Katechéza pre mládež: Verejné hlásanie Božieho kráľovstva – slová a skutky Ježiša Krista (12)
Ako Kristus začal svoje poslanie?
Kristus žil s Máriou a Jozefom v Nazarete a bol im poslušný. Ako tridsaťročný prijal krst od Jána Krstiteľa. Odvtedy chodil verejne kázať, verejne hlása, že sa blíži Božie kráľovstvo, a svoje slová potvrdzoval zázrakmi.
Kristus začal hovoriť slovo, ktoré sa stalo zjavením jeho obecenstvu: „Nikdy tak človek nehovoril“ (Ján 7, 46). Kristus v Kázni na vrchu zjavuje prikázania Božieho kráľovstva (porov. Matúš 5, 1 – 12). V Kázni na vrchu sa Boží Syn prihovára ľudskému srdcu slovom, aby akoby dvojsečným mečom odťal všetko nečisté: „Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie“ (Matúš 15, 19).
S týmto na pamäti Kristus posilní prikázanie Mojžišovho zákona „Nezabiješ“ slovami: „Nehnevaj sa na svojho brata alebo sestru“ a prikázanie ‚Nedovolíš tretej strane znesvätiť tvoje manželské lôžko‘ doplní ‚Nebudeš hľadieť žiadostivo‘ (porov. Matúš 5). Kristus zdokonalí starozákonné prikázanie lásky: „Počuli ste, že bolo povedané: ‚Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.‘ Ale ja vám hovorím: ‚Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú‘ (Matúš 5, 43 – 44); ‚Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé‘“ (Matúš 5, 39).
Toto je niečo úplne nové, nie starozákonná spravodlivosť. Na zdedenie kráľovstva nestačí spravodlivosť zákonníkov a farizejov, ktorá je založená na litere Zákona. Plnosťou spravodlivosti je Kristova spravodlivosť, ktorá je postavená na láske. Preto sa zákony kráľovstva radikálne líšia od zákonov tohto sveta. Kristus verejne hlása radostnú zvesť, že „Božie kráľovstvo sa priblížilo“, a povoláva ľudí, aby otvorili svoje srdcia pokániu.
Ak sa zákony Kráľovstva líšia od zákonov nášho života, tak potom ako porozumieme Kráľovstvu?
Toto nie je jednoduché. Preto Kristus učí o tajomstve Kráľovstva v rôznych podobenstvách. V Kristových slov je ľudská reč nositeľkou Božieho slova, tak ako je zrno nositeľom života a z najmenšieho semienka môže vyrásť obrovský strom. Rovnakým spôsobom rastieme aj my v našom porozumení Božiemu kráľovstvu. Kristus o tom rozpráva nádherné podobenstvo, v ktorom seba samého prirovnáva k rozsievačovi, Božie slovo k zrnu a ľudské srdce k sejbe (pozri Matúš 13, 1 – 9). Tak ako je potrebné zasiať zrno, tak je potrebné kázať slovo. Len takýmto nenápadným spôsobom v nás rastie Božie kráľovstvo.
V našom živote sme počuli veľa krásnych slov, ktoré neboli podložené skutkami.
Moc Božieho slova bola zjavená v Ježišových skutkoch. Jeho slovo stále uzdravovalo choroby, upokojovalo prírodné živly, oslobodzovalo od posadnutia démonmi a dokonca kriesilo mŕtvych. Keď sa Krista pýtali, či naozaj je Mesiáš poslaný Bohom, odpovedal slovami proroka Izaiáša: „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium“ (Matúš 11, 5; pozri Izaiáš 29, 18). Práve tieto skutky, ktoré sú v súlade proroctvom, musel vykonať Kristus, Mesiáš.
