Sväté Bohozjavenie nášho Pána Ježiša Krista
Prihláste sa, aby vám ostala história navštívených článkov tu
Mystagogická katechéza
O epizóde Ježišovho krstu rozprávajú v Novom zákone len synoptici (Matúš, Lukáš, Marek). Jánovo evanjelium uvádza len stretnutie s Krstiteľom. Krst označuje začiatok Ježišovho verejného života, skutočný začiatok jeho božského poslania.
Ak sme donedávna počúvali o príchode mudrcov k jaskyni, na ktorou zastala hviezda, aby sa poklonili Novonarodenému, s odstupom tridsiatich rokov sa pohyb mení, prvý verš nám vskutku hovorí, že Pán Ježiš sa pohybuje z Galiley k Jordánu, približuje sa, ale ku komu?
Z epizódy, ktorú sme počuli v uplynulú nedeľu, vieme, že sa hrnuli dať sa pokrstiť Jánom v Jordáne ľudia z Judey a Jeruzalema, teda ľudia, ktorí potrebovali zmyť hriechy. Rovnaký pohyb vykonáva Pán z Galiley k Jordánu, keď sprevádza zástup hriešnikov, mieša sa s nimi, takmer akoby hovoril: „Ja to robím prvý.“ Nie ľudstvo ide k nemu, ale on sa pohýna smerom k ľudstvu podľa tej istej logiky vtelenia.
Ježišova požiadavka desí Jána Krstiteľa. Dobre vieme, že Ján pochádza z kňazskej triedy, a preto veľmi dobre vie, že pred ním stojí ten, na ktorého sa čakalo celé stáročia, ten, ktorý prináša krst Svätým Duchom a ohňom, a preto sa snaží Ježišovi krst odmietnuť. Tento dialóg nachádzame len u Matúša. Úzkostnú a pokornú Jánovu hrôzu vyvracia sila Ježišovej odpovede: „Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé.“ Vtedy Ján súhlasí, už nemôže odporovať; a hľa zjavenie Svätej Trojice: Duch v podobe holubice, Syn vo vodách Jordánu a Otec, ktorý svojím hlasom zhora uznáva a potvrdzuje Syna.
Severos Antiochijský, komentujúc tento posledný verš, takto opisuje, čo Otec myslí slovami, ktoré použil: „Neexistuje môj Syn a Máriin syn, ani dieťa položené v jasliach nie je iné ako to, ktorému sa poklonili mudrci; ani ten, ktorý bol pokrstený, nie je iný ako dieťa, ktoré ešte nebolo pokrstené. Ale toto je môj Syn: jediný, ten istý, ktorého myseľ hľadá a oči už vidia; neviditeľný, a predsa vám blízky; večný, a predsa ustanovený v čase; jednej podstatný so mnou v božskej prirodzenosti a jednej podstatný s vami v ľudskej prirodzenosti, s výnimkou hriechu. Prostredník medzi mnou a jeho vernými, on je cesta, ktorá privádza späť ku mne tých, čo zhrešili. Môj Syn a baránok, kňaz a obeta: sám sa obetuje a je obetovaný, sám sa stáva obetou a ako Boh ju prijíma.“
Aktualizácia úryvku
Tajomstvo úryvku, ktorý sme dnes počuli, spočíva v tom, že Kristus nielen miluje, ale zároveň je milovaný Otcom, čo dobre chápeme zo slov, ktoré sme počuli zhora. Láska je základom nášho života, je to „primárne dobro“, bez ktorého nie sme schopní urobiť nič, od tej najnepatrnejšej veci až po tú najzložitejšiu. Ak si všímame, čo sa deje v našom živote, všetko sa stáva ťaživým, ak nie je podporované „tlakom“ lásky; tento stav si však vyžaduje obetu zrieknutia sa niečoho, nemôžeme naďalej veriť, že všetko prichádza samo od seba, protagonistami rozhodnutí sme my! Je potrebné zrieknuť sa starého človeka, aby sme mohli vstúpiť do života nového človeka, ako sa to deje v krste, je potrebné vstúpiť do dynamizmu Trojice každý deň nášho života, zriekať sa, aby sme mohli vstúpiť, žiť a deliť sa o večnú lásku, a tak sa cítiť milovaní a milovať a nájsť pravé šťastie v každodennom živote.
Zdroj: http://www.eparchialungro.it/wp-content/uploads/sites/2/2022/01/6-Gennaio-2022.pdf
Z taliančiny preložil o. Ján Krupa
Prihlasovanie na odber nových článkov čoskoro...
Bohozjavenie Ježiša Krista je v byzantskom obrade väčším sviatkom než VianoceAko slávime Bohozjavenie (6. január)
