: „Verím v jedného Pána, Ježiša Krista, Božieho Syna.“ Vierou ho zakusujeme v osobnej jedinečnosti Božieho Syna, jedného z Najsvätejšej Trojice. Tento Boží Syn je jedinečný a jediný, totiž „Jednorodený“.

Ježiš Kristus je Boží Syn, pretože je Synom Otca a vzťah medzi Synom a Otcom je vzťahom lásky: „Boh je láska“ (Prvý Jánov list 4, 8). Táto láska je vzájomne prepojeným prístupom osôb: „Ja som v Otcovi a Otec je vo mne“ (Jn 14, 10).

Otec sa dáva v láske Synovi a Svätému Duchu. Tento dar lásky od Otca vyznávame ako plodenie Syna z Otca „pred všetkými vekmi“ a vychádzanie Svätého Ducha z Otca. Cirkev vyznáva plodenie Syna z „lona“ Otca (porov. Ján 1, 18) takto: „Svetlo zo Svetla, pravý Boh z Boha pravého.“

Skutočnosť, že Boží Syn je splodený z Otca, znamená, že nie je „stvorený“. Zároveň to však neznamená, že je splodený po Otcovi alebo že je „mladší“ ako Otec. Jediný pravý Boh nie je pustovník, úplne sám, ale živé spoločenstvo osôb v láske.

Vo svojom príchode Boží Syn Ježiš Kristus zjavil Otca. To, že Ježiš je Boží Syn, zároveň odráža rovnosť s Otcom, čo sa týka božskej prirodzenosti.

Spolu s Otcom a Svätým Duchom je Boží Syn jedným z Najsvätejšej Trojice. Je splodený z Otca (jednorodený Syn), a preto nie je stvorený (nepatrí k stvoreniu) a je pravý Boh.

Zdroj: We walk with God. Preložil o. Ján Krupa

Na hlbšie štúdium:

Veríme v jednorodeného Syna

85 Boh Otec plodí Syna v slobode a láske. Neviditeľná Otcova láska, z ktorej je Syn plodený, sa stáva viditeľnou v Synovi: „Otec je neviditeľné [zjavenie] Syna, a Syn je viditeľné [zjavenie] Otca.“ V tejto láske sú Otec a Syn jedno. Splodený Syn je zároveň hypostaticky (ako osoba) odlišný od Otca. Otec plodí niekoho iného, než je on sám, pričom sa zjavuje úplne v Synovi ako iný.

86 Boží Syn je „odlesk Božej slávy a obraz Božej podstaty“ (Hebr 1, 3). Jeho osobné splodenie z Otca je zrodenie „Svetla zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého“. Boží Syn „zjavuje v sebe Otca“. Boží Syn je „živé Slovo“ , ktoré bolo v Bohu „od všetkých vekov“ a bolo Boh (porov. Jn 1, 1). Tento Boží Syn je „obraz [Otcovej] dobroty, dokonalá pečať [Otcovej] podoby“ , „obraz neviditeľného Boha“ (Kol 1, 15). A preto je Boží Syn zároveň Božie Slovo i Boží Obraz.

Boží Syn zjavený vo Svätom písme

87 Pri Bohozjavení na rieke Jordán sám Otec nazve Ježiša Krista svojím vlastným Synom: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“ (Mk 1, 11). V Starom zákone sa titul Boží syn dáva Božiemu ľudu: „Toto hovorí Pán: ‚Izrael je môj prvorodený syn‘“ (Ex 4, 22). Tento titul sa dáva aj Mesiášovi, Pomazanému: „Pán mi povedal: ‚Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil. Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy a do vlastníctva celú zem‘“ (Ž 2, 7 – 8).

88 Nový zákon dáva titulu Boží Syn nový význam tým, že zdôrazňuje jedinečnosť vzťahu medzi Ježišom Kristom a Bohom Otcom. Sám Kristus rozlišuje medzi svojím vlastným božským synovstvom a naším synovstvom v Bohu: „Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi“ (Jn 20, 17; porov. Jn 1, 18). Otec dosvedčí výlučnosť Kristovho synovstva v zjavení pri Premenení: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!“ (Lk 9, 35). Evanjelista Ján vyznáva božstvo Božieho Syna: „Prišiel Syn Boží a dal nám schopnosť poznať toho Pravého… On je ten Pravý, Boh a večný život“ (1 Jn 5, 20).

Jednorodený Syn

89 Boží Syn, druhá osoba Najsvätejšej Trojice, rovnaký v dôstojnosti a podstate s Otcom, „je odblesk Otca, stály a nemenný obraz jeho podstaty a jeho prirodzenosti, prameň múdrosti a milosti“ . A preto Cirkev vyznáva, že Kristus je jednorodený Syn v lone Otca (porov. Jn 1, 18). Syn zrodený z Otca je nestvorený. Je jediný Syn z Otca, neopakovateľná Božia osoba, Božie Slovo.

Lebo Boh vydáva zo seba Slovo… práve tak, ako koreň vydáva zo seba strom, prameň rieku, slnko lúč… Naozaj by som nemal váhať nazývať strom synom alebo potomkom koreňa, potok synom alebo potomkom prameňa, lúč synom alebo potomkom slnka, pretože každý pôvodný zdroj je rodičom a všetko, čo z neho vychádza, je potomkom. Oveľa viac to platí o Božom Slove, ktoré dokonca dostalo ako svoje vlastné osobitné označenie meno Syn.

90 Cirkev vyznáva, že Syn je jedno v bytí [podstate] s Otcom, pričom zdôrazňuje rovnosť osôb v Najsvätejšej Trojici a jednotu Božej prirodzenosti a takto potvrdzuje božstvo Božieho Syna. Syn nevznikol v čase, ako vznikli stvorenia. A preto nie je nižší než Otec. Syn koexistuje s Otcom večne a je rovný Otcovi vo všetkom až na plodenie, ktoré patrí Otcovi.

Zdroj: Christ – our Pascha. Preložil o. Ján Krupa