Kristove zázraky nie sú čisto lekárskou terapiou, rovnako ako Mesiáš nie je len univerzálnym liečiteľom, ktorý vyslobodzuje zo všetkých telesných i duševných chorôb. Uzdravovanie ľudí, ktoré opisujú evanjelisti, nezahŕňa senzačné fakty. Oni sú znamením niečoho väčšieho, t. j. Božieho uzdravenia ľudstva. Uzdravenie je navrátenie celistvosti bytia ľudstvu, celistvosti bytia, ktorá sa stratila v Adamovi. Každý spáchaný hriech trhá človeka zvnútra, prehlbuje rozpor medzi tým, čo je želané, a tým, čo je skutočné.
Podľa apoštola Pavla človek konštatuje, že nerobí dobro, ktoré chce, ale práve zlo, ktoré nenávidí (pozri Rimanom 7, 15 – 20). Tento vnútorný rozpor neliečia tabletky ani psychoanalýza, nedosiahne ho ani najlepší chirurgický skalpel. No čo nie je možné pre ľudí, je možné pre Boha. Boží Syn udeľuje uzdravenie tým, že odpúšťa hriechy.
Bolo obdobie, keď Kristus nebol schopný konať zázraky?
Áno, ale nie preto, že by „nemohol“, ale preto, že jeho zázrak si vyžadoval ľudskú vieru. Keďže hriech je výsledkom zneužitia slobody, na jeho odstránenie je potrebný ľudský súhlas. Preto sa Kristus spýta človeka pred uzdravením: „Veríš, že to môžem urobiť?“
Viera človeka je podmienkou pre Boha, aby vykonal zázrak, vierou človek spolupracuje s Bohom na svojom uzdravení. Kristus nikdy nekonal zázraky pre show, pre vlastnú propagáciu alebo „automaticky“. Napríklad, keď prišiel do Nazareta, z dôvodu neviery ľudu tam nevykonal nijaký zázrak (pozri Matúš 13, 58). Keď zatknutého Krista priviedli k Herodesovi, Herodes požiadal Ježiša o „nejaký zázrak“ len tak pre zábavu. No zázrak sa nekonal (pozri Lukáš 23, 9). Aj lotor, ktorý bol ukrižovaný po Kristovej ľavici, požiadal o zázrak záchrany pred krížom: „Nie si ty Mesiáš? Zachráň seba i nás!“ (Lukáš 23, 29). Pod zázrakom sa obvykle rozumie pozemský úspech spolu s telesným uzdravením a dokonca aj nejaký druh nadprirodzeného javu. Kristus prišiel uzdraviť ľudí, alebo inak povedané, obnoviť ich celistvosť.
Vonkajšie uzdravenie bez vnútorného obrátenia len prehĺbi rozpor medzi zdravým telom a chorým duchom, človek bude hrešiť s ešte väčšou silou, pretože sa nezriekol hriechu. Preto Kristus najskôr uzdraví dušu človeka: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy“ (Lukáš 5, 20), a až potom telo človeka: „Vstaň a choď“ (Lukáš 5, 24).
Viera, ktorú Kristus očakáva od človeka, je odpoveďou človeka na Božie volanie. Osobná viera je viac ako len racionálne uznanie určitých bodov a definícií. Naše osobné „áno“ je obsiahnuté v našej osobnej viere. Týmto „áno“ vstupujeme do spoločenstva s Kristom a potom vierou dosahujeme spásu. „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený“ (Marek 16, 16).
| Kristus prirovnáva spásu človeka k jeho vstupu do Božieho kráľovstva, ktorého zákony oznamuje v Kázni na vrchu. Dobrú zvesť o Kristovej spáse možno prijať pokáním. Božie kráľovstvo, podobne ako zrno počas sejby, rastie nepozorovane v srdciach tých, ktorí ho prijali. Kristus potvrdil svoje slová významnými skutkami, ktoré nazývame zázraky. Zázraky sú podstatne zamerané na uzdravenie človeka a obnovenie harmónie medzi duchovným a telesným. Aby sa udial zázrak, je potrebná viera človeka. |
Zdroj: We walk with Christ Preložil o. Ján Krupa
Na hlbšie štúdium:
Hlásanie Božieho kráľovstva
203 Kristus začal svoje verejné pôsobenie vyhlásením: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1, 15). Božie kráľovstvo je zosobnené v Ježišovi Kristovi. Človek sa stane účastníkom tohto Kráľovstva vierou v Krista a svätým krstom: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený“ (Mk 16, 16, porov. Jn 3, 5). Boli sme stvorení pre Božie kráľovstvo: „Čokoľvek dobré je zasiate v ľudskej duši, je to ratolesť Božieho kráľovstva a zasial to Boh Slovo, ktoré bolo na počiatku u Boha.“[1] Božie kráľovstvo je Otcovou vôľou, zvestovanou Synom a napĺňanou vo Svätom Duchu. Toto „Požehnané kráľovstvo Otca i Syna i Svätého Ducha“ bude trvať „na veky vekov“.
Zvestovanie Kráľovstva:
Kázeň na vrchu (Mt 5 – 7)
204 „Ikonou v slovách“, ktorá vyobrazuje Božie kráľovstvo, je Kázeň na vrchu, najmä blahoslavenstvá, ktoré Kristus oznámil:
Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.
Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.
Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.
Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.
Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť;
Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi
(Mt 5, 3 – 12).
205 Kázeň na vrchu zjavuje život v Božom kráľovstve a poukazuje na fakt, že Božie kráľovstvo je Boží dar, a nie niečo, čo sme si zaslúžili skutkami Zákona. Iba prijatím Kráľovstva vo viere a poslušnosťou Božej vôli sa človek stane „soľou zeme“ a „svetlom sveta“ (Mt 5, 13 – 16).
206 Kristus nenahrádza Zákon Kázňou na vrchu: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť“ (Mt 5, 17). Kristus skôr odhaľuje plný význam starozákonných prikázaní:
Počuli ste, že predkom bolo povedané: „Nezabiješ!“ Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá… Počuli ste, že bolo povedané… No ja vám hovorím… Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec (Mt 5, 21 – 22; 27 – 47, 48).
207 Božie kráľovstvo je dar Božej lásky: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás“ (Jn 13, 34). Keď prijímame Božiu lásku do nášho života, začíname vnímať druhých novým spôsobom – ako našich blížnych (porov. Lk 10, 25 – 37). Sila lásky dokonca víťazí nad nenávisťou voči nepriateľom:
Počuli ste, že bolo povedané: „Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.“ Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých“ (Mt 5, 43 – 45).
208 Božie kráľovstvo je kráľovstvo Božej spravodlivosti – Otcovej vôle, ako ju oznamuje Ježiš Kristus: „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá“ (Mt 6, 33). Ak „synovia a dcéry Kráľovstva“ nežijú podľa Kristovho slova, stávajú sa soľou, ktorá stratila chuť, či zhasnutým svetlom: „Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude celé tvoje telo vo tme. A keď už svetlo, čo je v tebe, je tmou, aká bude potom tma sama?!“ (Mt 6, 23). Každý, kto koná Otcovu vôľu, stavia svoj život na skale: „A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale“ (Mt 7, 24 – 25).
Znamenia príchodu Kráľovstva
Kristove slová
209 Znamením príchodu Božieho kráľovstva je kázanie dobrej zvesti (evanjelia):„Ježiš prišiel do Galiley a ohlasoval tam Božie evanjelium. Hovoril: ‚Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu‘“ (Mk 1, 14 – 15). Božské Slovo, Boží Syn, hovoril v plnej moci a s plnou autoritou. Čítame: „Nikdy tak človek nehovoril!“ (Jn 7, 46). Slovo, ktoré hovoril Kristus, nie je jeho vlastné, ale je to slovo Otca, ktorý ho poslal (porov. Jn 14, 24). Moc Kristovho slova vyznal apoštol Peter: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života“ (Jn 6, 68).
210 Kristus učil o Božom kráľovstve v podobenstvách. Pomocou jednoduchých, ale hlbokých obrazov zo života zjavoval tajomstvo Božieho života. Božie kráľovstvo je ako pole, na ktorom pšenica aj kúkoľ rastú spolu, vedľa seba, až do času žatvy (porov. Mt 13, 24 – 30); ako horčičné zrnko, z ktorého vyrastie veľký strom (porov. Mt 13, 31 – 32; Lk 13, 19); ako kvas v ceste (porov. Mt 13, 33; Lk 13, 21); a ako poklad zakopaný v poli, ako drahocenná perla a rybárska sieť (porov. Mt 13, 44 – 50). Božie kráľovstvo je aj ako kráľ, ktorý odpustí dlhy svojim sluhom (porov. Mt 18, 23 – 35); ako hospodár, ktorý štedro odmení robotníkov pracujúcich vo vinici (porov. Mt 20, 1 – 16); ako kráľ, ktorý pozve hostí na svadbu svojho syna (porov. Mt 22, 1 – 14); a ako človek, ktorý svojim sluhom zveril talenty, aby ich rozmnožili (porov. Mt 25, 14 – 30). Božie kráľovstvo rastie vo svete podobne ako semená v zemi až do času žatvy (porov. Mk 4, 26 – 29).
Kristove skutky
211 Navyše k slovám svojho kázania Kristus poukazuje na ďalšie znamenia, ktoré naznačujú príchod Božieho kráľovstva: „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium“ (Lk 7, 22; porov. Iz 35, 5 – 6; 61, 1). Kristove skutky svedčia o prítomnosti a pôsobení Boha medzi svojím ľudom. „Ako človek sa štyridsať dní postil a vyhladol a ako Boh porazil pokušiteľa. Ako človek šiel na svadbu do Kány Galilejskej a ako Boh premenil vodu na víno. Ako človek spal na loďke a ako Boh prikázal vetru i moru a vietor i more ho poslúchli.“[2]
212 Ľudské choroby, utrpenie a smrť sú dôsledkom Pádu. Kristus prišiel, aby premohol hriech, ktorý je príčinou všetkých našich nešťastí. Iba Kristus ako Bohočlovek má moc vyslobodiť nás z hriechu. Dosahuje to pomocou odpustenia: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy“ (Lk 5, 20). Pomerne často sa fyzické vyliečenie alebo uzdravenie – ako výsledok odpustenia – stane viditeľným znakom duchovnej zmeny (po grécky metanoia) v človeku: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ (Lk 5, 24). Kristus nás uzdravuje tým, že nám odpúšťa hriechy a obnovuje naše fyzické zdravie.
213 Uzdravenie je možné len vtedy, keď je prítomna viera – otvorenosť voči Bohu: „Veríte, že to môžem urobiť?“ (Mt 9, 28). Viera otvára človeka, aby prijal Boží dar, zatiaľ čo neviera sa stáva prekážkou prijatiu tohto daru: „A pre ich neveru tam [Ježiš] neurobil veľa zázrakov“ (Mt 13, 58).
214 Ako boli v Kristových časoch znameniami Božieho pôsobenia jeho zázraky, tak sú v živote Cirkvi znameniami sväté tajomstvá. Božia milosť pôsobí vo svätých tajomstvách skrze vonkajšie znaky, ako sú voda, olej, chlieb a víno, ako aj cez rôzne liturgické gestá a úkony. Pomocou prijímania svätých tajomstiev človek premáha svoje hriešne sklony a rastie v čnostiach.
Zdroj: Christ – our Pascha. Preložil o. Ján Krupa
[1] Origenes, Komentár na Matúšovo evanjelium, 10, 2: PG 13, 837.
[2] Kyjevský metropolita Hilarion, Kázeň o zákone a milosti, 26.
Katechéza pre mládež: Vtelenie Božieho Syna (11)
